(Minghui.sk) V čase, keď som sa rozhodol ísť do Otavy, aby som sa zúčastnil aktivít okolo návštevy vodcu Čínskej komunistickej strany (ČKS) Hu Jintao-a, tri autobusy, ktoré objednali praktizujúci z môjho mesta, už boli plné. Tak som poslal správu na lokálny email list a niektorí praktizujúci sa rýchlo prihlásili, že pôjdu autom. Nasleduje zdieľanie niektorých dôležitých vecí, ktoré som sa naučil počas tých troch dní (23.-25.júna 2010). Moje zdieľanie nie je obzvlášť hlboké, ale bol som schopný napraviť niektoré dlhotrvajúce názory, a tak som sa rozhodol napísať o tomto procese. Verím, že to bude prospešné pre druhých praktizujúcich.
Objasňovanie pravdy je hlavným kľúčom
Keď sme pricestovali v stredu poobede a prešli sme okolo hotela, kde bola ubytovaná čínska delegácia, boli sme znechutení – ČKS zmiešala svoje krvavo červené privítacie banery s našimi Falun Dafa banermi. Zmenšilo to efekt a niekto sa dokonca spýtal, či ČKS teraz podporuje Falun Gong. Noc predtým bolo k dispozícii zrejme len zopár praktizujúcich, takže skupina čínskych študentov strhla naše banery a zdvihli svoje. Polícia nechcela spôsobiť väčší konflikt a riešila to princípom „Kto prv príde, ten prv berie“, takže to vyzeralo, že banery zostanú pomiešané. K tomu všetkému 2-3 čínski študenti monitorovali každý baner, meniac sa po pol hodinových smenách a používali baliacu pásku, aby ich banery dobre držali.
Bez veľkých rečí praktizujúci vedeli, čo robiť – začali sme so študentmi rozprávať, pýtať sa ich a hľadali sme, čo máme spoločné a objasňovali sme im fakty založené na problémoch v ich myslení. Objasňovali sme im pravdu niekoľko ďalších hodín.
Potom som videl, ako praktizujúca začala odstraňovať nesledované banery ČKS a nahradzovať ich našimi. Trochu som sa bál, aby sme nespôsobili konflikt s políciou a rozprával som s ňou, navrhujúc, že by sme sa mali uistiť, či všetci praktizujúci majú rovnaké pochopenie a že by sme mali viac objasniť pravdu policajtom. Povedala: „Je to vojna so zlom, musím to spraviť.“ Nebol som úplne presvedčený, či moje obavy boli oprávnené. Navyše, polícia spravila zlé rozhodnutie, keď dovolila banery zmiešať. Tak som sa pokúsil odložiť svoje názory a vidieť, čo viac môžem spraviť. Videl som, že jeden čínsky študent šiel k organizátorom z ČKS, aby ohlásil, že praktizujúci začali dávať dole ich banery, tak som šiel za tými študentmi, aby som s nimi rozprával a objasnil im fakty.
Do 3-4 hodín študenti prekvapivo odišli. Majster povedal:
„Ak chcete, aby bytosť jasne pochopila tento bod, mali by ste jej ísť objasniť pravdu. To je hlavným kľúčom, kľúčom, ktorý môže odomknúť tú jednu vec, ktorú mali vnímajúce bytosti po dlhý čas zablokovanú a na ktorú čakali viac ako večnosť.“ (Vyučovanie Zákona na Konferencii Dafa v Atlante 2003)
Dá sa povedať, že niektorí z nich zmenili názor, keď počuli o prenasledovaní a nechceli zasahovať do nášho apelu. Ostatní, ktorí boli tvrdohlaví ohľadom svojich názorov namiereným proti Falun Gongu, nechceli byť viac okolo nás. Onedlho boli krvavo-červené banery preč a oblasť bola bezpečná. Jeden policajt sa zdal byť znepokojený tým, čo sme spravili, ale vysielali sme spravodlivé myšlienky a ďalší policajt povedal: „Počúvaj, len im povieme (študentom), že keď nikto nestojí pri ich baneroch, nemôžeme s tým nič spraviť.“ Prvý policajt sa cítil spokojný s odpoveďou a odišli. V skutočnosti sme policajtom pomohli, aby si uľahčili svoju prácu a rozjasnili svoju budúcnosť.
Spravodlivosť bežného človeka pri pomáhaní učeníkom Dafa, delegácia ČKS sa cíti obkolesená.
V štvrtok ráno sme šli do Rideau Hall, rezidencie generálneho guvernéra (kanadského zástupcu kráľovnej Anglicka), kde delegácia ČKS mala obedovať. Počet podporovateľov ČKS bol zarážajúci. Zrazu sa na bicykli zjavil bývalý člen kanadského parlamentu a náš podporovateľ, aby sa poďakoval policajtom stojacim vedľa praktizujúcich. „Toto sú dobrí ľudia,“ povedal im, ukazujúc na nás. Už rozprával s pár praktizujúcimi o možnosti, že delegácia pôjde zadným vchodom a navrhol nám tam ísť. A tak asi tucet z nás išiel dozadu.
Keď sme tam prišli, boli tam dvaja slušne oblečení Číňania čakajúci pri zadnej bráne. Bývalý poslanec sa ich spýtal, či sú súčasťou delegácie. Žena dala dvojznačnú odpoveď. Potom povedal: „Nie, pýtal som sa, či ste s delegáciou ČKS.“ Neodpovedala. Pristúpil k nej a pozrel sa na jej preukaz – bola z delegácie. Povedal jej rozhodne: „Klamete! Nemôžete aspoň raz povedať ľuďom pravdu?“ Kritizoval ju a ČKS za ich správanie. Títo dvaja Číňania boli šokovaní. Žena zavolala dovnútra delegácii, aby im dala vedieť, že sme tam a potom rýchlo odišli.
Tiež som bol šokovaný. Nikdy som nevidel bežného človeka jednať tak priamo s členom ČKS. Vždy som si myslel, že pre praktizujúceho, byť taký neľútostný voči členom ČKS sa nezhoduje so štandardom súcitu pre učeníka Dafa. Vedel som, že sa mi cez tohto bežného človeka ukázalo, že učeníci Dafa by mali mať viac presvedčivosti pri jednaní so zlou ČKS. Sú kontrolovaní zlými elementmi a potrebujú vedieť, že to je zlé. Tí ľudia, ktorých podporujú, sú kriminálnici. Je to úplne neprijateľné. Mali by sme mať pri jednaní s nimi jednoznačnú istotu.
Keď bývalý poslanec odišiel, pripomenul nám, aby sme ostali na mieste, ak by nám polícia nariadila odísť a že máme všetky práva byť tam a držať naše banery na tráve pri zadnom východe. Samozrejme, polícia prišla a bola pod obrovským tlakom. Zrazu začali študenti hádzať na praktizujúcich fľaše. Policajt nechcel odtiaľ vziať jedného z jeho mužov a umiestniť ho, aby nás ochraňoval a prosil nás, aby sme mu preukázali láskavosť a odišli, vyvíjajúc na nás tlak možnosťou, že nám nespraví túto službu na miestach budúcich apelov. Praktizujúci naďalej objasňovali fakty – vedeli sme, že takáto služba nebola pre nás, alebo pre políciu, ale pre ČKS. Zjavne tu boli prípady z minulosti, kedy polícia nariadila praktizujúcim odísť a praktizujúci poslúchli, neuvedomujúc si, že mali právo tam ostať. Neodišli sme.
Pršalo. Čierne mraky sa zbehli nad Rideau Hall a asi každých 10 minút dážď silnel. Delegácia mala odísť v istý čas, ale ostala vnútri ako dlho mohla – vedeli sme, že vedia, že sú obkolesení a že zlo sa bálo. Uvažujúc o tom racionálne, ktorá normálna osoba by ostávala tak dlho, aby sa vyhla pohľadu na banery mierumilovnej skupiny? Ale pravdou je, že naše obkolesenie delegácie samo o sebe odstraňovalo zlo, ktoré sa nad nami zbieralo. Po niekoľkých hodinách delegácia stále nevyšla zo zadného východu, ale dážď rýchlo ustal. Museli odísť – a aj odišli. Išli von tretím – zriedka používaným vchodom. Ale i tam sme mali praktizujúcich. ČKS sa nemala kam schovať.
Pozeranie sa dovnútra potom, čo som spravil chybu
Hoci som mal na sebe pršiplášť, bol som úplne premočený, keď sme odišli z Rideau Hall. Dokonca i moja peňaženka bola úplne premočená. Rozhodol som sa ísť s niektorými praktizujúcimi prezliecť sa predtým, ako by sme šli na stretnutie Hu s premiérom v parlamente o 14:30. Plánovali sme sa vrátiť na koniec mítingu o 15:30, ale kvôli doprave som sa tam dostal až o 16:30. Bol som vtedy už veľmi unavený, spotený z bežania k parlamentu, keď som zazrel scénu – polovica parku sa potulovala s Číňanmi oblečenými v červenom, tancujúc, skandujúc a spievajúc piesne o čínsko-kanadských „dobrých vzťahoch“. Vyzeralo to a znelo to ako videá manifestácií ČKS na Námestí nebeského pokoja počas kultúrnej revolúcie. Praktizujúci Falun Dafa boli na druhej strane parku, ale boli sme jasne počtom prečíslení. K všetkému tomu bolo vpredu veľké čierne pódium postavené kvôli oslavám Dňa Kanady, takže nebola šanca, aby nás delegácia videla.
Spýtal som sa praktizujúcej, či míting skončil a či Hu odišiel. Povedala, že nevie a potom ukázala na zástup čiernych áut odchádzajúcich z parlamentu a idúcich k bočnému vchodu. „Rýchlo, držme banery,“ povedala, ale kolóna áut bola dosť ďaleko, takže nebolo veľa času. Vedel som, že mám tričko Falun Gong pod mojím žltým svetrom a pomyslel som si, že to stačí. A tak som rýchlo bežal ku križovatke a keď autá šli okolo, kričal som niekoľkokrát v čínštine: „Zastavte prenasledovanie praktizujúcich Falun Gongu, odsúďte Jianga“. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo.
Ale zdalo sa, že niečo nie je v poriadku. Prečo na križovatke neboli iní praktizujúci alebo študenti ČKS? Prečo tam nebola polícia? A uvedomil som si, že tam neboli žiadne čínske vlajky na autách. Šiel som k policajtovi a spýtal som sa ho, či to skutočne bola delegácia Hu. „Och, Hu odišiel pred hodinou,“ povedal policajt. „Toto bol premiér.“
Klesol som na duchu. Jedna z mojich najväčších obáv sa práve stala skutočnosťou. Bol som si vedomý incidentov praktizujúcich Falun Gongu, ktorí v minulosti šli do extrému a aký zlý vplyv mali tieto incidenty. Tak som si zaumienil, že budem vždy pokojný, hlavne pri jednaní s bežnými ľuďmi a počas skupinových aktivít. Myslel som si, že som mohol spôsobiť škodu tým, že by praktizujúci mohli vyzerať zle a zničiť tvrdú prácu ostatných pri objasňovaní pravdy našim vládnym predstaviteľom. Najradšej by som sa niekam skryl.
Policajt spomenul, že ktokoľvek bol v autách, pravdepodobne ma nepočul, pretože autá sú zvukotesné s hrubými oknami. Povedal, že najlepší spôsob, ako zaujať pozornosť ľudí, či už to je čínska delegácia alebo niekto iný, je držať banery. Tak som začal mať všetky druhy myšlienok: Boli okná otvorené? Počuli ma vôbec? Keďže som si nerozzipsoval sveter, uvedomili si, že som praktizujúci? Pochopili by to na základe faktu, že som mal žltý sveter a kričal po čínsky? Dokonca i keď ma počuli, rozumeli by, čo som hovoril? Smiali sa, mysliac si, že možno som si myslel, že sú čínska delegácia? Alebo boli znepokojení faktom, že západný praktizujúci na nich kričal? Mal som všetky druhy ľudského myslenia a bolo čoraz negatívnejšie.
Zdieľal som hneď potom s jednou praktizujúcou, ktorá mi pripomenula, čo Majster povedal:
„Prirodzene, keď ho človek nerozoznal, povie, že to zanechá zlý účinok. Možno tí bežní ľudia vôbec nič nevideli a nič nepočuli, dokonca nemali v hlave jasno.“ (Vyučovanie Fa v San Franciscu, 2005 (otázky a odpovede)
I tak som bol stále znepokojený. Praktizujúca si všimla moju kamennú tvár a spýtala sa: „Čo sa deje?“ A tak som povedal o tomto incidente znova a ona nevyzerala, že by ju situácia znepokojila. Viac sa zaujímala o to, ako som sa s ním vysporiadal a ako ma moje ľudské myslenie, moje „starosti“ kontrolovali. „Nemôžeš vedieť, čo sa stalo,“ povedala. „Samozrejme, bola to chyba a v normálnej situácii by si to nespravil. Ale tvoj zámer bol dobrý a nespravil si nič zlé. Možno sa premiér nečinil dobre na stretnutí a ty si bol použitý, aby si mu to povedal a možno to tiež vyčistilo niečo v iných dimenziách.“ Stále som nebol presvedčený. Spomenul som, ako som v minulosti mal konflikty s nejakými ľuďmi a bol som znepokojený ich myšlienkami a iba keď som s nimi rozprával a pochopil ich názory, bol som schopný sa pohnúť. Čo potom praktizujúca povedala, otriaslo mojím uvažovaním: „Potom si v skutočnosti nevyriešil túto otázku v tvojej kultivácii.“
Začal som chápať, ako moje neprestajné obavy, že spravím chybu a obavy z jej následkov v skutočnosti vytvorili látku a viedli k tejto situácii. Teraz bola dobrá príležitosť zanechať túto pripútanosť k potrebe vonkajšieho uznania od druhých. „Máme len niekoľko hodín na objasnenie pravdy týmto študentom a vysielanie spravodlivých myšlienok okolo Hu. Nenechaj ľudské uvažovanie premárniť túto šancu.“ Krátko potom som šiel na miesto apelu a všetci praktizujúci kričali jednohlasne frázy smerom k Hu a delegácii: „Falun Dafa je dobrý, Zastavte prenasledovanie, odsúďte Jianga,“ atď. Po dvadsiatich minútach kričania týchto fráz som niečo zažil. V roku 2005, keď Hu navštívil Vancouver, praktizujúci kričali rovnaké frázy. Pocítil som veľmi silnú energiu vlievajúcu sa do hlavy a von a cítil som, že sme to prerazili. Teraz v Otave som pocítil silnú energiu po celej tvári, keď sme kričali. Náhle som vedel, že situácia sa vyriešila: Nie je nič zlé na týchto frázach. Čo robia učeníci Dafa je najspravodlivejšia vec.
Majster povedal: „Pokiaľ môžete dokončiť kultiváciu, Majster bude premýšľať o spôsoboch, ako úplne rozriešiť všetky chyby, ktoré ste spravili.“ (Vysvetľovanie Fa počas Lampášového festivalu na Fa konferencii v Západnom USA 2003) Neskôr v ten večer niektorí praktizujúci diskutovali trošku viac o tom, čo sa stalo. Zmienil som článok, ktorý som nedávno čítal o pochopení praktizujúceho, že obavy vlastne znamenajú, že sa staviaš nad ostatných praktizujúcich. Nechápal som celkom tento vzťah, ale bolo to niečo, čo ma zasiahlo. Praktizujúca súhlasila s týmto pochopením, hovoriac: „Nie je to len obava o seba, je to arogancia.“ Opäť som bol zasiahnutý. Nikdy som sa nepovažoval za arogantného človeka. Tvrdohlavý v názoroch možno áno, ale nie arogantný. Uvedomoval so si viac ako kedykoľvek predtým, že musím „zmeniť svoje konvenčné myslenie,“ (Lunyu) a využiť svoje chyby ako indikátor na pevnú kultiváciu, a nie sa im oddávať.
Po hlbšej úvahe som si uvedomil, že praktizujúca mala pravdu o mojich názoroch. Môj zámer bol skutočne dobrý, ale kultivačným problémom bola moja prehnaná obava ako som pôsobil a o tom, ako som sa vysporiadal s nepriazňou. Celá udalosť mi otvorila oči, aby som uvidel skryté pripútanosti a bola príležitosťou zlepšiť sa v mnohých ohľadoch. Ukazuje to, že všetko, čo robíme, patrí k našej kultivácii a je jej súčasťou.
* * *
Zdieľam to v nádeji, že to povzbudí ostatných vyjsť a pripojiť sa k poľu praktizujúcich a vysielať spravodlivé myšlienky, keď Hu alebo iný predstaviteľ pôjde do zahraničia. Je to veľmi dôležité, keďže títo ľudia trávia málo času mimo pevninskej Číny a je to dobrá príležitosť na odstránenie zlých elementov za nimi.
