Kedysi som bola veľmi pevná, odhodlaná a ambiciózna. V mladosti som mala veľa ochorení, ako žalúdočné problémy, reumu , zápaly dutín a trpela som depresiou.
V roku 1997 mi moja matka, praktizujúca, povedala, že Falun Gong môže odstrániť všetky moje choroby a navrhla mi, aby som aj ja praktizovala. Avšak v tom čase som nechcela. Občas som doma čítala knihy Dafa a vedela som, že účelom štúdia Dafa bola kultivácia a nie liečenie chorôb.
V roku 1998 som šla študovať hudbu na vysokú školu a všimla som, že študenti, ktorí nosili módne oblečenie boli veľmi známi, ale študenti, ktorí mali viac tradičných hodnôt, neboli. Bolo tu mnoho vecí, o ktoré som chcela bojovať a súťažiť, ale tiež som vedela, že to bolo bezvýznamné. Začala som uvažovať o tom, čo bolo zmyslom našej existencie.
Majster v Čuan Falune hovorí: „Ale povaha tohto vesmíru, byť pravdivý, súcitný a vydržať, ostáva nezmenená a je jediným kritériom na rozlíšenie dobrých a nedobrých osôb.“ Vďaka týmto princípom som videla nádej a naučila som sa veľa o živote. V lete 1998 som sa rozhodla praktizovať Falun Gong. Moje choroby čoskoro zmizli bez liekov. Cítila som pokoj v spoločnosti iných praktizujúcich a moje problémy boli rýchlo vyriešené, keď som ich zdieľala s praktizujúcimi.
Potvrdzovanie Fa
Počas leta roku 1999, keď sa začalo prenasledovanie, som v TV som zachytila propagandu ohovárajúcu Falun Gong. Pomyslela som si: čo je zlé na učení ľudí, aby boli dobrými? Prečo by nemali mať ľudia dovolené praktizovať? Aj keď som nemala hlboké porozumenie Zákona, vedela som, že to, čo hovorili v TV nebolo správne! Nezaváhala som v mojom presvedčení a pokračovala som v robení toho, čo som si myslela, že je správne.
Keď som sa vrátila domov v zime v roku 1999 po promóciách, moja najstaršia sestra mi povedala, že kvôli prenasledovaniu miestni praktizujúci už viac neboli usilovní. Tak sme naplánovali usporiadať zdieľanie skúseností, aby sme praktizujúcim pomohli získať lepšie porozumenie Fa. Nahlásili nás však úradom a zatkli nás. Vzali nás do zadržiavecieho centra a nariadili nám spísať „Vyhlásenie o nepraktizovaní“, kde sľubujeme, že sa vzdáme nášho presvedčenia. Nespolupracovali sme, namiesto toho sme napísali, aké máme výhody z Falun Gongu. Boli sme prepustené o mesiac neskôr.
Potom som šla na Námestie Nebeského Pokoja so starším praktizujúcim, aby sa ľudia dozvedeli pravdu o Falun Gongu. Moje srdce bolo veľmi čisté a nemala som žiaden strach. Bolo skoro ráno, keď sme prišli na námestia Nebeského Pokoja, tak sme čakali, pokiaľ tam nebolo viac ľudí. Roztiahla som banner a kričala som „Falun Dafa je dobrý!“. Odrazu ma niekto zozadu pritlačil k zemi a vzal mi banner. Boli sme zatknutí a vzali nás na najbližšiu policajnú stanicu, kde bolo už viacero praktizujúcich. Recitovali sme Fa a zdieľali sme. Praktizujúcich, ktorí odmietli dať svoje mená polícii, vzali ešte tej noci do iného väzenia.
Keď sme dorazili do väzenia, boli sme prinútení zostať na dvore po dlhý čas. Bol koniec decembra a veľká zima. Zakryla som si ústa a nos šálom, ale strážca ma videl a zavolal si ma k sebe.
Prikázal mi povedať mu moje meno a adresu, ale ja som odmietla. Strážca ma potom udrel. Spadla som na zem. Keď som sa snažila postaviť, sotil ma naspäť dole a začal ma biť. Ďalší strážca prišiel a prikázal ostatným strážam, aby odišli, a potom zdvorilo požiadal o moju adresu. Bez rozmýšľania som mu ju povedala, no nemohol si na ňu spomenúť, keď ju musel zapísať a spýtal sa ma znovu. Odrazu som si uvedomila, že ma Majster ochraňuje, tak som mu ju tentoraz nepovedala. Vzal ma do miestnosti plnej elektrických káblov. Povedal „Použijem elektrický obušok, ak mi nepovieš tvoju adresu. Nebola som vystrašená a odpovedala som „Nepoviem vám ju, aj keď použijete obušok.“ Nevedel, čo má robiť a vzal ma do väzenskej cely. Neskôr som počula, že keďže bolo zatknutých v Pekingu tak veľa praktizujúcich, väznice boli plné a mali sme byť prevezení niekam inam.
Na transport ľudí z väzenia bolo použitých viac ako desať autobusov. Vzali nás na štadión v meste Shijazhuang v provincii Che-pej. Bolo tam už veľa dodávok z rôznych miest a obcí. Rozdelili nás do rozličných skupín a poslali nás na rôzne miesta. Stráže vo väzení, do ktorého sme boli poslaní, sa z nás stále snažili dostať osobné údaje a vypočúvali ma každý deň. Nespolupracovala som a snažila som sa objasniť im fakty.
Tretí raz ma vypočúvali celý deň a nevzali ma na noc späť do cely. Mala som putá a bola som donútená sedieť na stoličke celú noc. Neskoro v noci som počula niekoho zvonku kričať „Praktizujúci Falun Gong unikol, zožeňte niekoho!“ V tom som si uvedomila, že by som tam nemala byť. Mala som silné spravodlivé myšlienky: Nemôžu ma takto prenasledovať. Musím odísť!
V izbe bol balkón, ale dvere boli zvyčajne zamknuté. Pomyslela som si, že by to bolo skvelé, keby boli otvorené. Ďalšie ráno ma stráž prišla skontrolovať a vzali ma do kúpeľne. Šiel mi znovu nasadiť putá, keď som povedala: „Moje zápästia sú červené a odreté, nedávajte putá príliš natesno.“ Založil mi putá cez rukávy mojej bundy a odišiel. Dvere na balkón boli otvorené, tak som zložila putá a vyšla som von. Balkón bol zo zadnej strany budovy a na druhom poschodí. Pod balkónom bol rebrík, ktorý bol pripevnený širokou drevenou doskou k rebríku, ktorý viedol k vonkajšej stene. Všetko vyzeralo byť dobre naplánované! Vyliezla som z okna a pevne som sa držala parapety. V mysli som požiadala Majstra o pomoc, keď som sa spustila k zemi. Rebrík bol hneď napravo odo mňa. Rýchlo som sa vyštverala na rebrík a vyliezla som po drevenej doske na vonkajšiu stenu. Zoskočila som zo steny a pristál som na hromade mäkkých odpadkov. Bol to zázrak, ako všetko fungovalo.
Utekala som do mesta a uvidela som na ulici ženu v stredných rokoch. Spýtala som sa jej, či by som si mohla umyť ruky v jej dome, pretože boli veľmi špinavé od pristátia v odpadkoch. Súhlasila a vzala ma tam. Umyla som si ruky a chvíľu som si odpočinula. Práve, keď som sa chystala odísť, ucítila som bolesť v nohách. Nebola som miestna a musela som rodine pripadať podozrivo. Vyzerali ako dobrí ľudia, tak som im povedala, čo sa stalo. Vraveli, že predtým praktizovali Falun Gong a ukázali mi ich kópiu Čuan Falunu. Ledva som mohla chodiť kvôli bolestiam v nohách, a tak mi dovolili ostať tam na pár dní. Postarali sa o mňa veľmi dobre, dokonca ma nosili do kúpeľne. Snažila som sa im dať nejaké peniaze, keď ma prišli vyzdvihnúť moji členovia rodiny, ale oni nezobrali ani cent. Moje nohy sa do mesiaca úplne vyliečili bez akýchkoľvek liekov.
Moje domáce prostredie
Keď som sa v roku 2003 vydala, svokrovci sa ku mne správali veľmi dobre. Ale konflikty čoskoro vyvstali, keď som mala dieťa a oni postrehli, že sa stýkam s ostatnými praktizujúcimi a mám doma pravdu objasňujúce materiály. Celá rodina sa potom proti mne obrátila. Moji svokrovci mi vzali knihy Dafa, kým som bola preč a povedali: „Môžeš zostať v tomto dome jedine ak prestaneš praktizovať Falun Gong. Budeš musieť odísť, ak budeš pokračovať v praktizovaní.“ Snažila som sa s nimi rozprávať, ale oni nepočúvali. Keď som si myslela, že už nemám žiadnu nádej, rozhodla som sa rozviesť. Potom zmenili svoj postoj, pretože nechceli, aby som sa rozviedla.
Kedykoľvek ma môj manžel videl sedieť s preloženými nohami v meditačnej pozícii, posunul ich. Ale potom som dala nohy späť do meditačnej pozície. Postupne s tým prestal a povedal mi, aby som šla meditovať do inej izby. Nemohla som pochopiť, prečo bol taký nazúrený, keď ma videl meditovať.
Majster povedal vo „Vyučovaní Fa na konferencii vo Švajčiarsku:“(neoficiálny preklad)
„Ponímanie vecí Budhami je úplne iný od ponímania vecí ľudskými bytosťami. Bežní ľudia si myslia, že Budhovia a Bohovia sú milosrdní k ľuďom, keď im dovolia užívať si bežné ľudské šťastie. Sťažujú sa nebesám a zemi, keď trpia: „Ach, Bože, prečo ma opúšťaš? Som stratená duša!“ Keď vás nechá splatiť vašu karmu, Boh sa o vás stará, aby ste sa mohli vrátiť. Aké je to výborné, keď sa budete môcť vrátiť na miesto, kde nie je ani narodenie, ani zničenie ani pád nadol. To je skutočné milosrdenstvo.“
Usmiala som sa, keď som to čítala a už som sa viac nerozčuľovala na muža, keď sa na mňa nahneval. Stala som sa voči nemu viac ohľaduplnou a všímajúcou. Pomaly na mňa prestal nadávať, keď ma videl meditovať a už mu viac nevadilo moje čítanie kníh Dafa.
Prostredníctvom štúdia zákona som porozumela, že moji svokrovci so mnou zle zaobchádzali, pretože nerozumeli Falun Gongu a mohli tomu porozumieť jedine vtedy, keď som s nimi zaobchádzala so súcitom. Moje sťažovanie sa pomaly zmenilo na súcit a odpustenie. Vždy hovorím manželovi, aby rešpektoval rodičov. Moji svokrovci sú teraz ku mne milí a zdvorilí.
Potvrdzovanie Fa prostredníctvom mojej práce
Učím ľudí hrať na klavír a snažím sa robiť svoju prácu čo najlepšie podľa štandardu praktizujúcich. Často som pomohla mojím študentom, keď potrebovali kúpiť klavír alebo knihy na hudobnú výchovu a často som prijala odmenu za sprostredkovanie z obchodu s klavírmi. Tešila som sa z príjmu naviac, keďže to mohla byť celkom značná suma. Keď som začala praktizovať, uvedomila som si, že to nie je správna vec. Po hlbokom zamyslení som si uvedomila, že správať sa v súlade s Fa je dobré pre mňa a aj pre ostatných, a už nezarábam peniaze z pomoci druhým.
Objasňovanie faktov a záchrana vnímajúcich bytostí
Od prenasledovania som iba rozdávala pravdu objasňujúce materiály a nehovorila som priamo s ľuďmi. Ale snažila som sa o zlepšenie v tomto ohľade.
Keď som si raz zobrala taxík, videla som, že vodič mal v aute zavesený obrázok Maa a začal hovoriť o histórii ČKS. Povedal, že si zavesil Maov obraz do auta preto, aby ho mohol preklínať každý deň. Vravel, že Falun Gong bol dobrý a že pozeral DVD s Falun Gongom. Povedala som: „Je dobré, že viete fakty, ale mali by ste zvesiť dole obrázok, tak môžete jazdiť bezpečne.“ Mali sme príjemný rozhovor a ja som bola veľmi šťastná. Cítila som, že Majster ma povzbudzuje! Počas inej jazdy v taxíku som hovorila vodičovi o Falun Gongu. Ako som vystupovala z auta, opýtala som sa ho, či by rád vystúpil z ČKS. Ihneď súhlasil.
Taktiež som začala objasňovať pravdu po telefóne. Spočiatku osoba na druhom konci po chvíli zavesila. Mierne ma to odradilo. Počas zdieľania s ostanými praktizujúcimi mi bolo povedané, že keď oni telefonujú ľuďom, tá druhá osoba niekedy načúvala dlhú dobu. Myslela som si, že by som sa mala ďalej snažiť, že moje telefonáty nebudú premrhané ak čo i len jeden zo sto ľudí, ktorým volám počúvne.
Predtým, než som raz začala s telefonátmi, vysielala som spravodlivé myšlienky. Prvých niekoľko hovorov trvalo pár minút a jedna osoba počúvala takmer desať minút. Cítila som, že kým mám silné spravodlivé myšlienky, výsledok bude dobrý. Avšak nevzdala som to s ľuďmi, ktorí mi predtým zložili a zavolám im neskôr. Chcem zachrániť viac vnímajúcich bytostí.
