(Minghui.sk) Komunistickí úradníci z mesta Jinchang zatkli 15. novembra 2011 praktizujúceho Falun Gongu Chen Xuzhonga v jeho zamestnaní v miestnej elektrárni. Na zatknutí spolupracovali piati pracovníci z Úradu národnej bezpečnosti a z policajnej stanice v Binhelu. Bolo to jeho tretie zatknutie, potom čo bol päť rokov uväznený v tábore nútených prác.
15. novembra asi o 18 hod. bol pán Chen zatknutý a jeho dom bol vydrancovaný. Počas akcie mu zabavili osobný počítač a mobilný telefón. Odviedli ho na policajnú stanicu Binhelu, kde ho vypočúvali až do polnoci. Pán Chen je nevinný a k ničomu sa „nepriznal“.
Na druhý deň pána Chena poslali do vyšetrovacej väzby v Jinchangu. Policajti mu tam skonfiškovali občiansky preukaz, vodičský preukaz, bankomatovú kartu a kľúče (ktoré neboli uvedené v zozname skonfiškovaných vecí).
14. decembra bolo vydané povolenie na zatknutie pána Chena. Súčasne vydali povolenie na zatknutie dvoch ďalších praktizujúcich, Yu Chenghonga a Liu Zhipinga. Prípadu sa ujala miestna prokuratúra v Jinchangu.
Chen Xuzhong začal praktizovať Falun Gong v roku 1998. Získal z neho prospech po fyzickej aj psychickej stránke. Odvtedy žil podľa princípov pravdivosti, súcitu a znášanlivosti, a nasledoval cestu návratu k svojmu pravému ja.
Prenasledovanie v Prvom tábore nútených prác provincie Gansu
V marci 2002 praktizujúci roznášali materiály objasňujúce pravdu. Zatkli vtedy asi 50 praktizujúcich. 24. marca Peng Weiping, politický komisár Úradu verejnej bezpečnosti okresu Yongchang a Li Guoyu z politického a bezpečnostného oddelenia išli spolu s dozorcami do práce k pánovi Chenovi. Pred prehľadaním jeho domu a pracovnej kancelárie sa nepreukázali žiadnymi dokumentmi zo súdu. Pri prehliadke nič nenašli. Chenovi prikázali, iba šiel s nimi a povedali mu, že bude v poriadku. On im uveril, pričom ho následne uväznili a poslali do tábora nútených prác, kde ho zadržiavali tri roky.
14. mája zorganizovali na štadióne v Yongchangu verejnú prehliadku. Viac ako 20 praktizujúcich tam prinútili stáť s tabuľkami na krku, na ktorých boli napísané hanlivé výrazy. Označili ich za zatknutých a poslali ich do tábora nútených prác. Štadión bol plný zvedavcov. Dozorcovia praktizujúcich zviazali a nútili ich počas vyhlásenia rozsudku kľačať. Pána Chena odsúdili na tri roky nútených prác. Dozorcovia prikázali praktizujúcim prechádzať sa a štrnásť z nich donútili podpísať verdikt hneď po skončení prehliadky. O verdiktoch neupovedomili ani ich zamestnávateľov, ani ich rodiny. Praktizujúcich natlačili do dvoch dodávok a odviezli do Prvého tábora nútených prác provincie Gansu, ktorý sa nachádza v Pingantai, štvrť Honggu mesta Lanzhou.
V tábore nútených prác praktizujúcich rozdelili do siedmich divízií. Pán Chen sa dostal do piatej divízie. Prehľadali ho a skontrolovali jeho batožinu. Dvoch spoluväzňov, narkomanov, určili aby ho sledovali. Nemal dovolené s nikým rozprávať, najmä nie s druhými praktizujúcimi. Politický inštruktor Li Zhenggang podnecoval tímového vedúceho Ma Jingzhoua (ďalšieho narkomana), aby mučil pána Chena tým, že mu nedovolí spať počas štyroch dní. Takisto ho nútili dlhú dobu stáť. Okolo polnoci bol už pán Chen veľmi ospalý a začal sa kývať. Len čo zatvoril oči, spoluväzni do neho štuchli, aby nezaspal. Bolo to veľmi trýznivé. Počas dňa ho nútili vykonávať otrockú prácu, cez obed nemal žiadnu prestávku a aj tak musel celú noc stáť. Jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršil. Ostal z toho traumatizovaný a stratil vedomie. Spoluväzni povedali, že táto metóda mučenia sa nazýva „nechať orla trpieť,“ a naučili sa ju v neslávne známom tábore nútených prác Masanjia v provincii Liaoning. Praktizujúcich takto mučili až kým sa nezrútili, alebo sa nevzdali svojej viery.
V máji roku 2003 sa pracovný tábor pokúšal kolektívne „transformovať“ praktizujúcich a zahájil ďalšiu kampaň mučenia. Nútili praktizujúcich, aby počas dňa robili ťažkú prácu, tlačili vozík plný tehál, a v noci im nedovolili spať. Toto trvalo štyri dni a štyri noci.
V rokoch 2002 a 2003 boli životné podmienky v pracovnom tábore mimoriadne zlé. Dvadsať ľudí v jednej cele dostalo iba jedno vedro vody. Na umývanie zubov im dali kalnú vodu. Horúca voda nebola zovretá a po jej vypití niektorým opuchlo brucho. Studenej vody bolo len obmedzené množstvo a praktizujúci sa mohli kúpať iba raz za mesiac. Jedlo bolo veľmi biedne a sotva stačilo, pričom pracovné zaťaženie bolo obrovské. Počas dňa nedostali žiadnu prestávku. Po jednom dni nútených prác dokázali praktizujúci ledva stáť na nohách. Počas obdobia žatvy odchádzali do práce o 6:30 a končili až okolo 21 hodiny. Ich šaty boli nasiaknuté potom a po čase bolo na nich vidno kryštáliky soli.
Kĺby na ich prstoch boli bolestivé z dlhodobej práce až do stupňa, že ani nedokázali vystrieť prsty. Museli robiť prácu na farme, sadiť kukuricu, zeleninu, klčovať burinu a orať. Dozorcovia priraďovali prácu, vyžadovali rýchle plnenie úloh a nepovoľovali žiadne prestávky. Praktizujúci museli pracovať tvrdšie ako miestni roľníci. Medzi pracovné povinnosti patrilo aj nosenie vriec cementu a piesku, prenášanie dosiek, kopanie, vozenie tehiel vo fúriku a murárske práce. Lacná pracovná sila v tábore prinášala dozorcom finančný zisk. Pracovné zaťaženie bolo veľmi veľké a času bolo málo. Praktizujúci museli robiť ťažké práce, ktoré neboli ochotní robiť miestni robotníci. Kopanie jám bola taká ťažká práca, že po celkom dni boli praktizujúci dehydrovaní a mali závrate. Avšak na druhý deň ich nútili pokračovať. Hlinu museli tlačiť na dlhú vzdialenosť vo fúriku. Na nohách mali pľuzgiere a dostávali kŕče. Na druhý deň však museli pracovať opäť.
Koncom roku 2003 pána Chena presunuli do inej cely v novej budove. Pracovný tábor pokračoval v jeho mučení ťažkou prácou a vojenským tréningom, aby ho prinútili vzdať sa svojej viery.
V marci 2004 pracovný tábor poslal všetkých praktizujúcich do tímu č.16 v Šiestej brigáde (Špeciálny tím Falun Gong). V máji sa skupina pokúšala prinútiť praktizujúcich, aby napísali tri prehlásenia, kde mali sľúbiť, že sa vzdávajú svojej viery. Pán Chen nespolupracoval, a tak zástupca vedúceho tímu podnecoval drogovo závislého Hou Juna, aby Chena mučil. Ten ho nútil pochodovať a potom celú noc vzpriamene stáť. Vedúci tímu Bian Yunsheng nasadil Chenovi putá za jeho chrbtom a potom ho za tie putá zavesil, pričom sa mu špičky nôh ledva dotýkali zeme. Putá sa mu zarezávali do zápästí. Každou minútou to bolo nesmierne bolestivé a pán Chen bol úplne spotený. Po nejakom čase už v rukách nič necítil. Takto ho nechali visieť po celú noc až do rána. Keď ho uvoľnili, mal pocit, akoby jeho ruky už neboli jeho. Rany na zápästiach zmizli až po jednom roku. Nedokázal zdvíhať ťažké predmety a v prstoch cítil ostrú bolesť. Trvalo šesť mesiacov, kým sa z toho dostal.
Vedúci tímu Li Wenhui zavrel pána Chena na samotku, keď sa nechcel vzdať svojej viery. Takisto mu odopierali spánok šesť dní a šesť nocí. Ruky mu spútali za chrbtom a uviazali k teplovodnému potrubiu. V tejto polohe nemohol kľačať ani stáť. Nohy mu už po chvíli znecitliveli, takže musel stále presúvať váhu tela z jednej nohy na druhú. Avšak po čase mu znecitliveli obe nohy. Každá minúta bola mučením. Aby praktizujúcich „transformovali,“ dozorcovia používali mučenie „nechajme orla trpieť,“ čo znamenalo zdvihnúť im obe ruky, zviazať im ruky za chrbtom a nedovoliť im použiť toaletu.
Druhé prenasledovanie v pracovnom tábore
12. októbra 2006 pána Chena poslali do Provinčného pracovného tábora v Gansu po druhý raz. V novembri ho na osem alebo deväť dní zamkli na samotke a odopierali mu spánok. Používali na ňom aj techniky vymývania mozgu. Za jeho prenasledovanie bol zodpovedný politický inštruktor Li Wenhui (dozorca číslo 6222238). V máji 2007 kriminálny spoluväzeň Zhang Hongniu nahlásil na pána Chena falošné obvinenie, a tak ho potrestali dlhodobým núteným státím každú noc, vymývaním mozgu a odopieraním spánku až do polnoci. Toto trvalo celý týždeň. Dvaja ďalší praktizujúci, Li Yuanji a Cao Qiang boli takisto potrestaní kvôli väzňovi Li. Prenasledovanie podnecoval tímový vedúci Han Ximing (dozorca číslo 6222219)
Po roku 2007 už pracovný tábor nenútil praktizujúcich pracovať tak tvrdo. Niektorí dozorcovia zmenili svoj postoj k Dafa a k praktizujúcim. Pracovný tábor zahájil takzvaný „civilizovaný menežment.“ Kvôli webstránke Minghui, ktorá publikovala činy týchto zločincov, sa museli čiastočne obmedzovať. Na prenasledovanie praktizujúcich používali rôzne metódy, ktoré časom striedali. Avšak ich základná zlá povaha sa nezmenila. Ich metódy mučenia už neboli také násilné, avšak používali viaceré taktiky vymývania mozgov. Keď praktizujúci nepracovali, museli sa zúčastňovať prednášok, pozerať videá a písať reporty. Pokračovalo sa vo vymývaní mozgov a očierňovaní Dafa. Zvolávali sa pravidelné „mítingy kritiky,“ a praktizujúcich Falun Gongu „transformovali,“ aby sa pokúsili zlomiť ich vieru. Prikazovali im písať „reporty mysle“ a „študijné reporty“ a vyjadrovať svoj postoj. Novopríchodzích praktizujúcich umiestňovali do samotiek, zastrašovali ich a prikazovali im písať „tri prehlásenia,“ v ktorých sa mali zrieknuť Dafa. Hoci na povrchu sa zmenšila tvrdá práca, bitie, nadávky, urážky a fyzické tresty, a bolo aj menej šikanovania a vydierania, prenasledovanie odhodlaných praktizujúcich bolo stále veľmi tvrdé. Zatvárali ich na samotky a tajne mučili. Používali vyhrážky a zastrašovanie, podvody, vymývanie mozgov, ako aj „mučenie v polohe orla,“ fyzické tresty, brutálne bitie a údery elektrickými obuškami. Drogovo závislí bezohľadne mučili praktizujúcich za podnecovania dozorcami. Pracovný tábor prenasledoval praktizujúcich systematicky a dlhodobo.
V auguste 2008 Chena Xuzhonga prepustili, potom čo si vytrpel obrovské mučenie. Keď sa vrátil do práce, pokračovalo jeho šikanovanie. Jeho plat bol iba 600 yuanov mesačne a dostal prácu vrátnika v administratívnej budove.
Mená a telefónne čísla prenasledovateľov sa nachádzajú v pôvodnom článku v čínštine.
Súvisiaci článok (v angličtine): http://clearwisdom.net/html/articles/2009/8/12/109983.html “Ten Years of Persecution; Five Years a Captive (Photos)”
