Osvietenie počas meditácie v sede

(Minghui.org) Keď som v dnes ráno sedel v meditácii, odrazu ma napadlo opýtať sa seba: „Kultivujem sa skutočne, alebo len jednoducho robím cvičenia a čítam Fa, akoby boli dennou úlohou? Ak áno, aký je potom rozdiel medzi profesionálnym mníchom a mnou?“

Predtým, keď som meditoval, vždy som čakal na koniec. Želal som si, aby sa to skončilo skôr. Niekedy som recitoval Majstrove slová, aby mi ubehol čas. Po každej časti hudby som si pomyslel: „ešte desať minút“, neskôr, potom ako uplynula ďalšia časť hudby som si myslel: „ešte päť minút - čoskoro to skončí.“ Po skončení meditácie ma moje nohy veľmi boleli a ledva som mohol chodiť.

Dnes som si pomyslel: „Ak budem naďalej očakávať, že meditácia skončí skoro, aký je potom rozdiel medzi touto myšlienkou a myšlienkou nádeje, že sa náprava Fa skončí čoskoro?“ Uvedomil som si, že si želám, aby sa cvičenia skončili, namiesto toho, aby som sa upokojil a skutočne sa kultivoval. Zdalo sa, že neverím v Majstra a vo Fa.

Potom, ako som si to uvedomil, keď som si sadol do meditácie, mal som jedinú myšlienku: „budem nasledovať len Majstra a urobím to, čo od nás Majster vyžaduje.“ Prestal som myslieť na čas, necítil som už viac bolesti a bol som schopný upokojiť sa.

Ďakujem, Majster, že si mi umožnil nájsť moju ukrytú pripútanosť. Majstrovi som povedal: „Už nikdy viac sa nepripútam k času nápravy Fa. Upokojím sa a urobím to, čo by som mal robiť.“