(pokračovanie z 1. časti, Tri momenty zlepšenia: 1993, 1999, 2011)
Majster povedal v „Neopomenutie v povahe Budhu“:
„Tiež vám chcem povedať, že vaša povaha v minulosti bola v skutočnosti založená na egoizme a sebectve. Odteraz, čokoľvek robíte, mali by ste najprv brať ohľad na druhých, aby ste dosiahli pravé osvietenie sa k nesebeckosti a altruizmu.“ (Základy pre ďalší pokrok)
Uvedomil som si, že sú v nás všetky ľudské pripútanosti a názory – ku sláve, zisku a sentimentalite. Najmä po roku 1999, keď sa kultivujeme a potvrdzujeme zároveň Fa, musíme sa zbaviť týchto ľudských pripútaností v nás. Hoci o tom dosť často hovoríme, ako sa zbavíme „ja“? Keďže som v tom nemal jasno, ako by som sa skutočne mohol zbaviť sebazáujmu?
- od autora
Uvedomil som si, že som sa medzi miestnymi praktizujúcimi stal „zlým chlapcom“. Nemohol som uspieť v žiadnej práci pre Dafa kvôli zasahovaniu, ktoré som nevedel odstrániť. Akonáhle mi chcel praktizujúci pomôcť, dokonca i moji príbuzní boli ihneď prenasledovaní alebo sa dostali do nejakých iných ťažkostí. Všimol som si, že keď som spravil len malú zlú vec, okamžite sa to rozšírilo po celom meste. Vždy keď o mne ľudia rozprávali, hneď mali zo seba lepší pocit. Dokonca i praktizujúci, ktorí prešli na opačnú stranu, si možno mysleli: „Ako by mohol byť niekto horší ako tento chlapec?“
Pre pár rokmi začali nejakí miestni praktizujúci druhým rozprávať, že už nie som praktizujúci. Niektorí spolupraktizujúci povedali: „Neobťažuj sa pomáhať mu. Nebol praktizujúcim po dlhý čas.“ Až nedávno som v mojej kultivácii pochopil, prečo rozprávali takéto veci. Keď som sa na seba pozrel v iných dimenziách, uvedomil som si, že som úplne vystúpil z cesty kultivácie v Dafa. Videl som sa ležať na zemi zakopaný kameňmi.
Šiel som k ďalšiemu praktizujúcemu a on postavil predo mňa na stôl pohár vody. Súcitne sa so mnou rozprával a radil mi po dlhý čas. Ale ja som len potichu pil vodu a nereagoval som. Nakoniec si povzdychol a povedal: „Mal by si prinajmenšom skúsiť byť dobrým človekom.“
Ďalší praktizujúci ma vzal na ihrisko, aby nás nikto nevidel. Ukázal na mňa a povedal: „Chcel by som sa s tebou porozprávať, pretože k tebe cítim súcit. Ľudia ako ty by skutočne mali ísť do pekla!“ Nevedel som, čo povedať, keďže som vedel, že mal pravdu a nemohol som mu vôbec odpovedať. V skutočnosti, dokonca počas dňa, keď som sedel v izbe, stále som cítil akúsi tmu, chlad a špinavý zápach, akoby to bol vzduch priamo z pekla. Taktiež som sa cítil zahanbene bez dôvodu. Keď som videl Učiteľovu fotku v byte iných praktizujúcich, tak som sa bál, že som nevedel, kam dať ruky a nohy. Bál som sa čítať knihy Dafa, pretože som cítil, že som bol príliš špinavý a nehodný študovať Fa. Niekedy som neochotne zdvihol knihu a zakryl som prvé strany svojimi rukami, aby som nevidel Učiteľovu fotku. Len tak som mohol čítať Fa. Bol som príliš vystrašený a nemohol som sa pozrieť na Učiteľovu tvár.
Často prišli spolupraktizujúci ku mne a skúšali mi pomôcť. Pravdepodobne cítili, že praktizujúci veterán (ktorý sa zúčastnil Majstrových prednášok Fa v roku 1993, asistent a niekto, kto spravil mnoho vecí pre potvrdenie Fa a kto umožnil mnohým ľuďom získať Fa, zatiaľ čo im pomáhal prejsť skúškou života a smrti) smutne spadol do takéhoto stupňa a potreboval pomoc. Niekedy ma vzali na skupinové štúdium Fa, sedeli sme v obývačke a striedali sa pri čítaní. Keď bol rad na mne, často som zle prečítal slová. Štúdium Fa mi pomohlo byť usilovný na krátky čas, ale pretože moje ťažkosti boli veľmi veľké a ja som bol namočený v mnohých veciach a mal veľa dlhov, nečítal som Fa vytrvalo. Bolo to len nedávno, čo som opäť zvoľnil.
Vidiac, že som sa stále stretával s ťažkosťami, mnohí praktizujúci sa mi znova snažili tak či onak pomôcť. Niektorí ma vzali do iných miest navštíviť praktizujúcich, ktorí robili dobre tri veci. Raz sme šli večer k jednému praktizujúcemu. Spoločne sme študovali Fa a zdieľali kultivačné skúsenosti. Dúfali, že ma to povzbudí. Každý druhý deň ma zobudili o 3:50 ráno, aby sme cvičili v rovnakom čase ako mnohí ďalší. Zriedka som vstával takto skoro a pretože som stále spolovice spal, robil som pohyby zle. Počul som praktizujúceho potichu obviňujúc praktizujúceho, ktorý ma tam vzal: „Prečo si všetkým nepovedal, že sem privedieš nového praktizujúceho?“ Veľmi som sa hanbil, keďže som už praktizoval takmer 20 rokov.
Niektorí praktizujúci dúfali, že by som mohol zažiť, ako druhí objasňujú pravdu a vzali ma von so sebou. Bola tam staršia pani, ktorej sa často každý deň podarilo presvedčiť takmer 100 ľudí, aby vystúpili z ČKS. Ich skupina študovania Fa presvedčila do času, keď som ich stretol, na vystúpenie z ČKS niekoľko desiatok tisíc ľudí. Nasledoval som staršiu pani a na vlastné oči som videl, ako bola schopná presvedčiť viac ako 20 ľudí vystúpiť z ČKS za menej ako pol hodiny. Bol som ohromený, pretože jej úroveň bola ďaleko predo mnou. Objasňovanie pravdy pre ňu bolo veľmi jednoduché. Len povedala pár viet a osoba ju pozorovala s plnou pozornosťou, povedala pár ďalších viet a osoba súhlasila s vystúpením z ČKS. Takýto dojatý som sa navrátil k môjmu vlastnému životu a rýchlo som sa opäť stal svojím starým ja. Nebol som schopný nasledovať, čo nás Učiteľ učil v prvej lekcii Čuan Falunu. Majster povedal:
„Sú dve príčiny pre neschopnosť zvýšiť si kung. Bez poznania Zákona na vyšších úrovniach človek nemôže praktizovať kultiváciu. Bez kultivovania vnútorného ja a svojho charakteru si človek nemôže zvýšiť kung. Toto sú tie dve príčiny.“
Nekultivoval som nasledujúc tento princíp Fa a následkom bolo pre mňa toto cvičenie ako obyčajné fyzické pohyby. Bolo naozaj ťažké byť usilovný.
Onedlho niektorí spolupraktizujúci prišli dokonca z ešte väčšej diaľky. Niektorí z nich boli veľmi známi praktizujúci, o ktorých sa viackrát písalo na Minghui ohľadom vecí spojených s kultiváciou a objasňovaním pravdy. Láskavo so mnou ostali, študovali Fa a cvičili so mnou. Samozrejme, v tom čase som sa veľmi zmenil, ale stále som skutočne nemohol prejsť mojimi ťažkosťami a vstúpiť do nového a usilovného kultivačného stavu. Bol som príliš hlboko ponorený v ťažkostiach a musel som sa vysporiadať s príliš veľa vecami. Mal som veľmi málo času na študovanie Fa a cvičenie a nevyhradil som si na to presný čas. Po mnoho dní som neštudoval alebo necvičil.
Počas posledných pár rokoch som často jasne cítil, že som veľmi zaostával za hlavným telom učeníkov Dafa. Cítil som, že som možno bol v poslednej skupine, ktorá prišla do Dafa. Dokonca som mal pocit, že môj vlastný systém vo vesmíre musí byť úplne rozkúskovaný a nekompletný.
V jednom čase som sa kultivoval veľmi šťastne a bol som veľmi čistý. Ale tiež som sa kultivoval veľmi bolestivo a v beznádeji. Zažil som posvätný a nádherný pocit, keď som mohol držať krok s nápravou Fa. Tiež som zažil bolestivý a beznádejný pocit, keď som sa chcel zlepšiť a nedokázal som. Rozumiem radosti a strastiam kultivácie, čo znamená byť stratený i vytrvalý, byť v beznádeji i bezstarostný. Zažil som Dafa vyučovaný po prvýkrát, jeho šírenie po svete, ťažkosti praktizujúceho Dafa a praktizujúcich Dafa napravujúcich vesmír. Zažil som čistotu žiakov Dafa, ich spravodlivej viery, zatiaľ čo rýchlo stúpali k vysokým úrovniam ako i opačný zážitok – škodu spôsobenú bývalými praktizujúcimi, ktorí sa „osvietili“ k zlej ceste, bolesť zaostávania, odplatu po vykonaní zlých vecí a osamotený a bolestivý pocit odlúčenosti od Veľkého Zákona Dafa.
Ale to je práve kultivácia, takže zázraky sa skutočne môžu prihodiť a jeden zázrak sa stal nedávno.
Šiel som navštíviť spolupraktizujúceho, ktorý bol v stave hlbokého osvietenia, odkedy sme spolu v 90.tych rokoch kultivovali. Poznal môj kultivačný stav a moje pripútanosti. Venoval sa mi a povedal mi, ako naše „ja“, pripútanosti a názory kontrolujú naše životy a ako sa naše „ja“ formovali počas mnohých životov v reinkarnáciách. Po treťom dni strávenom s ním bolo zasahovanie do môjho štúdia Fa oveľa slabšie. Potom som sa rýchlo chopil procesu nápravy Fa.
Odvtedy som chápal rozdiel medzi tým, čo je (vytvorené) ja a čo pôvodné. Mám teraz hlbšie pochopenie.
Učiteľ povedal:
„Vaše ja je vaše vrodené ja a nemení sa. Ale ľudské bytosti majú sklon ľahko si vytvárať názory, keď sa učia chápať veci, a tie názory nie ste vy.“ (Budhovská povaha, Čuan Falun II.)
Počas 20 rokov mojej kultivácie som predtým skutočne nevidel a nechápal Fa z vyššej úrovne. Zrazu som vedel a uvedomoval si, že najdôležitejšia vec pre moju kultiváciu v tomto živote nie je potlačiť slávu, zisk a sentimentalitu, ani život a smrť. Ide skôr o potlačenie samého seba, porazenie seba a prekročenie seba. Moja sentimentalita bola veľmi slabá a v istej chvíli dokonca bez toho, aby som si to všimol, som bol schopný vzdať sa slávy, zisku, života a smrti. Narodil som sa bez strachu zo smrti, keďže som vedel, že smrť nie je niečo, čoho sa treba báť.
Nielenže moja sentimentalita bola slabá, keď som sa narodil na tento svet, ale tiež bolo pre mňa usporiadané žiť v prostredí samoty, aby som si sentimentalitu nevyvinul. Keď som bol malý, žil som na internáte. Keď som trošku vyrástol a spoznal svetské veci, moja rodina sa sťahovala z jedného mesta do druhého, takže som si na nič nemohol zvyknúť. Bolo teda pre mňa ťažké byť úplne integrovaný v nejakom prostredí.
Taktiež bol môj mozog pred dvanástou triedou čiastočne uzamknutý. Nebol som veľmi bystrý a nerád som čítal a študoval. Nemal som takmer žiadne záujmy. Nemal som veľa priateľov a často som trávil čas osamote. Keď som začal kultiváciu, roky medzi 1993 a 1999 boli na zbavenie sa slávy, zisku a sentimentality. Pretože to pre mňa bolo veľmi jednoduché, ľahko som mohol dosiahnuť kultivačný stav „pozerať sa, avšak nevidieť“, „počúvam, však nepočuť nič“ a byť „tu, však srdce tu nemať“. Skúška života a smrti v roku 1999 bola pre mňa tiež veľmi jednoduchá, pretože dokonca i pred kultiváciou som nemal žiadne názory na smrť. Po začatí kultivácie bol dokonca koncept „vzdania sa života a smrti“ pre mňa nedôležitý.
Prečo som sa po desiatich rokoch kultivácie cítil tak zle?
Učiteľ nám povedal v „Neopomenutie v povahe Budhu“ vo februári 1997:
„Tiež vám chcem povedať, že vaša povaha v minulosti bola v skutočnosti založená na egoizme a sebectve. Odteraz, čokoľvek robíte, mali by ste najprv brať ohľad na druhých, aby ste dosiahli pravé osvietenie sa k nesebeckosti a altruizmu. Takže odteraz, čokoľvek robíte alebo poviete, musíte brať ohľad na druhých, alebo dokonca na budúce generácie. Starajte sa o večnú pevnosť Dafa.“(Základy pre ďalší pokrok)
Uvedomil som si, že naše ľudské pripútanosti a názory, vrátane slávy, zisku a sentimentality, sa skrývajú v našom vnímaní seba. Najmä po roku 1999, keďže sme v kultivácii nápravy Fa, musíme sa vzdať pripútanosti k sebe. Hoci stále hovoríme o vzdaní sa seba, čo vlastne je „ja“? Keďže som nemal jasno v tom, čo vlastne „ja“ je, ako som mohol zájsť tak ďaleko, aby som povedal, že som skutočne a dôkladne odstránil pripútanosť k sebe? Keď dosiahneme úroveň skutočného vzdania sa pripútanosti k sláve, zisku a qingu, pripútanosti k životu a smrti a pokračujeme v kultivácii vyššie, ale stále sme sa nevzdali pripútanosti k sebe, stane sa to faktorom, ktorý nás oddeľuje od povahy vesmíru.
Pred rokom 1999 som nezlyhal na sentimentalite a žiadostivosti, nezlyhal som na sláve a zisku a nezlyhal som na skúške života a smrti, ale zlyhal som v zbavovaní sa „seba“. Nemohol som poraziť svoje „ja“, no teraz viem, že pripútanosť k sebe je koreňom všetkých našich pripútaností.
(pokračovanie)
