(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v roku 2010 v Kalifornii a pred piatimi mesiacmi som sa presťahovala do New Yorku, kde pracujem pre anglickú verziu novín Epoch Times (EET). Rok som žila v malom meste, aby som znížila svoje náklady na živobytie, keďže som si budovala internetové podnikanie v oblasti umenia. Nevedela som tam však o žiadnom praktizujúcom. Začala som cítiť, že v kultivácii stagnujem a že by som sa mala presťahovať niekde, kde budem môcť rásť. Praktizujúci z Los Angeles, ktorý mi predstavil Fa, navrhol, aby som sa uchádzala o miesto v Epoch Times v New Yorku ako fotografka. Keďže to bolo kvôli získaniu Fa, že som v roku 2010 nabrala odvahu a dala výpoveď v práci, aby som sa mohla vydať na cestu umelca a fotografa, pomyslela som si, že pracovať pre EET v New Yorku bude ďalší skok v mojej kariére a v Dafa, ktorý môžem spraviť vďaka svojej viere.
Počas telefonického pohovoru sa ma redaktorka EET spýtala: "Prečo sa chceš presťahovať do New Yorku?" Povedala som jej: "Začínam cítiť, že stagnujem v kultivácii. Tu nepoznám žiadnych praktizujúcich a chcela by som byť blízko ku komunite kultivujúcich. Takisto mám silný pocit, že mám byť teraz v New Yorku." Pýtala som sa jej, aké to tam bude. Povedala mi: "Ak máš silný pocit, že v tejto fáze nápravy Fa potrebuješ byť v New Yorku, hoci veci nemusia teraz vyzerať jasné, Majster má spôsob, ako ti ich usporiada." Okamžite sa mi natisli slzy do očí, pretože v tom momente mi pomohla zbaviť sa sklonu obávať sa neistoty a mať vieru v Majstra. Takisto som nachvíľku uvidela záblesk príležitosti – možnosť mať na pracovisku kúsok duchovna – jedinečné prostredie, kde bude normou kultivácia a komunikácia o princípoch Fa. Takéto niečo by sa nikdy nestalo počas prijímacieho pohovoru v inej bežnej firme. Uvedomila som si, aké je to mimoriadne.
Potom som sa rozprávala s ďalšou manažérkou a pýtala som sa jej na možné presťahovanie sa. Povedala mi: "Tu sa veci stále menia. Dôležité je, aby si sem prišla a mohli sme začať." Uvedomila som si, že mi vlastne hovorí to isté ako tá redaktorka – treba ísť dopredu a mať vieru, že to bude fungovať. Keď som to pozorovala z diaľky a počula, že praktizujúci v New Yorku sú veľmi usilovní vo svojej kultivácii, naozaj to vyzeralo, že vystupujú ako jedno telo - pretože dve odlišné osoby mi hovorili presne to isté – nechať veci bežať a mať vieru.
Kúpila som si jednosmernú letenku a všetkým som oznámila, že sa sťahujem do New Yorku. Myslela som si, že to bude výborná príležitosť rozšíriť svoje internetové podnikanie v oblasti umenia na väčší trh, zatiaľ čo budem pracovať na polovičný úväzok ako fotograf pre EET.
Nikdy nehovor nikdy: Pravda za mojimi názormi
Takže som sa ocitla v New Yorku a to práve počas najchladnejšieho obdobia. Kedysi som si myslela, že nikdy nebudem žiť v tomto meste, pretože je drahé, nebezpečné a chladné. Vyrastala som v Guame, na ostrove v Pacifiku, kde je celý rok leto. Nenávidela som zimu a to, že by malo snežiť. Jedného dňa bolo v redakcii rušno, všetci písali, a odrazu som spozorovala, že za oknom padá sneh. Zdalo sa mi, že ja jediná som si to všimla. Ponáhľala som sa von, aby som to nafotila. Bolo to po prvýkrát v živote, čo som videla sneh, a vyzeralo to, akoby padali kúsočky neba. Uvedomila som si, že som taká zaujatá fotografovaním, že som úplne zabudla, aká je vonku zima. Nechcela som tomu uveriť. Moja najväčšia obava z New Yorku sa týkala toho, či vydržím tú zimu a zrazu som tu vonku, a ja som úplne zabudla, že mrzne a ja tu s radosťou fotím sneh. Dojalo ma to k slzám. Uvedomila som si, že kedykoľvek máme pevné názory alebo averziu voči niečomu, je to veľká šanca, aby sme odhalili nejakú pravdu. Názory tu stoja ako prekážky medzi mnou a vyššou pravdou, takže ich možno použiť ako kompas, ktorý nás bude viesť dopredu.
Ďalšou vecou, o ktorej som bola presvedčená sa týkala toho, že nikdy nebudem čítať noviny a nikdy s nimi nebudem mať nič dočinenia. Už od detstva, kvôli rôznym rodinným dôvodom, som mala veľkú averziu k novinám a pripadalo mi, že to, čo je vnútri, môže len ublížiť a nie pomôcť. Nenávidela som aj ich vôňu, z ktorej sa mi robilo zle. A zrazu som tu a pracujem pre noviny Epoch Times, pretože je zo mňa praktizujúca a fotografka.
Nikdy by som si nepomyslela, aké pozitívne a významné je vytváranie novín pre verejnosť. Nedávno nám jeden čitateľ poslal do redakcie list, kde písal, ako odmietol kontrakt s čínskou vládou za 60 miliónov dolárov, pretože sa v našich novinách dočítal o prenasledovaní praktizujúcich Falun Dafa v Číne. Naozaj sa to dotklo nášho srdca, keď sme si uvedomili, že naše médiá hrajú v spoločnosti takúto významnú rolu.
Tretia vec, o ktorej som si myslela, že nikdy nebudem robiť, je predaj. Prečo by chcel niekto robiť predajcu? Je to stresujúce, príjem nie je pevný a naozaj tam treba ísť s vlastnou kožou na trh. Hoci som bola v tíme fotografov, viacerí ľudia ku mne prišli s tým, že by som bola dobrá pri predaji. Vravelo mi to nezávisle viacero manažérov, a ja som vždy povedala nie. Avšak pýtala som sa samej seba: "Prečo sa ma na to toľkokrát pýtajú, napriek môjmu odmietaniu?"
Keď sa ma ľudia prestali pýtať, či nechcem vstúpiť do tímu predajcov, moje odmietavé rozhodnutie sa mi prestalo pozdávať. Mala som z toho trošku zlé svedomie, pretože sme potrebovali silnejší tím predajcov, aby sme sa priblížili k našim cieľom. Vstúpila som do EET práve v čase veľkých organizačných zmien, kde by mal New York slúžiť ako vzor pre ostatné pobočky vo svete. Akokoľvek je fotografia pre noviny dôležitá, bola tam ešte väčšia potreba robiť predajcu.
Po mnohých rokoch, keď som sa snažila vypracovať na profesionálneho fotografa, ktorý bude mať svoje malé podnikanie, bude viditeľný na sociálnych sieťach, kde má svojich fanúšikov, som odrazu čelila novej výzve – všetkého toho sa vzdať a veriť, že ma bude viesť Fa. Mala som pocit, že všetko okolo mňa sa hýbe veľmi rýchlo – ako rýchlik, na ktorý musím buď nasadnúť, alebo z neho vystúpiť. Začala som mať extrémne myslenie; možno by som nemala vôbec byť v EET. Nikde predsa nie je napísané, že praktizujúci by mal pracovať pre EET. Môžem byť kdekoľvek na svete a tam sa kultivovať. Prečo byť na pozícii, ktorá nie je vhodná pre moju profesiu? A budem naozaj úspešná, ak nebudem šťastná vo svojej novej roli?
Aby to rozhodovanie sa bolo ešte komplikovanejšie, hneď v prvý deň ako som sa presťahovala do New Yorku, som sa musela zúčastniť mítingu na budovanie obchodných kontaktov. Stretla som sa s jednou konzultantkou, ktorá mi chcela pomôcť spraviť z môjho internetového obchodu úspešný biznis, a dokonca mi navrhla, že to pre mňa spraví zdarma, aby to mala ako referenciu. Ukazovala mi príklady iných umelcov, ktorí prevádzkovali úspešné internetové podnikanie. Toto mal byť pre mňa ďalší veľký prielom – spraviť z môjho obchodu seriózny biznis, čo by mi umožnilo splniť si sen každého umelca; zarábať si na živobytie výlučne svojim umením. Avšak čas bežal a ja som sa už čoskoro musela rozhodnúť. Nebola šanca robiť naplno obidve veci, keďže EET takisto vyžadoval, aby jeho zamestnanci pracovali na plný úväzok.
Hovorila som o tom s mnohými praktizujúcimi. Niektorí boli za fotografovanie, iní za predaj reklamy. Navyše tu bolo toľko rôznych pochopení Fa od rôznych ľudí na rôznych úrovniach ich kultivácie. Čo bola tá správna vec?
Povedala som si, že sa porozprávam s novým manažérom predaja o tom, ako bude vyzerať môj typický pracovný deň, a naučím sa viac o predaji reklamy. Dúfala som, že mi to pomôže v rozhodovaní. Ten rozhovor sa rýchlo zmenil na búranie mojich názorov – vzdať sa svojej kariéry fotografa, pracovať jedného dňa pre National Geographics, dostať svoj internetový obchod na ďalší stupeň, takže keď raz budem mať deti, môžem ako matka ostať doma a mať flexibilný príjem. Všetky tieto názory, námietky a myšlienky odišli. Jeho viera v úspech EET a v moje schopnosti bola taká silná a neotrasiteľná, že moje pripútanosti v tom čase naozaj vyzerali byť nepodstatné. Dokonca mi odvážne tvrdil, že pomôcť mi rozhodnúť sa pre predaj bola najlepšia vec v mojom živote, ktorú pre mňa mohol spraviť.
Súhlasila som, že vstúpim do tímu predajcov reklamy a tam som sa naučila, že treba ísť vpred, aj keď človek ešte nie je úplne pripravený, pretože keď si už dosť pripravený, je už neskoro. Ak si príliš pripravený, cítiš sa až príliš príjemne a tá príležitosť je už vtedy zvyčajne preč. Ísť vpred aj keď nie som ešte úplne pripravená, mať vieru – o tom je kultivácia – zložitosť niečo vykonať, dostať sa za svoju zónu pohodlia a nechať to ísť, aj keď je to ťažké. Uvedomila som si, že aj keď už bolo spravené rozhodnutie, stále som sa musela vzdávať vecí. Avšak dostávala som aj potvrdenia, že som sa dala na správnu cestu.
Zrýchlenie kultivácie po vstúpení do tímu predaja: Vzdávanie sa ľudského myslenia
Keď som vstúpila do tímu predajcov reklamy, okamžite to zrýchlilo moju kultiváciu a pomohlo mi to vzdať sa ľudského myslenia. Jedného dňa som dostala silné bolesti hlavy tesne predtým, ako nám náš manažér oznámil, že musíme v nasledujúcich dňoch splniť takmer nemožný cieľ. Cítila som sa hrozne, mala som nárazovú bolesť a slzy v očiach. Spomenula som kolegom, že som možno chorá, keďže som dosť nespala a v uplynulých dňoch som príliš veľa pracovala. Cítila som sa nedobre z toho, že neviem vyvážiť veci a že nemám dosť odolnosti v porovnaní s ostatnými členmi tímu. Niektorí kolegovia si hneď všimli, že moja myseľ sa vracia späť k názorom a pomohli mi dostať sa z toho, a povedali mi, že to nie je z nedostatku spánku. Jeden z nich mi povedal: "Je to dobrá vec. Majster ti len odstraňuje karmu. Vieš sa učiť naozaj rýchlo, zatiaľ asi najlepšie z nových ľudí, čo prišli do EET." Potom pokračoval s tým, že to, čo prežívam, je zasahovanie.
V Čuan Falune Majster povedal:
"Ako praví praktizujúci sa máme pozerať na veci z veľmi vysokej úrovne a nie z hľadiska svetských ľudí. Keby ste verili tomu, že ste chorí, môže to naozaj spôsobiť, že ochoriete. Je to preto, že len čo prijmete, že ste chorí, vaša úroveň charakteru bude taká vysoká ako u svetských ľudí... V kultivačnej praxi človek potrebuje odstrániť karmu a to je bolestivé." (Šiesta lekcia)
Myslím si, že naozaj rozhodujúce bolo, že som sa naučila opustiť toto ľudské myslenie, pretože náš tím sa snaží dosiahnuť nemožné. Myslím si, že by som nikdy plne nedokázala odstrániť tie predstavy, ak by som nemala takýto tím, ktorý ma podporuje. Naozaj, krátko potom som uzavrela obchod a potom som ten mesiac priniesla mnoho ďalších kontraktov a aj náš tím ako celok dosiahol rekord v predajoch a mali sme historický obrat.
Ešte viac sa vzdávať vecí a získať väčšie sústredenie
Po rekordných predajoch nám náš manažér oznámil, že náš nový cieľ pre máj bude dvakrát vyšší ako v apríli. Hoci som už mala svoju novú rolu v predaji, stále som sa čiastočne držala svojho vedľajšieho internetového biznisu v oblasti umenia, predávala som reprodukcie fotografií a puzdrá pre iPhony. Dostala som veľkú objednávku a dosť času som musela venovať baleniu tovaru a komunikácii s klientom. Ako sme pokračovali, bolo mi jasné, že už nemôžem pokračovať v oboch činnostiach. Zabalila som tú veľkú krabicu a spýtala som sa jedného kamaráta reportéra z EET, či si chce spraviť prestávku a ísť so mnou na poštu. Keď som balík odovzdala, spolu s ním odišli moje sny o vybudovaní nezávislého podnikania, toho že budem ako digitálny kočovník a putujúci umelec. Rozhodla som sa, že toto bola moja posledná objednávka.
Cestou späť do redakcie sme sa rozprávali o tom, či by som do tejto kultivačnej skúsenosti mala zaradiť aj to, že som sa vzdala príležitosti pracovať s tou konzultantkou, ktorá chcela z môjho obchodu spraviť úspešné podnikanie. A práve v tom okamihu som ju zbadala. Presne vtedy, keď sme sa o nej rozprávali, som ju uvidela! Kráčala priamo povedľa nás a smiala sa spolu so svojím priateľom, avšak nezbadala ma. Nebola som si istá, čo to znamená. Bol to posledný pohľad na život, ktorý som nechala za sebou? Môj kolega reportér povedal, že možno je to náznak, aby som ju spomenula v tomto článku. Musela som sa zastaviť. Nedokázala som kráčať a musela som to celé spracovať. Moja kultivácia sa natoľko zrýchlila, odkedy som nastúpila do predajného tímu, a všetko sa to dialo tak rýchlo a aj seba som sa musela vzdávať rýchlo. Toto bol posledný a konečný krok, aby som sa vzdala všetkého, a dala všetko sústredenie a silu nielen do svojej roli v predajnom tíme, ale aj do spásy vnímajúcich bytostí ako pravý učeník Dafa. Vrátila som sa do kancelárie a zavrela som svoj internetový obchod.
Slovo fotografia pochádza z gréčtiny a znamená maľovať svetlom. Ako fotografka som vždy hľadala najlepšie svetlo – ráno som skoro vstávala aby som zachytila východ slnka, alebo som čakala na západ, aby som zachytila ten najlepší okamih. Ako som sa vzdávala fotografovania, uvedomila som si, že už nemusím hľadať svetlo, pretože zo mňa samej sa stáva svetlo – stala som sa učeníkom Dafa – a ľudia začali hľadať mňa. Ako som sa zmenila vo vnútri, moje prostredie sa náhle zmenilo. Metro, ktoré bolo kedysi pre mňa súkromím, v ktorom som mohla študovať Fa pre osobnú kultiváciu, sa premenilo na prostredie pre nápravu Fa, kde sa ľudia snažili so mnou spojiť; či to bolo malé dievča, ktoré si ma stále prezeralo od hlavy po päty, alebo dvojica, ktorú som stretla za týždeň asi štyrikrát, alebo mladý fotograf, ktorý potreboval povzbudenie. Aj keď som sa snažila študovať, nemohla som, pretože ľudia so mnou sami nadväzovali rozhovor a potom sa na mňa kontaktovali cez Facebook, LinkedIn, email alebo SMS správy. Toto sa mi nestávalo, keď som fotografovala a všetko sú to teraz príležitosti na objasnenie pravdy.
Táto skúsenosť mi umožnila pochopiť Majstrove slová na hlbšej úrovni. V prednáške Fa z New Yorku 2010 Majster povedal:
"Úlohu zachraňovania vnímajúcich bytostí musíte vykonať vy. Nielenže ju musíte spraviť, ale musíte ju spraviť dobre. Avšak nerobí sa to kvôli Majstrovi. Hoci to nazývame „zachraňovanie vnímajúcich bytostí“, nerobí sa to ani výlučne pre ne. Robí sa to aj kvôli vám. Je to preto, že vnímajúce bytosti, ktoré zachránite, čo zahŕňa ľudí, ktorým objasníte pravdu, budú jedného dňa veľmi pravdepodobne časťou vnímajúcich bytostí vo vašom obrovskom vesmíre. Vy sami sa zdokonaľujete a dovršujete, a bez toho by ste sa nemohli stať Kráľmi, ani naplniť svoju misiu a ustanoviť si veľkolepú mocnú cnosť, ktorá je potrebná."
Zachraňovaním druhých sa naozaj dovršujem. Ešte ako absolvent Stanfordu som dokázala stlmiť svoje vlastné svetlo a vyhnúť sa veľkým očakávaniam spoločnosti, a občas sa objaviť ako fotograf, aby som hľadala krásu, svetlo či potešenie tvorbou umenia. Avšak ako učeník Dafa som si uvedomila, že nemôžem zakryť svoje svetlo. Vyžaruje so mňa. A ľudia si to všímajú. Myslím si, že najviac to vidia ľudia, ktorých mám spasiť. Ako hovorí Majster v Základoch pre ďalší pokrok II:
"Odstráňte svoje posledné pripútanosti...Nechajte vašu časť, ktorá bola úplne skultivovaná, žiariť ešte s čistejším jasom."
Ak dokážeme pokračovať vo vzdávaní sa všetkého, dobrota a svetlo to prežiari. Vnímajúce bytosti to budú cítiť a v budúcnosti začnú za nami viac chodiť. Želala by som si, aby som mohla povedať, že som bola takýmto veľmi usilovným kultivujúcim predtým, ako som prišla do New Yorku pracovať pre EET a prirodzene som spravila takýto pokrok sama od seba, ale nebolo to tak. Bolo to len preto, že som bola časťou tohto silného tela – skupiny kultivujúcich a teraz aj predajného tímu, že som dokázala spraviť rýchlejší pokrok. Uvedomila som si, akí mocní sme my učeníci Dafa a to ešte viac, keď sme jedno telo. To je sila New Yorku. Tým, že som dôverovala a mala vieru, som bola schopná vzdať sa názorov, ísť vpred a umožniť svetlu môjho pravého ja žiariť jasnejšie. Som vďačná za túto cestu, ktorú som dostala.
Ďakujem Majstrovi, ďakujem všetkým.
Článok v angličtine: http://www.en.minghui.org/html/articles/2013/5/24/140107.html
