(Minghui.sk)
Majstra som spolu s ďalšími praktizujúcimi videl v roku 1993, keď sme sedeli v sále a počúvali Majstrove prednášky. Najhlbší Fa, aký som kedy počul, ma prebudil, keďže som bol obklopený Majstrovým ohromným súcitom. Čoraz viac ľudí v našom meste sa prišlo učiť Dafa a bolo zriadených mnoho cvičebných miest. Zlepšoval som sa počúvaním kultivačných skúseností spolupraktizujúcich a ich pochopení Dafa. Mnohí noví kultivujúci zažili xinxingové skúšky a odstraňovanie karmy. V tom období bola moja kultivácia veľmi jednoduchá a zažíval som len šťastie a očisťovanie. Keď nikto nebol nablízku, skákal som ako malé dieťa, keďže moje šťastie sa nedalo vyjadriť slovami.
- od autora
Pozdravujem cteného Majstra!
Pozdravujem spolupraktizujúcich z celého sveta!
Počas nespočetných eónov histórie, bez ohľadu na to, ako ďaleko vo vesmíre alebo aké skvelé, smutné, šťastné či osamelé naše životy raz boli, tieto existujú len v hlbokej pamäti vesmíru. Keď sme spadli do ľudského sveta, našim pôvodným životom sa všetka pamäť vymazala. Sledoval som svoju pamäť v tomto živote a zistil som, že väčšina mojich spomienok v tomto živote je tiež preč okrem troch veľmi dôležitých rokov: 1993, 1999 a 2011. Vďaka Majstrovej súcitnej spáse a ochrane spravodlivých bohov v posledných dvadsiatich rokoch sú tieto tri roky medzníkmi v mojom živote.
Majstra som spolu s ďalšími praktizujúcimi videl v roku 1993, keď sme sedeli v sále a počúvali Majstrove prednášky. Najhlbší Fa, aký som kedy počul, ma prebudil, keďže som bol obklopený Majstrovým ohromným súcitom. Majstrove slová sa ozývali v každom kúte sály a vrstvy za vrstvami mojich životov na mikroskopických a makroskopickcých úrovniach boli prebudené; každá bunka počúvala a prispôsobovala sa Fa. Dafa privítalo svojich prvých skutočných žiakov; stal som sa jednou z najšťastnejších bytostí vo vesmíre. V ten rok som sa stal jedným zo státisícov prvých učeníkov Dafa kráčajúcich po javisku nápravy Fa, kde nespočetní bohovia pozorovali slávu vesmíru dosahujúcu ľudský svet a môj pôvodný domov. V ten deň som začal kultiváciu pod Budhovým svetlom.
Po apele 25.apríla 1999 a eskalácii prenasledovania ČKS tisíce a tisíce učeníkov Dafa vrátane mňa vykročili vpred, aby sme ochraňovali bez strachu Dafa. Museli sme sa vzdať pripútanosti k životu a smrti. Nevedeli sme, čo sa v budúcnosti stane. Noviny, televízne a rádiové stanice vysielali všetky druhy komunistickej propagandy a ohovárali a napádali Dafa. Všade, kde ste sa pozreli, boli policajné autá, tajní agenti a špióni po celých uliciach; atmosféra bola skľučujúca. Ľudia vás sledovali na každom kroku a slogany a plagáty urážajúce Dafa boli všade, kde ľudí zadržiavali v dlhých radoch kvôli prehliadkam.
Cvičebné miesta sa vyprázdnili. Naši kolegovia v práci boli zvedaví, naši šéfovia boli šokovaní a členovia našich rodín sa báli. Avšak my sme ostali pokojní, sústredení a spravodliví, keď sme čelili týmto zdanlivo neprekonateľným ťažkostiam. Šiel som do Pekingu bez ďalších šiat navyše, akoby som chcel povedať: „Keď ma chcete prenasledovať, prichádzam sem i s mojím životom.“
V roku 2011 som zažil vzdanie sa seba a prispôsobenie sa svojmu skutočnému ja a skutočnej povahe vesmíru. V jednom veľkom kroku som spoznal veľkoleposť Dafa.
Zatiaľ čo mnohí stále videli Dafa ako bežný čchi-kung pre kondíciu a zdravie, ja som vďaka študovaniu série prednášok vedel, že som kultivoval Budhov Fa. Na začiatku som vedel sedieť v plnej lotosovej pozícii. Cítil som posvätnosť ako učeník budhovskej školy so skutočným Majstrom! Po seminári som dokázal sedieť pol hodiny s oboma nohami prekríženými. Bolo to v tom čase vzácne, keď dokonca aj inštruktori dokázali sedieť len v polovičnom lotose. Bol som každý deň veľmi šťastný a študoval som celý čas Fa. Kúpil som si kabát s veľkým vreckom vpredu na Čuan Falun, aby som mohol študovať a cvičiť. Chcel som študovať Fa a cvičiť každý deň. Užíval som si cvičenia a štúdium a to ma robilo veľmi šťastným.
Čoraz viac ľudí v našom meste sa prišlo učiť Dafa a bolo zriadených mnoho cvičebných miest. Zlepšoval som sa počúvaním kultivačných skúseností spolupraktizujúcich a ich pochopení Dafa. Mnohí noví kultivujúci zažili xinxingové skúšky a odstraňovanie karmy. V tom období bola moja kultivácia veľmi jednoduchá a zažíval som len šťastie a očisťovanie. Keď nikto nebol nablízku, skákal som ako malé dieťa, keďže moje šťastie sa nedalo vyjadriť slovami.
Splynutie s radosťou Budhovho svetla
Jedného popoludnia v roku 1996 alebo 1997 po veľkom skupinovom cvičení so všetkými praktizujúcicmi v našom meste som sedel pokojne na kopci v parku, keď som zrazu pocítil obrovskú súcitnú energiu vesmíru, ktorá ma obklopovala. Mal som pocit, akoby som spadol do kotla roztavenej ocele. Vedel som, že to bola energia Fa, ktorá ma prečisťovala a v tej chvíli som hlboko precítil Majstrov výklad povahy vesmíru: Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Počas celého procesu som nemal žiadnu myšlienku; len som existoval ako bytosť, ale bez akejkoľvek myšlienky. Keď energia odišla, vracajúc sa do vesmíru, zistil som, že som bol úplne očistený, bez žiadnych názorov, pripútaností a ľudského sentimentu. Namiesto toho som mal silnú, súcitnú energiu napĺňajúcu každú bunku. Bol som v stave súcitu, pokojný a tichý, bez jedinej myšlienky.
Čoskoro sa moje šťastné, príjemné prostredie zrazu zmenilo. Moji rodičia ma začali každý deň nútiť, aby som si našiel dievča a keďže som sa im neprispôsobil, zatiahli do toho všetkých príbuzných, aby ma skúsili presvedčiť. Keď som nekonal podľa ich želaní, prišli na moje cvičebné miesto a spravili veľkú scénu. Praktizujúci na cvičebnom mieste sa na mňa hnevali, hovoriac, že poškodzujem obraz Dafa neprispôsobením sa normálnemu stavu. Bol som vtedy veľmi naivný; nevidel som rozdiel medzi BMW a traktorom. Nevedel som, na čo bola peňaženka, keďže som zriedka míňal nejaké peniaze. Chodil som autobusom do práce a späť a žil som so svojimi rodičmi. Bál som sa predstavy „poškodzovania Dafa“, a tak som sa rýchlo oženil. Po sobáši som si všimol, že som si postupne vyvinul ľudské názory a pripútanosti a stal som sa obyčajným človekom.
Keď sa narodil môj syn, pozornosť mojej ženy bola zameraná naňho. Bol taký milý, že všetci sa za ním otáčali, keď ho videli. V tom čase som bol dobrovoľným inštruktorom a mal som znova dosť času na kultiváciu. Na začiatku roku 1999 som bol opäť v stave pokoja. Záležitosti bežnej spoločnosti ma nezaujímali, keďže sa mi zdali tak vzdialené. Jednoducho som nemohol pochopiť ľudské túžby a pripútanosti.
Vo februári 1999, keď som prvýkrát robil meditáciu v sede, moje nohy sa prirodzene prekrížili, bez pomoci rúk. Nohy ma už neboleli a často som sedel v plnej lotosovej pozícii.
Raz, keď sme na skupinovom cvičení sedeli v meditácii, bol som schopný sa upokojiť, ale nebol som celkom v hlbokom pokoji, keď som zrazu cítil, že moje celé telo je prázdne. Zrazu som cítil obrovskú energiu, ktorá sa dvíhala zvnútra a moje telo sa zmenilo na čistú energiu. Akoby moje telo už neexistovalo. Moja hruď sa energiou otvorila a keď sa energia pohla do mojej hlavy, nemohol som nič robiť len nahlas plakať. Nebol som vôbec smutný a cítil som sa plný súcitnej energie. Zem začala vyžarovať silné svetlo; moje telo tiež vyžarovalo lúče svetla. Moje celé telo sa zmenilo na svetlo, ktoré sa zosilňovalo a zjasňovalo až do bodu, že oslepilo moje oči. Mal som silný pocit: blíži sa osvietenie. V tejto kritickej chvíli som zrazu mal ďalšiu myšlienku: „Som ten s výbornými vrodenými vlastnosťami, chcem ísť cestou náhleho osvietenia, Majster pomôž mi to nateraz zavrieť.“ Po tejto myšlienke svetlo vnútri a okolo môjho tela okamžite zmizlo a ja som prišiel späť do tohto sveta.
Od tohto bodu som viac necítil pri meditácii bolesť. Vzal som prehrávač na cvičebné miesto okolo štvrtej ráno a zakaždým som mohol sedieť v meditácii dve hodiny. Naše cvičebné miesto bolo najväčšie v celom meste. Po apeli 25.apríla všetci inštruktori, vrátane mňa, vyšli so spolupraktizujúcimi ochraňovať a potvrdiť Fa. Jedného dňa na ceste domov bol môj mozog náhle prázdny a bol som v stave pokoja, bez akýchkoľvek myšlienok. Šiel som niekoho čakať do hotela, kto mal v svojej izbe kópiu Čuan Falunu. Keď som začal čítať Lunyu, videl som počas čítania vrstvy a vrstvy rôznych významov. Na chvíľu som mohol cítiť myšlienky každého okolo mňa.
So stupňovaním prenasledovania som sa začal podieľať na mnohých projektoch Dafa a všimol som si, že som bol v stave bez emócií. Bol som zmätený a spýtal som sa praktizujúcich: „Prečo nemám ľudské emócie ani súcit?“ Smiali sa: „Ako by to bolo možné? Určite máš ľudské emócie, ako by si mohol nemať súcit?“ Nevedel som odpovedať. Neskôr som bol odsúdený do pracovného tábora. Po prepustení som si všimol, že som si opäť vytvoril názory, túžby a pripútanosti bežných ľudí a uvedomil som si, že som spadol na úroveň bežných ľudí. Pripútanosti, ktoré som mal, i keď malé, boli veľmi zväčšené a zosilnené. Staré sily zničili moje financie, dostal som sa do veľkých dlhov a veritelia ma prenasledovali, aby som im zaplatil. Moje financie a povesť boli v troskách. Môj život, práca a rodina boli v totálnych ruinách. Keď som cvičil, stav posvätnosti a veľkoleposti bol preč. Cítil som, akoby som len robil fyzické cvičenia. Už som viac nevidel základné skutočnosti zahrnuté vo Fa a namiesto nich som videl len povrchové významy.
(na pokračovanie)
Článok v čínštine: http://www.minghui.org/mh/articles/2011/11/23/93、99、2011，生命的三次飞跃-2--248895.html
