Preukázanie veľkoleposti Dafa mojimi činmi

(Minghui.org) V roku 1997, bolo pre mňa, ako vojaka veterána, ťažké nájsť si prácu civilistu. Po známosti som si získal lepšiu prácu v elektronickej firmy, pretože ak by som nasledoval štandardné procedúry, do dobrej firmy by som sa nedostal. Dva dni pred začatím práce ma môj predurčený vzťah s Dafa priviedol ku knihe Čuan Falun. Nemohol som ju odložiť, až kým som ju neprečítal. Fa je veľmi spravodlivý. Z hĺbky svojho srdca som sa rozhodol začať svoju kultivačnú prax a vrátiť sa k svojmu pôvodu.

Naučil som sa z knihy mnohé princípy o tom, ako byť dobrou osobou, najmä teóriu „žiadna strata, žiaden zisk“. Človek nestratí niečo, čo mu patrí a nezíska niečo, čo patrí iným. Ak si získal niečo pomocou boja s inými, vynahradíš to tomu, kto to stratil, so zodpovedajúcim množstvom cnosti. Potom som získal nový pohľad na svoju lukratívnu prácu, ku ktorej som sa dostal nelegitímne cez známosť a myslel som si, že by som sa jej mal vzdať. Po dni mentálneho boja medzi svojou kultiváciou a osobným ziskom som si nakoniec vybral Fa. Bola mi pridelená práca v tej istej firme, no cez normálny postup.

Na začiatku som dostal len polovičnú výplatu kvôli slabému finančnému výnosu firmy. Situácia sa čoskoro zlepšila a dostal som úplnú výplatu. Možno Majster videl moju túžbu kultivovať sa a zmenil pre mňa situáciu.

Potom, ako sa začalo brutálne prenasledovanie Falun Gongu 20. júla 1999 som využil každú príležitosť na objasnenie pravdy o Dafa a spasenie vnímajúcich bytostí. Začiatkom roku 2002, keď som rozdával pravdu objasňujúce materiály počas pracovnej cesty na juhu Číny, ma nezákonne zadržali a vzali do tábora nútených prác v Changsha, v provincii Hunan. V tábore nútených prác som to nevzdal a naďalej som objasňoval fakty, nielen väzňom, ale aj strážam a policajným úradníkom.

V jednej chvíli moje nohy a chodidlá opuchli kvôli mučeniu a boli tmavo fialové. Môj stav bol zrejme vážny, pretože ma v tábore plánovali poslať do nemocnice, aby sa vyhli zodpovednosti, ak by som zomrel. Kvôli potvrdzovaniu Fa som väzenskému strážnikovi povedal: „Daj mi jeden deň na zlepšenie môjho zdravia a odstránim si opuch z mojich nôh. Ak by to nefungovalo, zajtra by ste ešte mali čas poslať ma do nemocnice.“ Aj keď neboli mojou prosbou moc presvedčení, nakoniec súhlasili. Väzňovi, ktorého pridelili, aby ma strážil, som povedal, že moje telo je v tak zlom stave, pretože mi väzenskí strážcovia nedovolili praktizovať. Ak by som sa vrátil k praktizovaniu Falun Gongu, rýchle by som sa zotavil. S mojím strážcom som vychádzal dobre, pretože som bol milý, ohľaduplný k ostatným a držal som sa prísnych štandardov v súlade s princípmi Fa. Napokon som tam začal meditovať a poprosil som Majstra, aby ma posilnil, zatiaľ čo ostaní väzni dávali pozor, či neprichádzajú stráže.

Kvôli veľkému opuchnutiu bolo pre mňa ťažké prekrížiť nohy do dvojitého lotosového sedu a skrúcalo ma od bolesti. Počas meditácie som recitoval: „Je to ťažké vydržať, ale ty to môžeš vydržať. Je to ťažké spraviť, ale ty to môžeš spraviť.“ (Deviata lekcia, Čuan Falun), zatiaľ čo som zatínal zuby, aby som vydržal v sede. Prešlo dvadsať minút, jedna za druhou. Počas tohto času som cítil, akoby špičky mojich prstov boli v plameňoch. Moje nohy sa stali priehľadnými a vytekala z nich tekutina z nového ložiska. Použil som celú rolku toaletného papiera a stále som tú tekutinu neočistil. Nasledujúce ráno bol väzenský strážnik prekvapený tým, čo videl: bol som schopný normálne kráčať a opuch zmizol. Ostala len nová vrstva pokožky. Boli svedkami zázračnosti Fa. Strážnik povedal: „Nemusíme ťa už vziať do nemocnice. Je to neuveriteľné.“

Začiatkom roku 2005 som zastavil bicykel, aby som zdvihol telefón, keď do mňa zrazu narazilo auto. S hlasným „beng“ moja hlava udrela priamo do auta a čelné sklo sa úplne rozbilo. Ihneď som si pomyslel: skutočný praktizujúci nikdy nebude mať problém.

Keď šofér vyšiel z auta, aby sa pozrel, čo sa stalo, ja som len jednoducho mávol rukou: „Nerobte si starosti, prosím, choďte.“ Môj bicykel bol zdeformovaný a nefunkčný, takže som si musel zavolať taxík. Vodič taxíka zbadal kúsky rozbitého skla zmiešané s mojimi vlasmi a opýtal sa ma, čo sa stalo. Potom, ako som mu porozprával, čo sa prihodilo, povedal mi so silným tónom spravodlivosti: „Aké auto? Pomôžem ti ho nájsť!“ Smial som sa a povedal mu: „Nie je to potrebné, som praktizujúci Falun Gongu. Môj Majster chce, aby sme boli ohľaduplní k ostaným, ak sa nám niečo stane. Ako šofér, môžem chápať túto situáciu. Nikto nechce mať autonehodu.“ Vodiča sa to dotklo a povedal: „Jeden z mojich priateľov je taktiež praktizujúci Falun Gongu. Neustále mi hovoril, aký je Falun Gong dobrý. Zvykol som o tom pochybovať. Dnes však môžem vidieť a chápať, že Falun Gong skutočne každého povzbudzuje, aby bol dobrým človekom.“ Neskôr som mu porozprával viac vecí o Dafa. Nakoniec povedal: „Falun Dafa je dobrý!“

Ako logistický zamestnanec som zodpovedný za údržbu vozidiel. Ostatní to považujú za „dobre odmenenú prácu“. Avšak, nie som chamtivý. Som férový, udržiavam si čisté ruky (neprijímam úplatky) a potvrdzujem dobrotu Fa cez moje správanie. Raz som svojmu šéfovi priniesol zväzok účtovných listín, aby ich podpísal a môj šéf ich začal rýchle podpisovať bez toho, aby ich skontroloval. Niekto sa ho opýtal: „Prečo si tie faktúry pred podpísaním nepozrieš?“ Odpovedal: „Ak by si to bol ty, kto mi priniesol faktúry, určite by som to spravil. Lenže s ním to nemusím robiť, pretože je praktizujúci Falun Gongu!“

Týmto spôsobom som potvrdzoval Fa na mojom pracovnom mieste a umožňoval, aby všetci vedeli, že „Falun Dafa je dobrý!“