Dobre sa pozerať na svoju nepodstatnú pozíciu

(Minghui.org) Keď som sa učil naspamäť Majstrovo Lunyu, pochopil som, že každá veta nás vedie k tomu, ako zmeniť naše názory. Neskôr som si všimol túto vetu: Keď sa ľudské bytosti budú schopné čerstvo pozrieť na seba i na vesmír a zmeniť svoje neohybné zmýšľanie, ľudstvo spraví skok dopredu. (Lunyu)

Zarazilo ma, prečo boli „na seba“ a „na vesmír,“ dva veľmi rozdielne koncepty, spomenuté vedľa seba. Nevedel som to logicky pochopiť.

Keď vyšiel nový Majstrov článok „Dávajte pozor na vytváranie démonov vo vlastnej mysli,“ napadlo mi, že to musí byť rozšírený problém medzi nami praktizujúcimi. Musel som sa pozrieť dovnútra. Avšak spravil som to len povrchne a nič som nenašiel.

O nejaký čas som sa stretol s jedným praktizujúcim, ktorý prišiel z iného mesta. Zdieľal svoje skúsenosti s niekoľkými miestnymi praktizujúcimi. Bol skromný a držal sa pri zemi. Správal sa ako kultivujúci. Všetci sme si ho hneď obľúbili a bol pre nás inšpiráciou v kultivácii. Hovoril o svojich kultivačných skúsenostiach a vyjadroval sa veľmi zrozumiteľne. Mali sme pocit, že racionálne študoval Fa a inšpiroval nás svojím rešpektom k Majstrovi.

Časom sme mu dôverovali ešte viac, zdieľali sme s ním ohľadom niektorých našich miestnych záležitostí a dúfali sme, že nám pomôže. Povedal nám, že naše ľudské pripútanosti sú príliš veľké, a že by sme sa mali na tie otázky pozerať iným spôsobom. Zdalo sa mi to vcelku rozumné. Zdieľal s nami svoj pohľad. Mali sme pocit, že jeho kvalita osvietenia je veľmi dobrá a že je oveľa lepší ako my.

Neskôr však dvakrát spomenul, že sa mu nechce čítať články o skúsenostiach iných praktizujúcich a že je to strata času. Bol som v rozpakoch a spýtal som sa ho: „Ty posielaš články?“ Povedal, že občas napísal články o kultivačných skúsenostiach. Naposledy, keď jeden napísal, Majster na ňom poukázal na to, že ide o vytváranie démonov vo vlastnej mysli a že jeho pseudonym nebol dobrý. Potom hovoril o tom, ako dosiahol ovocie Arhata, že má telá zákona a mohol by vytvoriť vesmír. Šokovalo ma to, keďže práve vyšiel Majstrov článok o tejto otázke, a on si uvedomil, že to s ním súvisí. Ako mohol byť stále takýto? Ak by Majster nevydal ten článok, čo viac ešte by dokázal tvrdiť?

Náhle som si spomenul na tieto vety v Čuan Falune: „Preto si títo ľudia najpravdepodobnejšie vytvoria démonov vo vlastnej mysli a spadnú na nízke úrovne. Nech je kultivačná úroveň človeka akákoľvek vysoká, len čo sa vyskytne tento problém, človek spadne až na dno a bude úplne zničený – toto je mimoriadne vážna otázka. Je to iné ako v iných oblastiach, kde keď človek neuspeje v skúške charakteru tentoraz, môže sa zdvihnúť z pádu a pokračovať v praktizovaní kultivácie. Keď sa vyskytne vytváranie démonov vo vlastnej mysli, je to skutočne problém, keďže jeho život bude zničený.“

Premýšľal som nad tým, prečo keď nastane démonické zasahovanie z vlastnej mysle, ten človek sa už nedokáže vrátiť späť. Nemôže človek napraviť svoju chybu, keď si ju uvedomí? Teraz chápem, že keď sa niekoho ego nafúkne, je to veľmi ťažké napraviť. S ľudskými názormi, keď dostane palec, bude chcieť stopu. Nikdy necúvne. Ak bude mať 100,000 dolárov, bude chcieť mať milión. Toto je ľudská logika. Len čo sa jeho myšlienky nafúknu, nedokáže už vystúpiť z tej situácie. Začnú sa hromadiť obrovské pripútanosti. V tom čase sa ten človek už nie je schopný jasne ohodnotiť. Hlavná duša už nemá kontrolu.

Začalo mi byť jasné, že „...čerstvo sa pozrieť na seba i na vesmír...“ nás učí, aby sme pochopili naše nepodstatné ja a hlboký vesmír z novej perspektívy. Ľudstvo je jednoducho veľmi arogantné. Ani si neuvedomilo aké je komické čo sa týka jeho postoja k vesmíru. Preto by sme sa na to mali „čerstvo pozrieť“. Mali by sme dobre vysporiadať s našou nepodstatnou pozíciou a byť pred vesmírom pokorní. Iba týmto spôsobom dokáže ľudstvo spraviť skok dopredu.

Ešte viac to platí pre kultivujúcich. Mali by sme adekvátne pochopiť našu vlastnú nepodstatnosť a ku všetkému pristupovať so skromnosťou, vrátane vesmíru. Len čo má nejaká bytosť démonické zasahovanie z vlastnej mysle, začne klesať nadol. Dôsledky sú veľmi vážne.

Už aj ja som zo seba trochu znervóznel. Prečo som stretol tohto praktizujúceho? Prečo som počul toto zdieľanie a všimol si jeho problémy? Majster nás už mnohokrát upozornil, že nič v kultivácii nie je náhoda! Keď som sa zameral na preskúmanie seba, odhalil som, že moja situácia je dosť zlá!

Hneď ako som začal s praktizovaním, zapojil som sa do projektov. Kvôli mojej učiteľskej profesii som si vytvoril špecifickú pripútanosť. Často som zameraný na seba a hovorím s druhými povýšenecky. Keď zdieľam svoje skúsenosti s ostatnými praktizujúcimi, nie je to z mojej strany ani tak zdieľanie, ale skôr kŕmenie druhých svojimi názormi. Keď hovoria iní, takmer nikdy ich nepočúvam a často ich zastavím. Počas uplynulých desiatich rokov si už ostatní praktizujúci zvykli na to, že som takýto. Nikdy som o tom vážnejšie nerozmýšľal.

Keď som sa dopátral vnútorných koreňov tohto správania sa, dôvod bol dosť hrozivý. Nechal som sa niekam unášať, bez toho, aby som vedel kto som. Moja arogancia už tak zosilnela, že sa prejavovala v mojom správaní.

Majster povedal v Čuan Falune:

„Dokonca v tejto triede sú ľudia, ktorí zmýšľajú o sebe dosť vysoko a rozprávajú dokonca iným tónom! Čo sa týka toho, aká je vaša skutočná situácia, to je tabu dokonca aj v budhizme. Práve som hovoril o ďalšej situácii, ktorá sa nazýva „vytváranie démonov vo vlastnej mysli“ alebo „premena podľa myšlienok“.“

Môj stav bol oveľa horší ako ten, čo popísal Majster! Každý jeden učeník Dafa má v histórii svoje jedinečné skúsenosti a teraz sa kultivuje pod vedením Majstra, preto má každý z nás svoje jedinečné silné stránky. Ako by som to mohol ignorovať, pozerať sa na ostatných zhora a predvádzať sa? Tak dlho som nasledoval svoju pripútanosť a ani mi to nedošlo. Toto mi ukázalo, že moja pripútanosť už narástla do veľkých rozmerov!

Ľudská arogancia mi pripadala veľmi „prirodzená“. Moje ego sa zväčšilo najmä potom, ako som pred niekoľkými rokmi ušiel z väzenia. Keď som si to uvedomil, išiel som o tom zdieľať medzi praktizujúcich a chcel som sa pomocou toho zlepšiť. Pripomínal som si: „Viac počúvaj a menej rozprávaj, nezastavuj ostatných, trpezlivo počúvaj a tak ďalej.“ Avšak po niekoľkých pokusoch som bol zase na začiatku a na konci zdieľania som bol zase vo svojom starom stave. Keď som sa uvoľnil, bolo to zase to moje staré ja. Potom som to veľmi ľutoval! Povzdychol som si, že moja kultivácie nie je dosť pevná.

Keď sa vytvorí ego, je veľmi ťažké ho zredukovať. Hoci aj chcem konať skromne, ale vo vnútri som arogantný, nejde to. Príležitosť predviesť svoje nové pochopenie bola taká lákavá, že som ju nedokázal ignorovať. Podvedome som bol so sebou opäť spokojný a spravil by som čokoľvek, aby sa len ostatní dozvedeli, že mám ďalšie nádherné pochopenie. Tá predstava bola tak hlboko zakorenená, že ju bolo veľmi ľahké prehliadnuť.

V ľudskej spoločnosti sa ľudia nemusia potešiť, keď im poviete, že sú bohatí. Avšak keď chválite ich inteligenciu, určite budú šťastní. Taká je ľudská povaha. Zbožňovanie seba samého a potvrdzovanie seba u ľudských bytostí narastie vždy, keď sa objaví príležitosť. Človek si to ani nemusí uvedomiť.

V minulosti som si vždy myslel, že v otázke démonického zasahovania z vlastnej mysle mám jasno. Vôbec som si neuvedomil, že patrím medzi problematické príklady! Je to hrozné. Pomyslel som si: „Keďže Majster mi dal príležitosť uvedomiť si to a uvidieť svoj problém, stále mám šancu. Majster mi dá príležitosť napraviť ten problém. Musím si to vážiť!“

Sú okolo mňa niekoľkí takíto praktizujúci. Nemám ich moc rád. Nikdy som však o tom nepremýšľal, prečo ich nemám rád? Čokoľvek sa stane v našej kultivácii, nie je to na to, aby sme posudzovali, či to máme alebo nemáme radi. Stalo sa to, aby sme sa pozerali dovnútra a sami sa kultivovali.

Povedal som si: „Musím vhodne brať svoju nepodstatnú pozíciu vo vesmíre. Ja som len jednou časticou vesmíru. Mal by som byť bezpodmienečne skromný. Ľudská bytosť alebo akýkoľvek iný typ látky, nech je to ktokoľvek, sú to stvorenia tohto vesmíru a majstrovské diela Bohov. Ja nie som v pozícií, aby som ich prehliadal alebo bagatelizoval. Moje negatívne názory a neúcta k nim je to isté ako byť neúctivý k vesmíru a k Bohom. Mal by som mať neustále na pamäti moju totožnosť kultivujúceho, učeníka Dafa, ako aj drobnej žijúcej bytosti. Nesmiem byť arogantný. Musím znova nadobudnúť svoje pravé ja.“

Spomínam si, ako som v jednej knihe čítal, že Dante Alighieri požiadal arogantné duše, aby sa zoradili a niesli veľmi ťažké predmety, takže kráčali s hruďou dotýkajúcou sa zeme. Týmto sa tie arogantné bytosti mali naučiť, ako byť pokorný. Niektorí praktizujúci písali vo svojich skúsenostiach, že „bohovia majú radi skromné bytosti.“ Ja by som tiež chcel byť vnímajúcou bytosťou, ktorú majú bohovia radi! Budem sa učiť ako byť skromný a patrične seba samého brať.