(Minghui.sk) Keď som si všimla niektoré mamine nedostatky alebo záležitosti, v ktorých nekonala v súlade s Fa, vždy som na ne upozorňovala, pridávajúc moje vlastné pochopenia ohľadom danej otázky. Avšak, skončilo to v maminých výčitkách a taktiež niekedy povedala veci ako: “Nepotrebujem, aby si ma kontrolovala. Ty sama sa dobre kultivuj.” Toto vytvorilo bariéru medzi nami. Zo začiatku som hľadela von a myslela som si, že moja mama patrila do kategórie tých, ktorí neznesú kritiku a nemôžu ju dobre prijať.
Neskôr, keď moja mama poukázala na jeden môj nedostatok, cítila som sa dosť nepohodlne a nechcela som to akceptovať. Ako zrkadlo, moja mama ma nechala vidieť, aká som.
Neskôr som sa pozerala dovnútra. Majster povedal v článku “Jasná myseľ” (Základy pre ďalší pokrok):
“Keď pracujete, váš tón hlasu, vaša dobrosrdečnosť a vaše argumenty môže zmeniť ľudské srdce”. “...ak jediné, čo človek chce je blaho ostatných a keď je to bez najmenšej osobnej motivácie alebo osobného pochopenia, to čo povie, pohne poslucháča k slzám.”
Uvedomila som si, že moje slová boli príliš agresívne. Ako som len mohla tak priamo nerešpektovať svoju mamu? Nebola som to práve ja, kto konal zlý skutok a strácal cnosť? Moja mama si myslela, že ako jej dcéra by som ju mala počúvať. Takže keď sa so mnou rozprávala s veliacim tónom, nechcela som akceptovať jej kritiku. Cítila som sa nepohodlne a to tiež poukazovalo na to, že som nemohla prijať kritiku pozitívnym spôsobom.
Skúšala som jej pomôcť nechať ju samú opraviť sa, použijúc štandardy Fa. V skutočnosti sa ukazovala moja mentalita chcieť zmeniť druhých, hoci bola vo mne hlboko ukrytá, takže som ju necítila. Keď slová alebo činy druhých nesúhlasili s mojimi vlastnými názormi, bola som sebecká a poukazovala som na ne, že nie sú v súlade s Fa, namiesto toho, aby som im svoju kritiku predostrela súcitne a pre ich dobro. V skutočnosti som zakrývala svoju vlastnú pripútanosť namiesto toho, aby som sa jej postavila zoči-voči. Takže som nedokázala dosiahnuť štandard keď: “...váš tón hlasu, vaša dobrosrdečnosť a vaše argumenty...”, a ešte menej “...pohne poslucháča k slzám.”
Ako potom poukázať so súcitom na nedostatky a chyby druhých a predísť konfliktom? Myslím, že najprv by sme nemali kritizovať, obviňovať alebo zbytočne komentovať. Je oveľa dôležitejšie pozerať sa do nášho vnútra a uistiť sa, že to, čo si myslíme, je v súlade s Fa. Nemali by sme používať naše osobné názory na súdenie situácie, radšej by sme sa mali na to pozrieť z viacerých uhlov pohľadu a potom použiť Fa ako štandard pre posúdenie toho, čo je správne a čo nesprávne. Nakoniec by sme mali poukázať na ich nedostatky s úplným súcitom a bez egoizmu. Ak použijeme túto metódu, možno akceptujú to, čo povieme. Ak to neurobia a dokonca aj odmietnu naše slová, mali by sme im odpustiť a nie prenáhliť sa alebo hľadať ospravedlnenia, inak zlo môže zneužiť naše medzery.
Mali by sme nechať čas a priestor naším spolupraktizujúcim, aby sme im umožnili premýšľať a hľadieť dovnútra. Postupne si uvedomia, čo je nesprávne, a napravia problém na základe Fa, ale len ak sú skutočnými praktizujúcimi. Všetci by sme sa mali dobre skúmať a nakoniec vytvoríme nezničiteľný celok.
