Prečo som nedosiahla veľký súcit

(Minghui.sk) Keďže som vyrástla v rodine, ktorá praktizovala konfucianizmus a tradičnú medicínu, vychovali ma tak, aby som bola poctivá, milá a ohľaduplná k ostatným. Pretože som bola najstaršou zo štyroch súrodencov, taktiež mi hovorili, aby som bola tolerantná a dávala na prvé miesto svojich bratov a sestry. Preto ma už od detstva ľudia považovali za niekoho, kto má všetky tieto cnosti. Sama som sa považovala za uznávanú osobu a na tých, o ktorých som si myslela, že sú nemorálni, som hľadela z vrchu. Svoju povesť som brala veľmi vážne a chcela som mať dobré meno. Chcela som, aby moji rodičia boli na mňa hrdí a snažila som sa žiť tak, ako sa vyžaduje od učeníka Dafa. Taktiež som stanovila rovnaké štandardy na svojich mladších súrodencov.

Príčinou, prečo som sa začala kultivovať v Dafa bolo to, že praktizovanie Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti bolo podobné môjmu vlastnému systému hodnôt. Mojím cieľom bolo byť dobrou osobou, takže som robila všetko preto, aby som bola „dobrá“. Čoskoro som si však uvedomila, že kultivácia v Dafa je viac ako len „byť dobrým človekom“. Ako kultivujúca som sa chcela vrátiť s Majstrom do svojho skutočného domova. Taktiež som pochopila, že misiou učeníka Dafa je spasenie vnímajúcich bytostí a pomáhanie Majstrovi v náprave Fa. Myslela som si, že tri veci robím dobre a že moja pripútanosť „byť dobrým človekom“ už neexistuje, až kým som sa nestretla s jednou skúsenosťou od iného praktizujúceho o tejto téme. Napokon som si uvedomila, že som neodstránila svoju ľudskú predstavu o dobrom človeku v svetskej spoločnosti a že som ešte stále zápasila uprostred slávy, prospechu a sentimentality, čo bolo usporiadané starými silami.

Teraz môžem vidieť, aké nebezpečné bolo zaseknúť sa v názoroch bežných ľudí, pretože z určitého hľadiska sú „dobrí“ a „zlí“ ľudia na rovnakej úrovni v rovnakej dimenzii. Kultivujúci musia zlepšovať svoj xinxing, aby dosiahli vyššiu úroveň vedomia. Ľudská myšlienka byť „dobrým“ človekom bola tvrdou škrupinou, ktorá mi znemožňovala premieňať sa na vyššiu bytosť.

Pýtala som sa sama seba, prečo som nedosiahla srdce súcitu. Prečo som nedosiahla túto úroveň? Mojou odpoveďou bolo, že to súvisí s mojou kultivačnou úrovňou. Zatiaľ čo som študovala Fa v škrupine ľudských názorov, ako som mohla dosiahnuť vyššiu úroveň? Teraz som sa osvietila k rozdielu medzi láskavosťou bežných ľudí a súcitom kultivujúceho. Láskavosť bežných ľudí je robenie dobrých skutkov v rámci sentimentality a ega. Ľudský názor nezištnosti je stále na rovnakej úrovni ako sebeckosť a sú to dva extrémy v rovnakej línii. Avšak súcit spočíva v stave mysle, ktoré vôbec neberie ohľad na seba, ale iba na ostatných. Tento stav mysle je nesmierny a nachádza sa oveľa vyššie ako ľudská mentalita a v tomto je rozdiel medzi ľudskými a nebeskými bytosťami.

Prečo som použila svoje štandardy na ostatných ľudí, aby boli „dobrí“? Prečo som sa oddeľovala alebo nemala rada „zlých“ ľudí? Prečo som toľko posudzovala ostatných? Keďže som úplne neodstránila svoju ľudskú myšlienku ega, nebola som schopná byť tolerantnou a súcitnou k ostatným. Moja snaha, aby som bola dobrým človekom a dbala o ostatných, mali cieľ udržať si slávu, získať prospech a uspokojiť si svoje citové potreby.

Ciele a želania bežných ľudí sú všetko túžby. Môj cieľ byť dobrým človekom v svetskej spoločnosti odrážal moju túžbu a ľudskú pripútanosť. Po kultivovaní sa po viac ako desať rokov som sa ešte stále pevne držala tejto pripútanosti a nezmenila som pôvodnú príčinu začatia kultivácie v Dafa. Pre kultivujúceho to bolo nebezpečné a smutné.

Majster to zdôrazňuje:

„Ak sa vy, ako kultivujúci, rozlúčite s vecami povrchne, pričom hlboko vo vnútri stále lipnete na niečom alebo sa držíte svojich vlastných záujmov, ktoré nechcete aby boli poškodené, povedal by som, že vaša kultivácia je falošná!“ (Prednáška na prvej Konferencii v Severnej Amerike, neoficiálny preklad)

V minulosti, keď som študovala Fa, nebrala som si jeho obsah k srdcu. Neponorila som sa do Fa. Srdce slávy, srdce predvádzania sa, srdce pohodlného žitia a ostatné pripútanosti boli ešte vždy vo mne. Neprekvapilo ma, že som nemohla dosiahnuť srdce súcitu, keďže som mala toľko ľudských pripútaností. Musím odstrániť všetky tieto pripútanosti.

Majster nám veľakrát povedal:

„Musíte naozaj, opravdivo vložiť do kultivácie nejakú námahu a neskĺznuť k tomu, že to budete robiť iba povrchne; nemali by ste mať toľko ľudských pripútaností.

Mám rád tých, čo sú čestní a jednoduchí, úprimní a s oboma nohami na zemi. Takisto dúfam, že po toľkých rokoch kultivovania všetci dokážete pozitívne rásť v múdrosti a nenaučíte sa príliš veľa z toho, ako riešiť svetské záležitosti a ako sa správať ako ľudská bytosť vedúca svetský život.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2010)

Cítila som, že Majster rozpráva o mne a poukazuje na to, že by som sa mala opravdivo a usilovne kultivovať. Čas na mňa nebude vždy čakať.

Článok v čínštine: http://minghui.ca/mh/articles/2011/4/3/我为什么还没修出大慈悲心-238472.html

Kľúčové slová: