(Minghui.sk) S maminou pomocou som začala kultivovať Falun Dafa keď som bola malá. Zakrátko neskôr moje choroby postupne zmizli. Ďakujem Majstrovi za to, že mi dal dobré zdravie. Taktiež chápem, že by som mala s každým zaobchádzať láskavo a že v konfliktoch musím byť vždy tolerantná. Pokúšam sa zistiť a odstrániť svoje sebecké názory a pripútanosti, snažím sa byť usilovná v naučení sa Majstrovho Fa, keďže som si uvedomila, že toto je jediný spôsob ako sa vrátiť k svojej skutočnej pôvodnej bytosti.
Nemohla som pochopiť prečo čínska komunistická strana v roku 1999 zakázala túto tak dobrú prax. V jeden deň v roku 2000 sme s mamou šli na Námestie nebeského pokoja, aby sme tam držali transparenty, ktoré hovorili: „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“, „Dafa sa široko šíri“ a „Budhov Zákon je bezhraničný“. Keď sme s mamou držali transparenty vysoko nad sebou, v tej chvíli som cítila, ako sa stávam vysokou a veľkolepou. Mala som pocit, že dokonca ani les zbraní či dážď výstrelov ma nemôžu poraziť. Polícia k nám bežala ale nebála som sa jej. Moja jediná myšlienka bola, že by mi polícia nemala vziať transparenty z rúk.
Odrazu ma osem alebo deväť policajtov hodilo na zem, lenže transparent mi z rúk nemohli vziať preč. Nezáležalo na tom, ako silno ma udierali, náš posvätný transparent som nepustila. Ľudia, ktorí tam boli, nevedeli čo sa deje a niektorí sa polície pýtali: „Akého priestupku sa táto maličká dopustila? Prečo ju tak bijete?“ Moja mama im povedala, že praktizujeme Falun Dafa. V tom ju polícia nenechala ďalej rozprávať a okolití ľudia sa neodvážili nič povedať na podporu Dafa. Polícia mi vzala transparenty a vzali nás do policajného auta. Nevedeli sme, kam nás vezmú.
Obe nás vypočúvali oddelene. Zatvorila som ústa a polícii som nepovedala jediné slovo bez ohľadu na to, koľko ma udierali alebo mi nadávali. Nakoniec nemali inú možnosť ako nás prepustiť a zavolali na policajnú stanicu v Zhao Yuan, aby prišli a vzali nás naspäť.
Počas cesty ma policajti vypočúvali a nadávali mi, dokonca ma aj bili. Vo svojej mysli som mala jedine Dafa. Počas výsluchu som potichu recitovala „Hong Yin“ a keďže som bola odhodlaná kultivovať sa v Dafa, polícia ma musela prepustiť a odišla som domov.
Keďže sa moja mama nevrátila, ostala som sama. Bola som ešte malým dievčaťom, sotva som vedela ako variť a šla som sama do školy. Niekedy nebola ryža dobre uvarená, tak som ju musela jesť surovú. Raz, keď som bola doma, prišiel na dvor had. Tak som sa vyľakala, že som bežala celý deň 48 km až tam, kde bola uväznená moja mama. V slzách som prosila agentov, aby ju prepustili a mohla sa vrátiť domov. Nenechali ma vidieť ju, takže som nemala inú možnosť ako sa vrátiť domov v noci opäť 48 km.
Počas celej cesty domov som opakovane recitovala Majstrovu báseň:
Dafa v tele, všade nosím ten,
a v srdci mám Čen-Šan-Žen.
Veľký Arhat svetom chodí,
Boh i duch sa ho stokrát bojí.
(„Mocná cnosť“, Hong Yin)
Bezpečne som došla domov.
Nasledujúce ráno som zistila, že had zomrel pred dverami. V tej chvíli som pochopila, že Majster bol pri mne a ochraňoval ma. Falun Dafa je posvätný. Pohlo ma to k slzám. Môj milý Majster, po celý čas si ma ochraňoval!
