(Minghui.org) Keď som vysielala spravodlivé myšlienky, videla som nasledujúcu scénu: Červené slnko vesmíru zapadalo, zostával z neho už len malý kúsok vydávajúci svetlo. Trvalo dlho, než zapadol. Majster ku mne preniesol Jeho myšlienky: „Pri západe slnka musia všetci dosiahnuť konečný cieľ, čo znamenalo ‚Dosiahnuť Dovŕšenie môžete iba ak ste opustili všetky svoje pripútanosti a žiadne z nich nezostali.‘“ („Kultivačná prax nie je politika“, Základy pre ďalší pokrok)
Videla som zároveň praktizujúcich liezť na vrchol hory, podľa osobnej úrovne každého a podľa jeho načasovania. Majster nás čakal na vrchole hory. Každý praktizujúci mal nad hlavou skaly (pripútanosti) rôznych veľkostí. Pávy na ktorých sme mali aj s mojou sestrou odletieť, stáli vedľa Majstra. Ich úzkostný pohľad sa miešal so smaragdovo zelenými slzami.
Moja sestra mala nad hlavou dve skaly, jednu malú a jednu veľkú. Bola takmer na vrchole hory, kde čakal Majster. Ja som mala asi šesť či sedem skál. Snažila som sa pohnúť dopredu. Majster dole poslal dve tenké laná. Držala som sa ich a prekračovala som ostré nože. Bola som úplne vystrašená, ale Majster ma hlasno povzbudzoval: „Čoho sa báť, keď je s tebou Majster!“
Praktizujúci, ktorý získal 78 bodov (v scéne, ktorú som videla naposledy, bolo hodnotenie kultivácie každého praktizujúceho v knihe histórie od 0 do 100) mal šesť alebo sedem skál. Iný praktizujúci, ktorý získal 36 bodov, išiel po ceste slimačím tempom. Jedna praktizujúca, ktorá získala 0 bodov bola zvyčajne veľmi závislá na ostatných. Ležala v sieti, ktorá sa hojdala tam a späť, ani dole ani hore. Majster poslal dole dve tenké laná, aby ju držal, ale ona sa nechcela pohnúť. Bolo skutočným sklamaním vidieť to.
Bol tam tiež praktizujúci, ktorý stagnoval na nízkej úrovni hory. Iba tam stál a nechcel sa šplhať hore. Aj keď bol znepokojený, ale Majster nemohol urobiť vôbec nič!
Keď som nedávno vysielala spravodlivé myšlienky, videla som svoju sestru, ktorá získala 90 bodov, ako sa šplhá cez malú skalu. Držala sa tenkého lana, ktoré Majster poslal dole, postavila sa na malú skalu a pripravovala sa na to, ako prelezie veľkú skalu na jeden pokus. Táto scéna prejavená sa v ľudskom svete pravdepodobne znamenala, že veľká skala je jej pripútanosť k súťaživosti a pripravovala sa na to, že ju naraz odstráni.
Tentoraz som pod sebou nevidela ostré nože. Tenké laná boli vyrobené z ocele a nedali sa roztrhnúť.
Prečo mi Majster dovolil, aby som videla, že moja sestra sa ide zbaviť pripútanosti k súťaživosti na jeden pokus? Uvedomila som si, že to bolo preto, že neostáva veľa času na to, aby sme sa kultivovali pomaly, ale že musíme odstrániť naše zostávajúce pripútanosti a dosiahnuť vrchol hory v jednom kroku.
Jeden z článkov na výmenu skúseností z týždenníka Minghui „Videné v inej dimenzii: Ostáva iba jedno vlákno (http://en.minghui.org/html/articles/2012/12/8/136563.html) spomína, že Majster opakovane a rýchlo spája roztrhnuté vlákno. Odkaz bol podobný tomu, čo som videla: červené slnko čakalo na to, že zapadne. Po prečítaní článku som si uvedomila, že Majster na nás čaká. Majster je taký súcitný a myslí to dobre!
Tiež som videla učeníkov Dafa stáť spolu vo vesmíre, odstraňujúc zlo s dlaňami vztýčenými. Nebeská sieť chytala všetky zlé elementy vo vesmíre, malé i veľké. Každý praktizujúci ťahal sieť celou svojou silou. Každý, kto nevysielal spravodlivé myšlienky, roh siete, za ktorý bol zodpovedný sa uvoľnil a zlé elementy zo siete vypadli a pokračovali v hryzení.
Videla som zjednotené raje, ktoré vyzerali ako planéty po celom vesmíre. Javili sa ako žiarivé jasné perly, lesknúce sa v tme. Boli to raje Budhov, ktoré Majster pripravil pre učeníkov Dafa.
Ďalší krát som videla mnoho duchov po oboch stranách cesty. Boli oblečení v bielom a na čele mali označenie beštie. Každý duch hľadal praktizujúceho, ktorého poznal, a čakal naňho, aby mu pomohol zbaviť sa označenia beštie.
Proces nápravy Fa rýchlo napreduje, takže by sme mali byť usilovní v našej kultivácii, aby sme s ňou udržali tempo. Rád by som zdieľala bolestivú lekciu praktizujúcej, ktorá v kultivovaní nebola usilovná.
Pani Lao Du je staršia praktizujúca z mojej dediny. Falun Dafa sa začala učiť pred mnohými rokmi a v našej dedine bola koordinátorkou. Pretože nebola schopná opustiť pripútanosť k sentimentalite voči svojim deťom a vnúčatám, bola zavalená domácimi prácami a postupne poľavovala v kultivácii. Na pozícii koordinátorky ju nahradila mladšia praktizujúca. Pretože v kultivácii zvoľnila, jej ľudská stránka narástla. Len občas sa zúčastňovala skupinového štúdia Fa. Keď zriedkavo so skupinou zdieľala pochopenia, pozerala sa na iných zhora a nebola ochotná ich počúvať. V jeden deň, podľa usporiadania starých síl, niečo vo forme vtáka uchopilo jej pripútanosť k závisti. V inej dimenzii som videla vtáka s otvoreným ostrým zobákom, ako otvoril jej brucho a ďobal jej do čriev. Na ďalší deň bola odvezená do nemocnice s akútnym zápalom slepého čreva. Pretože sa nekultivovala s vážnosťou, nemohla odmietnuť usporiadanie starých síl a bolestivo bojovala na ceste usporiadanej starými silami.
Potom čo sa Lao Du vrátila z nemocnice, bola veľmi slabá a bola pripútaná na lôžko. Mala doma neporiadok, keďže sa o to nemohla postarať. Manžel Lao Du sa o ňu staral a robil práce, ktoré robievala ona - kŕmil kravy, staral sa o vnúčatá a varil pre príbuzných. Tiež bol čas jesennej žatvy. Manžel Lao Du nemohol zvládnuť všetko, takže svoju manželku odviezol k dcére, aby sa tam zotavila.
Krátko potom, čo sa Lao Du presťahovala k dcére, sme asi okolo desiatej večer po štúdiu Fa prechádzali okolo miesta, kde býval jej najstarší syn. Praktizujúci Fu Er, ktorého tretie oko je otvorené, videl hlúčik príšer podobných hadom, plaziacich sa smerom ku dvoru jej syna. Tie príšery vyzerali ako duchovia a boli hrubé asi 30 centimetrov. Vyplazovali dlhé jazyky, akoby čakali, že niekoho zjedia. Fu Er sa obával, aby niekoho nevystrašil, takže nepovedal nič, až dovtedy, kým sme sa nedopočuli, že syn Lao Du, ktorý mal iba 40 rokov zomrel nasledujúceho rána.
Počas tej doby, kedykoľvek som vysielala spravodlivé myšlienky, zosnulý syn Lao Du plakal a prosil ma, aby som jeho matke povedala, aby sa vzdala pripútanosti k sentimentu.
Opýtala som sa ho: „Ako si zomrel?“ On odpovedal: „Moja mama sa nekultivovala dobre a na všetko sa pozerala s ľudskými myšlienkami. Staré sily využili medzeru a vzali ma preč. Použili moju smrť, aby jej pomohli odstrániť pripútanosti a videli, či sa vzdá sentimentu k svojim vnúčatám.“
O šiestej večer pred pohrebom ku mne prišiel syn Lao Du počas vysielania spravodlivých myšlienok. Povedal: „Teta, prosím povedzte mojej manželke, aby posmelila moju mamu v kultivácii. Odchádzam zajtra ráno. Prišiel som vás poprosiť, aby ste doviedli moju mamu späť do skupiny štúdia Fa. Keď sa nevráti do skupiny, bude to pre ňu koniec. Budem zničený spolu so starým vesmírom, ak nedosiahne dovŕšenie. Prosím povedzte mojej mame, že som na tento svet prišiel s ničím, a s ničím aj odchádzam.“
Pokračoval: „Teta, toto nie je niečo bežné, je to veľmi dôležité. Počítam s vami!“
Utešovala som ho: „Ak tvoja mama nedosiahne dovŕšenie, pozývam ťa do svojho Ľaliového sveta.“ Úzkostlivo odpovedal: „To nie je také jednoduché. Nemôžem ísť kamkoľvek. Musím čakať na svoju mamu v dimenzii takej malej ako truhla.“
Po pohrebe jej syna sa rodina Lao Du obávala, že by smrť syna nezvládla a nepovedali jej o tom nič. Takže sme nemohli jej rodinu požiadať, aby ju priviedli domov, aby sme jej povedali tie správy. Nebolo nič, čo by sme mohli urobiť okrem toho, že sme vysielali spravodlivé myšlienky, aby sme komunikovali s hlavnou dušou jej syna. Videla som, že Lao Du je zapečatená v bloku ľadu starými silami. Na vrchole ľadu stáala príšera podobná polárnemu medveďovi. Na hlave mala dva rohy a sledovala ju, takže nemôže vyjsť. Rozprestrela som svoje krídla a vletela som do toho ľadu. Vytiahla som Lao Du z ľadu von a povedala som jej: „Tvoj syn je mŕtvy. Musíš sa vrátiť späť, dokonca aj keď sa budeš musieť vyšplhať!“
Lao Du v kultivácii opakovane zakopla. Vždy keď to utrpenie prežila, bolo to preto, lebo ju zachránil Majster z rúk starých síl. Manžel Lao Du takmer zomrel. Stal sa zdravým praktizujúcim pod Majstrovou súcitnou ochranou a za pomoci spolupraktizujúcich. V posledných rokoch Lao Du a jej manžel postupne zvoľnili. On sa vzdal kultivácie a pokračoval v usilovaní sa o zisky a výhody.
Majster povedal: „Akonáhle sa znížite na úroveň svetského človeka, nik vás nebude chrániť a démoni prídu, aby vás pripravili o život.“ („Dafa si nikdy nemožno privlastňovať“, Základy pre ďalší pokrok) Keď som písala tento článok, plakala som pri tom. Spolupraktizujúci! Neviete, že vaše malé vesmíry sú na pokraji zrútenia? Vaše vnímajúce bytosti budú zničené, ak sa nebudete dobre kultivovať.
Spolupraktizujúci, kultivujme sa usilovne a rýchlo! Potom, čo som dokončila tento článok, červené slnko vesmíru, ktoré vychádza na západe a zapadá na východe, už nebolo vidieť. Videla som Majstrovu ruku, tú ktorá podopierala zem, ako sa pomaly pohybuje nadol. Videla som tiež Majstra fúknuť biely vzduch smerom k zemi, ale neviem, čo to znamená. Možno keď sa sneh na zemi rozpustí, bude to čas, keď Fa napraví ľudský svet.
Vyššie sú moje pochopenia na mojej súčasnej úrovni. Poukážte prosím láskavo na čokoľvek nevhodné.
Heshi.
