Nezabudnime na naše predhistorické sľuby

(Minghui.sk) 28. júna 2010 som prišiel pracovať do Pekingu. Hoci som nezaostával v študovaní Fa a v robení cvičení, mal som pocit, akoby som sotva stíhal svoje každodenné úlohy. Môj kultivačný stav nebol stabilný a ja som nedokázal byť usilovný. Myslel som si: „Hoci sa hovorí, že sme v poslednej fáze nápravy Fa, dni aj tak idú jeden za druhým, a ja ani neviem, kedy môže prísť koniec.“

Keď som bol v tomto kultivačnom stave, cítil som, že Majster je znepokojený, aby ma tu nemusel zanechať, a pravidelne mi dovolil vidieť scény v iných dimenziách, aby ma povzbudil v pevnom napredovaní. 22. júla 2010 som si pozorne prečítal dve lekcie z Čuan Falunu. Potom som robil päť cvičení. Keď som robil druhý pohyb v piatom cvičení „Zosilňovanie nebeských síl“, dostal som sa do stavu hlbokého sústredenia a mal som pocit, akoby som meditoval na vrchole hory. Hora bola asi 3.000 metrov vysoká. Videl som Budhov, ako sedeli v kruhu okolo mňa a praktizovali rovnaký pohyb piateho cvičenia. Sedeli asi o pol metra nižšie ako ja a ich telá boli trochu menšie ako moje. Potom som si všimol ďalší kruh Budhov okolo prvého kruhu, ktorý bol asi o pol metra nižšie ako prvý kruh Budhov. Pozrel som sa pozornejšie a všimol som si väčšie a väčšie kruhy Budhov, ktorí sedeli čoraz nižšie. Pozrel som sa na posledný kruh Budhov, asi 2.000 metrov ďaleko. Ich telá boli asi také veľké ako moja päsť a tiež praktizovali „Zosilňovanie nebeských síl“. Hoci sedeli veľmi ďaleko odo mňa, aj tak som videl každého z nich veľmi jasne. Všetci mali modré vlasy a mali oblečené žlté rúcha. Plakali a povedali spoločne: „Pane náš, konečne sa prebúdzate! Keby ste sa prebudili o trochu neskôr, všetci by sme prišli o život.“ Zdalo sa, akoby tam meditovali naozaj dlho. Upokojili sa, keď videli, že som opäť usilovný, a potom z celého srdca praktizovali „Zosilňovanie nebeských síl“.

Keď som videl túto scénu, rozplakal som sa. Keď sa obzriem späť, vidím, že to bolo naozaj nebezpečné. Takmer som sa v tomto svete ilúzie stal „večným zločincom“. Nedostatok mojej usilovnosti spôsobil, že mnoho Budhov malo obavy. Som ich jediná nádej na prežitie. Ak ja nedokážem naplniť svoj predhistorický sľub, všetci budú odstránení. Každý z nich má tiež svoj vlastný raj. Koľko vnímajúcich bytostí mohlo byť kvôli mne zničených? Moja zodpovednosť je nemerateľne veľká, keďže rozhoduje o tom, či môžu byť početné kozmické telá zachované alebo nie.

Spočiatku som mal obavy, že iní praktizujúci budú považovať moju skúsenosť za príliš neuveriteľnú, takže som ju nechcel napísať. Avšak, medzi všetkými praktizujúcimi na svete, som jediný, ktorý bol popletený? Aby som prebudil týchto praktizujúcich, chcem nahlas povedať: „Prosím, prebuďte sa teraz! Všetky tie vnímajúce bytosti, ktorým ste spravili sľub, sa na vás úzkostlivo pozerajú a čakajú na vás, aby ste ich spasili. Ak ste stále popletený, ako sa im pozriete do očí? Praktizujúci, bez ohľadu na to, čo sa deje, nezabudnime prosím naplniť naše predhistorické sľuby!“