(Minghui.org) Nikdy som nemala rada, keď som musela niekoho žiadať o pomoc. Nechcela som nikoho obťažovať, ak som si s niečím nedokázala poradiť sama. Myslela som si, že som „nesebecká“ a nezávislá. Nepožiadala som o pomoc ani vtedy, keď som sa stretla s niečím, čo som nebola schopná dokázať. Niekedy som nechcela pomoc ani vtedy, keď som niečo dokončila len s biednym výsledkom. Tento názor priniesol mojej kultivácii mnoho ťažkostí. Niekedy som sa z toho cítila dosť mizerne. Myslela som si, že moja idea je správna, ale zároveň som mala neustále pocit, že niečo tu nie je v poriadku.
Keď som raz sedela v plnom lotose, náhle som u seba objavila takú mentalitu, že chcem všetko spraviť sama a nechcem obťažovať ostatných, a uvedomila som si, že toto zmýšľanie musím odstrániť. Jadro problému bolo v tom, že som nechcela otravovať ostatných pretože som sa obávala, že im budem musieť vrátiť tú láskavosť niekedy v budúcnosti. Táto pripútanosť, strach z toho, že budem obťažovaná potrebami druhých, bol vo mne skrytý celé roky. Často ma to dostalo do ťažkých situácií a vyprovokovalo silné pocity, avšak nikdy som to nebola schopná rozoznať.
Nehovoril často Majster o „prirodzenom behu vecí“? Napokon som to pochopila: nasledovať „prirodzený priebeh“ a nie „ísť s prúdom“. Počas nedávnej návštevy mi dala suseda pri odchode trochu koláčov. Úprimne povedané som ich ani veľmi nechcela. Avšak neodmietla som ich. Hoci ja by som necítila rozpaky, ak by niekto odmietol môj dar, moja suseda bola bežným človekom. Musela som brať do úvahy jej pocity. Navyše, ak by som nechcela prijať jej dar, znamenalo by to, že jej to nechcem niekedy v budúcnosti vrátiť. Niekedy sa mi zdá, že zaoberať sa bežnými ľuďmi je veľmi únavné. Radšej by som neprijala malý dar, ako napríklad koláče, a nikomu tak nebola dlžná. Je však toto rozmýšľanie nesebeckého človeka? Nie je to takisto sentimentalita? V skutočnosti som použila takzvanú „nesebeckosť“ aby som zakryla svoje sebecké srdce.
