(Minghui.org) V nútenom pracovnom tábore Masanjia som bol zadržaný dvakrát, po celkovú dobu dvoch rokov. Nútený pracovný tábor Masanjia sa nachádza v provincii Liaoning a nazýva sa tiež Prvá sekcia nápravnej inštitúcie Masanjia. Je peklo žiť tam, a je nechvalne známy prenasledovaním mužov praktizujúcich Falun Gong. Sú tam tri takzvané „tímy“ a tretí tím je ten, kde zadržiavajú všetkých praktizujúcich Falun Gongu. Práca, ktorú tie tri tímy robili, bola pôvodne rozdielna, ale od roku 2012 všetky vyrábajú odevy. Pracovný tábor zarobil obrovské množstvo peňazí z nútenia praktizujúcich vykonávať otrockú prácu.
V lete 2010 pracovný tábor vyrábal niekoľko výrobkov: medené diódy, krátke nohavice a vesty na sprchovanie na jedno použitie, vianočné ozdoby na stromček, atď. V roku 2011 sa tam väčšinou vyrábali rôzne druhy zimných odevov. Pohovorím o tom, ako sa tieto veci vyrábali.
V treťom tíme, kde boli zadržiavaní všetci praktizujúci, tí, ktorí práve prišli boli väčšinou umiestnení do prvého oddielu. Boli nútení vyrábať diódy pre továreň v Shenyangu. Diódy boli asi 7cm dlhé. V strede bola asi 1 cm dióda s medenými vývodmi na oboch stranách.
Všetky diódy prichádzali skrútené a my sme ich museli vyrovnávať. Na stole bola prilepená kožená podložka a my sme si museli dať hrubé gumené rukavice a otáčať diódami na podložke, aby sme vyrovnali drôty. V horúčosti leta boli naše ruky veľmi horúce a spotené, ale nemali sme dovolené oddychovať. Väčšinou sme používali pravú ruku na otáčanie diódou a ľavú ruku na neustále udržiavanie pozície diódy. Po nejakom čase nás všetko bolelo aj kosti sme mali unavené. Keď sme niekedy zdvihli ruky alebo sa postavili, mohli sme počuť, ako naše kĺby praskajú. Ale väčšinou nám nebolo dovolené postaviť sa, pretože hlavný dozorca, Yu Jiang, chcel, aby sme trpeli ako sa najviac dá. Na Minghui bolo mnoho správ o Yu a jeho zločinoch. Bol tam jedným z najhorších dozorcov a osobne bil a mučil mnohých praktizujúcich. Otvorene praktizujúcim povedal: „Chcel som, aby ste trpeli. Ak netrpíte, potom sa necítim dobre.“ Avšak neskôr sa ho Komunistický režim vzdal. Novým kapitánom tretieho tímu sa stal Wang Hanyu, ktorý nastúpil na jeho miesto asi pred rokom. V tom čase musel každý z nás každý deň narovnať plný kôš diód. Bolo to štvorhranné vedro veľké ako kôš na pivové fľaše. Aj keď sme pracovali veľmi usilovne, bolo ťažké naplniť jeden kôš za deň. Ale dozorcovia to volali „najľahšia“ úloha, pretože mnoho praktizujúcich, ktorí boli na ňu priradení, boli starší, alebo tí, ktorí boli brutálne prenasledovaní a v dôsledku toho boli slabí. Keď som na začiatku prišiel, pretože som úplne nevyrovnával diódy, vedúci väzenského tímu ma tvrdo vyfackal. Dozorca to videl, ale nepovedal nič. Pracovný tábor zarábal na diódach dosť veľa peňazí. Hovorilo sa, že zisk z každého koša diód bol 10 yuanov.
Náš pracovný rozvrh bol brutálny. Každý deň sme začínali o 6. hodine ráno. Na poludnie sme sa museli vrátiť do práce okamžite po obede. Potom sme pracovali prinajmenšom do 5., 6. alebo v lete do 7. hodiny večer. Často sme museli pracovať aj do 10. večer, kým sme skončili, a niekedy sme si prácu museli priniesť do spálne a pracovať do polnoci alebo aj niekoľko nocí po sebe. Ak niekto nedokázal naplniť „kvótu“, ktorú mu dozorcovia pridelili, nielenže on musel pracovať nadčas, ale bol tiež „vyučovaný“. Počas tichých nocí sme často počuli zvuk elektrických obuškov. Preto bol pracovný tábor postavený v takej odľahlej oblasti. Mimo pracovného tábora boli len obilné polia a steny okolo tábora boli vysoké a hrubé. Nech ľudia vo vnútri kričali akokoľvek nahlas, nikto to vonku nepočul. Dozorca Wang Yanmin raz provokatívne povedal: „Čo sú zákony? Ja som tu zákonom. Musíte robiť všetko, čo vám poviem. Ak nie, zbijem vás. Môžete ma súdiť kde len chcete. Budete potom počúvať? Ak stále nebudete počúvať, budem vás ďalej mučiť. Ste tu na jeden deň, takže musíte poslúchať kapitána jeden deň. Tu je kapitán vaším otcom a vašou mamou. Ak nebudete počúvať svojich rodičov, máme právo zbiť vás!“
Raz nás priradili na výrobu krátkych nohavíc a viest na sprchovanie na jedno použitie. Mali polopriehľadnú ružovú farbu. Každý deň musel každý človek spraviť 200-300 krátkych nohavíc alebo viac ako 100 viest. Bolo tam niekoľko starších praktizujúcich, ktorí už nemali dobrý zrak, ale aj tak to museli robiť. Jeden starší pán sa pokúšal prevliecť niť cez malú dierku na ihle na šijacom stroji. Musel držať svoju hlavu tak blízko šijacieho stroja, že sa jeho tvár takmer dotýkala stroja, ale aj tak to nedokázal spraviť. Dozorcovia mali na prácu šitia ešte vyššie požiadavky ako na diódy. Ak niekto neukončil svoju kvótu, nielenže to musel dobehnúť na ďalší deň, ale tiež ho zbili, dali mu rany elektrickým obuškom, fackovali ho a niekedy ho dokonca umiestnili na „naťahovaciu posteľ“. Naťahovacia posteľ je mimoriadne brutálnym spôsobom mučenia a mnohokrát sa o nej na Minghui písalo. Ak je človek na naťahovacej posteli zabitý, ťažko to rozpoznať, pretože nemá žiadne viditeľné zranenia. Takmer každý praktizujúci v pracovnom tábore bol umiestnený na naťahovaciu posteľ, ale bežný väzeň nikdy. Niekedy si praktizujúci zranil ruku na ihle šijacieho stroja, ale dozorca ho prinútil ukončiť úlohy ako obvykle. Ak by ich nedokončil, bol by zbitý a mučený.
V roku 2011 sa šili detské zimné kabáty a zimné šaty. Tieto sa predávali za viac ako 300 yuanov za kus. Boli značky Bosideng a tiež značky „Wei Shi“. Obe pochádzali od jednej firmy v Shenyangu, asi v oblasti Liaozhong. Vlastník si tú prácu nechal robiť aj vo väzeniach. Mám podozrenie, že väzenie Shenyang (tiež známe ako väzenie Dabei) tiež vyrábalo tieto položky. Len to pravdepodobne ešte nebolo ohlásené, pretože tí praktizujúci dostali dlhšie tresty. Museli našiť na šaty etiketu výrobcu. Táto práca je stovky krát ziskovejšia ako diódy. Jeden kus oblečenia zarobil 10 yuanov, vyrábali sme niekoľko stovák kusov oblečenia za deň, takže sme každý deň pracovnému táboru zarábali niekoľko tisíc yuanov. Celý Nútený pracovný tábor Masanjia, vrátane Druhej sekcie, teraz robí prácu šitia. Ako sa počet ľudí v pracovnom tábore znížil, polícia zatlačila ešte tvrdšie. Dozorca Wang Fei bol ten, kto nás vždy nútil pracovať nadčas. Wang je kapitánom oddielu, a potom ako Yu Jiang odišiel, on a Wang Hanyu boli dvaja najbrutálnejší dozorcovia. Často bili praktizujúcich Falun Gongu.
V pracovnom tábore sme tiež vyrábali remeselné výrobky, ktoré sa predávali zväčša mimo Číny. Hovorilo sa, že sú určené ako vianočné darčeky. Dovoľte mi povedať ľuďom mimo Číny: „Keď vidíte tieto pekné umelecké diela, predstavte si, koľko krvi a sĺz nevinných praktizujúcich Falun Gongu vyžadovala ich výroba a aká nespravodlivosť a koľko zločinov sa deje v pracovných táboroch, kde sú vyrábané!“
Ako môže mať jeden vianočný stromček tisícky malých guľatých plastických gúľ? Všetky boli zlepené ručne. Začína sa to kusom kovového drôtu, asi 20 cm dlhým, a každá guľa je prilepená k drôtu. Plastické gule musia byť umiestnené do rôznych pozícií, presne ako ovocie na vetve stromu. Na tento jeden kovový drôt treba prilepiť asi 50-60 plastických gúľ. Keď je niekoľko desiatok týchto „malých konárov“ hotových, zviažu sa, aby sa stali druhou úrovňou „vetiev“ a mnoho druho-úrovňových vetiev zviazaných dohromady sa stanú treťou úrovňou „vetiev“, a tak ďalej, až kým nie je vytvorený obrovský strom s tisíckami plastických gúľ. Jeden človek dokáže vyrobiť niekoľko desiatok malých vetiev za hodinu. Keď niekto spravil 50, dozorcovia povedali: „Môžeš si dať oddych, ak dokážeš za hodinu spraviť 60.“ Ak dokázal spraviť 60, dozorcovia povedali: „Môžeš si oddýchnuť, ak za hodinu spravíš 70.“ Takto pracovný tábor tlačí ľudí do toho, aby mal veľké zisky.
Zo začiatku človeka boleli len ruky. Po chvíli človeka boleli ruky a polovica tela. O nejaký čas bolelo človeka celé telo. Pracovný tábor nedovoľoval ľuďom postaviť sa, poprechádzať sa, alebo zatvoriť oči. Človek tam trpí nielen fyzicky ale aj duševne, najmä praktizujúci Falun Gongu. Nielenže musia znášať obťažovanie od dozorcov, ale aj od bežných väzňov. Títo väzni väčšinou spravili veci ako ilegálne hazardné hry, krádeže, drogy, znásilnenia, prepadnutia, atď. Vedúci väzenských oddelení môžu svojvoľne biť a trestať praktizujúcich Falun Gongu. Dozorcovia ich niekedy dokonca chvália a určite ich nikdy nezastavia.
Žiadam všetkých ľudí na svete, aby odsúdili a pomohli zastaviť otrockú prácu v nútených pracovných táboroch v Číne a zatlačili na Čínu, aby sa vzdala tohto zlého systému pracovných táborov.
Článok v angličtine: http://www.en.minghui.org/html/articles/2013/2/28/138322.html
