(Minghui.sk) Keď som sa vrátil z núteného pracovného tábora Masanťia, bol som rád, keď som mohol hovoriť druhým o tom, ako som bol schopný robiť tri veci dobre a odporovať prenasledovaniu v tábore. Kedykoľvek prišlo na túto tému, rád som o nej rozprával a robilo mi to dobre. Najprv som si myslel, že to bola mentalita predvádzania sa, ako i pripútanosť k povesti, takže som to odmietal. Ale neskôr som zistil, že som nebol schopný vzdať sa jej. Veci, ktoré sa stali v tábore boli v mojej mysli čoraz bezuzdnejšie. A čo bolo horšie, detaily môjho denného života v ňom sa mi stále prehrávali v mysli ako film. Prostredníctvom štúdia Fa som si uvedomil, že to nebola len moja pripútanosť k predvádzaniu sa a k povesti, bolo to ešte nebezpečnejšie, v mojej mysli som uznával usporiadania starých síl; uznával som prenasledovanie.
Majster pre nás usporiadal, aby sme pracovali, žili, kultivovali sa a ponúkali spásu vnímajúcim bytostiam v normálnom spoločenskom prostredí, ale staré sily nás uvrhli do väzení a táborov nútených prác použitím všetkých druhov výhovoriek. V skutočnosti, či sme sa dostali von po tom, čo sme boli „reformovaní“ alebo nie, žiadna z tých vecí sa nemala stať. Všetko sú to usporiadania starých síl a Majster ich neuznáva. Dokonca i keď prekonáme tieto usporiadania našimi spravodlivými myšlienkami, toto prekonanie je len prvým krokom. Musíme nielen premôcť usporiadania starých síl a prenasledovanie, ale sa tiež vrátiť k náprave Fa.
Takže bez ohľadu na to, ako dobre sa nám darilo vydržať prenasledovanie, rozprávanie o ňom by nemalo byť niečím, z čoho by sme sa mali cítiť dobre alebo sa z neho radovať. Namiesto toho by sme sa mali prispôsobiť mocnému prúdu nápravy Fa; robiť dobre tri veci, ktoré od nás Majster požaduje; a ísť cestou, ktorú pre nás Majster usporiadal.
