Cesta zarábania peňazí poctivosťou a spravodlivosťou

(Minghui.org) Rozhodnutie medzi zarobením peňazí na každej obchodnej príležitosti alebo bytím čestným a spravodlivým môže byť zložité. V modernej spoločnosti sú bezohľadní ľudia všade. Hovorí sa „Obchod je obchod“. Hoci niektoré spoločnosti sa naháňajú za ziskom ako za svojím jediným cieľom, predtým, ako sa rozhodneme ako vybrať si medzi ziskom a spravodlivosťou, pozrime sa na dva príklady podnikania.

Bai Gui má zisk z dobroty

Bai Gui bol známy obchodník z mesta Luoyang počas Obdobia bojujúcich štátov (475-221 pr.n.l.). Hovorilo sa, že bol štundentom Guiguzi (dávny čínsky filozof z rovnakého obdobia). Bai Gui bol úradníkom v štáte Wei. Potom ako navštívil štáty Qi a Qin, stal sa známym ekonomickým stratégom a expertom na finančný menežment. Podľa oficiálnej Histórie niekdajšej dynastie Han bol Bai tvorcom teórií o podnikaní a obchode.

Keď Bai hospodáril so štátnymi peniazmi, pozeral sa na väčší obraz. Hoci neprehliadal malé zárobky a obchody, nikdy sa nezapojil do podvodov. Keďže venoval pozornosť toku tovarov a vývoju výrobkov, mohol rýchlo predávať svoj tovar so ziskom. Keď bola prevaha niektorých výrobkov a kšeftári čakali na pokles cien, predtým ako by ich začali vo veľkom nakupovať, Bai kupoval tovar za ceny, ktoré boli vyššie ako trhové. Počas nedostatku, kým kšeftári hromadili tovar, aby ho neskôr predali za vysoké ceny, Bai rýchlo predával svoj tovar za ceny nižšie ako na trhu, aby naplnil potreby ľudí.

Baiov spôsob vedenia obchodu garantoval, že má hlavné slovo pri zarábaní obrovských ziskov. Zároveň to regulovalo dopyt po tovare a jeho ceny. Určitým spôsobom Bai chránil záujmy farmárov, remeselníkov a bežných spotrebiteľov.

Počas Obdobia bojujúcich štátov bolo najziskovejšie obchodovanie so šperkami medzi bohatou elitou. Bai si vybral podnikanie v predaji životne potrebných vecí a obchodovanie s bežnými občanmi. Baiovým princípom bolo „malý zisk, ale rýchly obrat“. Nezdvíhal svoje ceny ale zarábal viac peňazí pomocou urýchľovania obehu tovaru a rozširovania svojho trhu. Bai mal talent chopiť sa príležitosti. Chápal dávnu chronológiu Jupitera a teóriu piatich prvkov. Pomocou svojich vedomostí z astronómie a meteorológie predpovedal cykly dobrých a zlých úrod a obchodoval na ich základe. Nakupoval lacné, kvalitné plodiny v dobrých rokoch a predával plodiny za vyššie ceny v zlých rokoch. Týmto spôsobom pomáhal ľuďom dostať sa cez hladomory. Medzitým jeho bohatstvo exponenciálne narastalo. Bai nazval tento spôsob vedenia podnikania „cesta dobroty“.

Princípy spravodlivosti od otca japonského podnikania

Shibusawa Eiichi bol nazvaný otcom japonského podnikania. Bol jedným z prvých, kto používal myšlienky Konfucianizmu vo vedení podnikania. Keď mal 33 rokov, presunul sa z politiky do podnikania a prisahal, že bude nasledovať Konfuciove spisy vo svojich podnikateľských aktivitách. Shibusawa vo svojej kariére založil viac ako 500 firiem v rôznych oblastiach, vrátane financií, papierenstva a logistiky. Bol vedúcim podnikateľom v obdobiach Meiji a Taisho. Keď mal 88 rokov, napísal svoju slávnu knihu, Spisy a počítadlo, veriac, že učenie v Konfuciovych Spisoch a zarábanie peňazí si navzájom neprotirečia. Prehlásil, že ak človek vidí príležitosť na zisk, ale uvažuje o tom, ako to spraviť čestne a spravodlivo, potom bude zarábanie zisku láskavým činom. Jedna časť Spisov hovorí: „Usilovanie sa o zisk vytvorí obrovský hnev.“ Slušný človek sa správa čestne a spravodlivo, pričom darebák koná kvôli osobným záujmom.

Shibusawa nikdy nebol oportunistický. Vedel, že kupovanie vládnych železničných dlhopisov mu prinesie obrovský zisk, avšak nespravil to. Veril tomu, že ak by získal na základe špekulácie, vytvoril by si zlý zvyk, ktorý by ho stál všetko, čo má, zruinovalo by to jeho kredit, a najhoršie zo všetkého, prinieslo by to katastrofu jeho investorom. Podnikateľ by mal byť slušným človekom, nie darebákom. Preto cieľom podnikateľského pôsobenia Shibusawa-ho bol úžitok pre spoločnosť a nie zisk.

Polemika medzi spravodlivosťou a osobným záujmom: Čo je prvé

Na východe i na západe téma toho, čo je prvé, spravodlivosť či osobné záujmy, zostáva nevyriešená. Je medzi týmito dvoma rozpor? Alebo sa navzájom nevylučujú? Snažiť sa o osobný zisk a vyhýbať sa strate vyzerá byť ľudskou povahou. Avšak, keď sú praktické záujmy v rozpore s univerzálnym princípom spravodlivosti, čo si treba vybrať?

Jedna zo štyroch klasických kníh v Konfucianizme, Veľké Učenie, uvádza: „Čestný muž musí kultivovať svoje cnosti. S cnosťou si získa sympatie ľudí; s ľuďmi, vládne krajine; s krajinou si vytvára bohatstvo; s bohatstvom, bude si ho schopný užívať. Cnosť je koreňom a bohatstvo je koncom vetvy.“ Preto Konfucius povedal: „Keď človek vidí príležitosť na zisk, uvažuje o tom, ako to spraviť správne a spravodlivo.“ „Stať sa bohatým pomocou nespravodlivých prostriedkov je pre mňa prchavé ako tieň“ a „Slušný človek chápe správnosť a darebák chápe zisk.“ Tradiční podnikatelia v Číne, ktorí sú inšpirovaní Konfucionizmom, veria v princíp, že „Dobrý človek, ktorý chce zbohatnúť, zarobí peniaze spravodlivým spôsobom.“

Laureát Nobelovej ceny, Amartya Sen, povedal, že ako sa ekonomika vyvíja, musí sa navrátiť ku etike, pretože bez ohľadu na to, ako sa ľudia pokúšajú uvoľniť etické obmedzenia, určite sa im to nepodarí, pretože etika je vnútornou povahou ekonomických aktivít.

Pán Li Chung-č’, zakladateľ Falun Dafa, hovoril o bohatstve zo základného pohľadu:

„Stanie sa kráľom, úradníkom, boháčom alebo šľachtou všetko pochádza z cnosti. Žiadna cnosť, žiaden zisk; strata cnosti znamená stratu všetkého. Preto tí, ktorí hľadajú moc a bohatstvo musia najprv zhromaždiť cnosť. Pretrpením ťažkostí a konaním dobrých skutkov človek môže nazhromaždiť cnosť medzi masami.“ („Bohatstvo a cnosť“, Základy pre ďalší pokrok)

Morálka a etika by mali byť najvyšším štandardom a základom pre všetky činnosti. Ekonomické činnosti by mali byť altruistickými činmi, z ktorých má podnikateľ tiež prospech. V dôsledku toho, čím viac dobrých skutkov podnikateľ spraví pre druhých, tým viac zisku by mal za odmenu dostať. Spravodlivosť a osobný záujem by mali byť jedno a to isté. Bohatstvo a zisk by mali pochádzať z činov, ktoré zodpovedajú správnym a spravodlivým činnostiam.

Priemysel si tiež musí vybrať medzi dobrom a zlom

Zoči-voči lákavej sile obrovských ziskov sa nie je každý človek alebo firma dokáže pozerať do budúcnosti.

Čínska komunistická strana (ČKS) postavila Veľký Firewall, aby zablokovala tok slobodných informácií po Internete. Každý vie, že to je zlé. Zoči-voči 300 miliónom používateľov Internetu na čínskom trhu, najväčšom na svete, sa Microsoft rozhodol aktívne spolupracovať s týmito zlými činmi, pričom Google sa rozhodol nasledovať spravodlivý princíp „nerobenia zla“ a odišiel z Číny.

Drážďanská banka svojho času aktívne spolupracovala s nacistami. Aby splatila svoje morálne povinnosti a prebudila svedomie ostatných ľudí, banka neskôr minula obrovské množstvo ľudských síl a peňazí, aby vyšetrili svoje minule zločiny a ukázali ich verejnosti. Keď publikovali správu z vyšetrovania, Wulf Meier, člen predstavenstva, povedal: „Musíme brať túto informáciu tak, ako prichádza. Nech to akokoľvek bolí, prijímame túto pravdu.“ Zdôraznil, že všetky neľudské činy začínali malými vecami a že história nás o tom každým dňom varuje.

Odvtedy ako Jiang Zemin a jeho režim v júli 1999 spustili prenasledovanie Falun Gongu, Bo Xilai nasledoval tesne Jianga a neľutoval žiadnu snahu na potlačenie tejto praxe kvôli svojim osobným záujmom. Odoberanie orgánov praktizujúcim Falun Gongu kvôli ilegálnym orgánovým transplantáciám a predávanie ich pozostatkov sa stalo ďalším ziskovým podnikom pre Bo-a, jeho ženu Gu Kailai a jeho politického spojenca Zhou Yongkang-a. Gunther Von Hagens sa v auguste 1999 rozhodol investovať do továrne na spracovanie tiel v Dalian-e (čiastočne rozpitvané a „plastinované“ ľudské telá sú potom umiestnené do živých pozícii ako súčasť výstav „Svet Tiel“). Povedal reportérom z celého sveta, že sa rozhodol založiť svoju firmu v Dalian-e kvôli „vládnej podpore, preferenčnej politike, dobrej práci, nízkym mzdám, ako aj hojnému zdroju tiel.“ Telá neznámeho pôvodu zarobili týmto ľuďom miliardy dolárov. Každý človek so svedomím by mal byť zarmútený. Koľko strašných zločinov sa udialo za touto desivou výstavou?

V skutočnosti, podnikatelia, ktorí si vážia čestnosť a spravodlivosť, sa zdajú byť v nevýhode oproti tým, ktorí vidia len zisk a zarábanie peňazí. Avšak spravodlivosť a zisk majú dôležitý vzťah. Je medzi nimi časové oneskorenie. Človek by si mal nazhromaždiť najprv cnosť a potom bohatstvo. Cnosť nemá viditeľnú formu, pričom bohatstvo má. Bežní ľudia nevidia cnosť a preto v ňu neveria. Iba osvietení vidia príčinu a následok z vyšších princípov. „Rodina, ktorá hromadí cnosť, zanecháva dobré vyhliadky pre budúce generácie, pričom rodina, ktorá ju nehromadí, zanecháva pohromu.“ Tí, ktorí robia dobré skutky a nasledujú princípy správnosti a spravodlivosti, si budujú základňu pre budúci blahobyt. Tí, ktorí získavajú blahobyt pomocou zlých skutkov, si pod sebou pília konár.

Firmy, ktoré chcú prinášať ľudstvu úžitok a plánujú mať dlhodobý zisk pre seba i svojich zamestnancov, pamätajte prosím na princípy zarábania peňazí – správnosť a spravodlivosť. Držte sa prosím svojho svedomia a spravte v tomto kritickom historickom čase správnu voľbu medzi dobrom a zlom.

http://en.minghui.org/html/articles/2012/9/6/135308.html