Čo spôsobovalo bolesť?

 

Od praktizujúcej v Indii

(Minghui.org) Posledné týždne boli veľmi ťažké, pretože všetci, ktorí so mnou pracovali na mediálnom projekte Dafa, neboli k dispozícii kvôli osobným povinnostiam alebo osobným problémom. Okrem tlaku z mediálneho projektu som prišla o svoju prácu.

Najlogickejšie riešenie bolo presťahovať sa do môjho rodného mesta, oddýchnuť si, ďalej si hľadať prácu a pokračovať s projektom. Všetko sa zdalo veľmi jednoduché, lenže každým dňom sa to začalo komplikovať.

Nemohla som odísť z mesta, kde som pracovala a potrebovala som si udržať svoje bydlisko. To znamenalo, že som musela pokračovať s platením nájomného, aj keď som bola bez príjmu.

Presťahovať sa do môjho rodného mesta nebolo reálne kvôli rodinným okolnostiam. Doma mal každý odlišný názor ohľadom toho, kam by som mala ísť a čo by som mala robiť. Zasahovanie sa zvýšilo a skúšalo moju úroveň znášanlivosti a sebakontroly.

Na povrchu sa to zdalo veľmi jednoduché a bezproblémové, no nemohla som dosiahnuť, aby to ostatní pochopili. Odlišné názory medzi mojimi príbuznými boli také, že som sa musela točiť medzi tromi mestami, mojím starým bydliskom, mestom, kde som si našla novú prácu počas desiatich dní v mesiaci a mojím rodným mestom.

Tu a tam sa stále vynárali nové problémy. Medzitým som v sebe začala prechovávať sťažnosti voči bývalým zamestnávateľom.

Zatiaľ čo sa záležitosti zintenzívňovali, moja myseľ začala byť zahalená netolerantnejšími myšlienkami. Taktiež som začala prechovávať výčitky voči svojej rodine, pretože som cítila, že ich postoje vytvárajú viac zasahovaní. Myslela som si, že s ich podporou by bola moja situácia ľahšia.

Počas môjho posledného pobytu doma som niekoľkokrát svojmu manželovi vysvetlila svoje okolnosti a pocity a poukázala som na to, aké je pre mňa ťažké prenášať tak často batožinu, fotoaparát a knihy z mesta do mesta. Moje neustále sťažnosti vytvárali medzi nami mnoho zamlčaného hnevu a so svojimi sťažnosťami som pokračovala až kým som nenastúpila na vlak.

Nasledujúci deň som od svojho manžela (nepraktizujúceho) dostala list s poďakovaním, že mu umožňujem rásť. Avšak, stále som nemohla opustiť pocit, že ma nepodporuje. Myslela som si, že by ma mal pochopiť a nie naopak.

Dnes, keď som začínala so svojimi rannými cvičeniami, bolelo ma srdce a z hĺbky som túžila po nájdení odpovede na všetky moje konflikty. Odrazu som si uvedomila, že bolesť nespôsobila chýbajúca podpora alebo ťažké okolnosti, ale skôr to, že som sa sťažovala a rozrušovala.

Ostatných som považovala za zodpovedných za to, čomu som čelila a to ma zaťažovalo. Keď som sa k tomu osvietila, bolesť zmizla a moja myseľ prestala cítiť vnútorné zasahovanie.

Počas tohto obdobia som nielenže bola netolerantná, ale taktiež som prestala byť súcitná k druhým. Teraz si spomínam, že keď som s niekým zdieľala svoje problémy, čo som povedala nebolo nakoniec celkom pravdivé – zdá sa byť nemožné povedať celú pravdu, keď sa sťažujeme na druhých alebo na okolnosti. Myslela som len na seba a to ma vzďaľovalo od Fa.

Hoci som vedela, že mám praktizovať Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť, v praxi som nebola schopná vykročiť zo svojich problémov, pretože som si neuvedomila, že robím ostatných zodpovednými za svoju situáciu.

Dnes cítim, že nie je potrebné trápiť sa tým, čo sa deje. Stačí si len udržiavať spravodlivé myšlienky.