Konferencia Fa v Číne: Listy z väzenia ukazujú dôstojnosť Dafa ako aj hrôzy prenasledovania (Prvá časť)

(Minghui.org)

Úryvok: Uvedomil som si, že nebolo náhodné, že som bol svedkom náhlej smrti mladého muža. Bolo to na to, aby som to odhalil a informoval jeho príbuzných. Avšak vo väzení pod 24 hodinovým dozorom som nemohol mať ani pero a papier! Ako by som mohol písať? Dokonca ak by som aj mal pero a papier, ako by som mal čas alebo príležitosť na písanie?

Majster povedal:Existujú dôvody prečo každý robí to čo robí.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Great Lakes v Severnej Amerike)

Teraz viem, že moje desaťročia redakčných skúseností v mediálnom priemysle slúžili na to, aby som sa pripravil na pomáhanie Majstrovi v náprave Fa.

Medzi koncom roka 2000 a februárom 2003 som využil svoju schopnosť písania na objasňovanie pravdy a zdieľanie dobroty Dafa. Počas tohto obdobia som bol vo väzení a písal som s múdrosťou listy odvolania, listy príbuzným a takzvané „myšlienkové správy“ proti zlým úradom a ich vymývaniu mozgov a na odhalenie informácie o prenasledovaní z prvej ruky.

Ak učeníci Dafa nezabudnú, že sme učeníkmi Dafa obdobia nápravy Fa a udržíme si našu myseľ vo Fa, Majstrove Tela Zákona nás ochránia. Môžeme potom prekonať ťažkosti a prejaviť veľkoleposť Dafa a Majstrov nekonečný súcit.

Tak ako povedal Majster vo „Vyučovaní Fa v Manhattane“:

Avšak, samozrejme, ste napokon učeníci Dafa, ktorí predtým spravili prísahy a vaše životy existujú spolu s Dafa. S takým obrovským Fa tu, Fa bude s vami, keď sú vaše myšlienky spravodlivé a toto je najväčšia záruka.“

Rád by som zdieľal svoje skúsenosti pri objasňovaní pravdy z väzenia a zdieľal pochopenie, ktoré som získal. Prosím, poukážte na čokoľvek nevhodné v mojom pochopení.

Silný mladý muž odrazu zomiera

V novembri 2000 som bol nezákonne zatknutý s vykonštruovaním obvinením „nelegálneho zhromažďovania“ a zadržaný v záchytnom centre číslo 3 v jednom meste. Raz okolo desiatej ráno dvaja policajti privliekli do miestnosti mladého silného muža. Bol spútaný a zviazaný reťazami.

Policajti mu odstránili putá, no nechali mu reťaze. Bol uprostred piateho radu, len dve osoby odo mňa. Tento muž mal 38 rokov a bol slobodný. Práve sa dobrovoľne nechal prepustiť a šiel do Pekingu potvrdzovať Fa a žiadať spravodlivosť pre Falun Gong. Rozhodol sa, že sa nevráti domov, pokiaľ sa nespravodlivá situácia prenasledovania nenapraví. Mnoho praktizujúcich malo v tej chvíli rovnakú myšlienku.

Predtým, ako mladý muž šiel do Pekingu, urobil mnoho kópií pravdu objasňujúcich materiálov a rozdával ich ľuďom. Polícia ho zatkla. Kruto ho zbili a mal modriny po celom tele. No odmietol povedať svoje meno a adresu. Preto skončil v záchytnom centre.

Jeden praktizujúci sa k nemu nahol a pošepkal mu: „Potrebuješ pomoc?“ On sa pozrel na praktizujúceho a povedal: „Ďakujem, mám Majstra a Fa. Nič viac nepotrebujem.“ Toto bolo na začiatku prenasledovania. Mnohí z nás sme sa naňho pozerali s obdivom.

Večer sme počuli ako mladého muža premiestnili do oddelenia číslo 6, ktoré mala povesť najhoršieho mučenia a týrania. Bolo vedľa mojej cely, takže som mohol všetko počuť.

Vedúci väzňov oddelenia číslo 6 umučil mnohých väzňov a niektorých praktizujúcich Dafa až do invalidity, aby získal bonusové body a skoré prepustenie. Pod sebou mal troch bitkárov, taktiež väzňov. Záchytné centrá a pracovné tábory v Číne používajú takýchto bitkárov z väzenského osadenstva, aby riadili ostatných väzňov.

V noci vedúci väzňov zatvoril dvere a začal vypočúvanie. Najprv požiadal bitkárov, aby ho pritlačili do pozície „jazda na lietadle“, telo prehnuté do uhla 90º s natiahnutými pažami. Potom sa opýtal: „Ako sa voláš? Kde žiješ?“ Mladý muž odmietol odpovedať.

Traja násilníci mu dali kolo úderov s päsťami a kopancov. Po krátkej prestávke mladý muž stále mlčal. Zodpovedný väzeň si myslel, že mladík je tvrdohlavý. Povedal: „Ukážme mu nejakú krv a uvidíme, či bude ešte taký silný.“

Bitkári začali mladého muža udierať s palicami. Čoskoro mu zlomili nohu a dve rebrá. Jeho výkriky zneli veľmi tragicky. Odpadol a bol poslaný do zdravotníckej miestnosti. Mladý muž stonal celú noc. Stonal a ja som bol tiež hore celú noc.

Nasledujúci deň sa dozorca zodpovedný za oddelenie číslo 6 rozprával s vedúcim väzňov pred dverami. Stáli pred mojou celou a mohol som ich jasne počuť. Opýtal sa: „Priznal niečo tento Falun Gong?“ „Nie, ten chlapík bol dosť tvrdohlavý. Teraz má zlomenú nohu a dve rebrá.“ Dozorca ľahostajne povedal: „Dávaj pozor na svoj prístup a stratégiu. Ak nepočúvne a nakoniec zomrie, potom to tak má byť. Máme kvótu na dvoch mŕtvych za rok a ešte sme ju nenaplnili.“ Dozorca prikývol.

V jednu noc mladého muža vzali do „disciplinárnej miestnosti“. Ostatní praktizujúcich, ktorí boli vedľa tejto miestnosti, počuli silné údery palíc. Spočiatku bolo počuť krik, no neskôr zavládlo ticho.

Počas dňa, mladý muž stonal od bolesti. Nemohol nič jesť. Doktor mu povedal: „Nejedol si štyri dni. Ak dnes nezješ svoju večeru, budeš musieť byť nakŕmený nasilu. Dobre si to premysli!“

Po deviatej večer požiadal lekár niekoľko ľudí z oddelenia číslo 6, aby mu pomohli s núteným kŕmením. Keď lekár vyšiel z miestnosti, traja bitkári a vedúci väzňov pridali veľa soli do tekutiny, ktorú šli podať mladému mužovi.

Počas núteného kŕmenia mladík povedal: „Je to veľmi slané! Dusím sa! Stretnete sa s odplatou!“ Odrazu stratil hlas a mohol len silno kašľať. Lekár bol nahnevaný: „Kto to urobil? Kto sa ma pokúsil podviesť?“

Vedúci väzňov pošepkal niečo lekárovi do ucha, ktorý nič nepovedal. Okolo polnoci už nebolo počuť kašeľ mladého muža, len zvuk krokov, keď  prenášali telo. Mladý muž zomrel.

Mladý muž bol zabitý len za dva dni! Bolo to príliš desivé! Väznice pod komunistickým režimom vôbec nerešpektujú život. Zabiť človeka bolo také ľahké ako prišliapnuť mravca. Cítil som sa veľmi deprimovane.

Zadržiavacie centrum zvolalo náhlu schôdzku. Vedúci väzňov si odslúžil svoj trest a bol prepustený. Traja bitkári boli premiestnení na iné miesto. Zadržiavacie centrum sa rozprávalo so všetkými, ktorí vedeli o tomto prípade. Chystali sa mlčať kvôli svojim záujmom a bezpečiu. Zdalo sa, že sa všetko vrátilo do normálu, akoby mladík nikdy neexistoval.

Uvedomil som si, že nebolo náhodné, že som bol svedkom náhlej smrti mladého muža. Bolo to na to, aby som to odhalil a informoval jeho príbuzných. Avšak vo väzení pod 24 hodinovým dozorom som nemohol mať ani pero a papier! Ako by som mohol písať? Dokonca ak by som aj mal pero a papier, ako by som mal čas alebo príležitosť na písanie?

Učiteľ na dôchodku v mojej cele poznal moje myšlienky. Povedal mi: „Bez ohľadu na to, akí zlí sú tí zlí ľudia, musia použiť iných, aby zariadili ich záležitosti. Ak máš silnú túžbu, možno ti môžeme pomôcť.“ Bol som veľmi rád a povedal som: „Veľmi pekne ďakujem!“

Poprosil som o pero a papier, aby som napísal svoj odvolací list. Väzenský strážca neodpovedal. Učiteľ na dôchodku mal s ním dobrý vzťah a pomohol mi presvedčiť ho. Nakoniec strážnik súhlasil, aby mi dal pero a papier. 

Dokončil som list. Učiteľ už mal plán. Zašil list do svojich zimných nohavíc. Uhladil nohavice a povedal: „Neboj sa. Toto je jediná vec, ktorú môžeme urobiť pre úbohého mladíka. Teraz môže odpočívať v pokoji.“

Krátko potom som opustil zadržiavacie centrum. Mal prípad mladého muža nejaké pokračovanie? Nevedel som. Počul som len, že zadržiavacie centrum bolo preorganizované. Nariadení a strážnici zmenili pozície. Dúfam, že Nebesia nenechajú týchto zlých ľudí bez odplaty.

Ukrutnosti zo 14. marca

Niekoľko dní pred čínskym novým rokom 2001 ma odsúdili na dva roky väzenia v tábore nútených prác a bol som premiestnený do pracovného tábora Huanxiling v meste Jilin, v provincii Jilin. Počet zadržaných praktizujúcich Falun Gongu sa odrazu zvýšil na 200. Pracovný tábor zhromaždil praktizujúcich Falun Gongu z piatich divízií a sformoval jednu divíziu určenú iba na zatýkanie praktizujúcich Falun Gongu.

Divízia sa skladala z troch skupín: z prísnej kontroly, všeobecnej kontroly a voľnej kontroly. Tím všeobecnej kontroly bol na druhom poschodí, prísnej kontroly na treťom a voľnej na štvrtom.

10. marca 2001 praktizujúci na treťom poschodí po bitke krvácal z nosa a úst. Nemohol otvoriť jedno oko. Taktiež bol potrestaný a poslaný na tri dni na samotku. Praktizujúci na treťom poschodí sa rozhodli počas raňajok držať hladovku na protest za brutalitu. Bolo to spoločné úsilie všetkých troch poschodí.

Na štvrtý deň hladovky šéf záchytného centra požiadal tri skupiny, aby poslali šiestich reprezentantov na schôdzku. Spolu s 30 ročným praktizujúcim sme boli zvolení ako reprezentanti tímu prísnej kontroly.

Predložili sme tri žiadosti:

1) Okamžité uvoľnenie praktizujúcich na samotkách;

2) Väzenský strážnik, ktorý vykonal bitie, by sa mal ospravedlniť a sľúbiť, že to už v budúcnosti robiť nebude;

3) Zrušiť trest „tigria lavica“.

Ostatní reprezentanti žiadali každý deň hodinu voľna. Niektorí dve hodiny štúdia Fa a času na cvičenia. Predtým, ako všetci reprezentanti mohli vysloviť svoje žiadosti, šéf buchol na stôl a povedal: „Toto je diktátorský inštitút! Schôdzka sa skončila!“

Na piaty deň, 15. marca 2001 krátko po deviatej ráno, všetci mužskí dozorcovia a zamestnanci záchytného centra, spolu okolo 40 ľudí, prišli s elektrickými obuškami, ozubenými palicami a tyčami naplnenými olovenými brokmi.

Prihrnuli sa na druhé poschodie a s palicami v rukách sa spýtali: „Budete jesť alebo nie? Tí, ktorí stále odmietajú jesť, nech vykročia vpred!“ Vykročilo viac ako desať praktizujúcich. Zavliekli ich do „disciplinárnej miestnosti“ a kruto ich zbili. Niektorí sa nemohli sami obliecť po niekoľko dní.

Dozorcovia potom vybehli na štvrté poschodie. Viac ako polovica praktizujúcich povedala, že nie sú hladní. Dozorcovia spustili ďalšie šialené kolo bitky.

Tretie poschodie bolo takzvané „oddelenie prísnej kontroly“. Všetci praktizujúci na treťom poschodí počuli kriky a údery pochádzajúce z druhého a štvrtého poschodia a spoločne kričali: „Bitie je ilegálne! Toto je fašistické správanie! Ste vinní ešte viac, pretože sa od vás očakáva ochraňovanie zákona! Páchate zločiny v policajných uniformách!“

Niektorí z nás sa pochytali za ruky a skákali, aby sme vytvorili hluk na protest. Keď prichádzali na tretie poschodie, všetkým som povedal: „Snívalo sa mi o oblohe plnej ružových mrakov a o kaprovi koi dlhom viac ako dva metre, ktorý letel na severovýchod.“

Jeden praktizujúci povedal: „Je to jasné. Ide o náznak založený na čínskej povesti o kaproch, ktoré skáču cez dračiu bránu. Ak to dokážeš, staneš sa bohom (drakom). Ak nie, staneš sa malou rybou. Toto je náznak od Majstra, aby sme dobre zvládli toto utrpenie.“ Všetci sme sa rozhodli ochraňovať Dafa našimi spravodlivými činmi.

Dozorcovia prišli na naše poschodie. Prvý kopnutím otvoril dvere a skríkol: „Prečo ste prestali kričať!“ Politický inštruktor prišiel neskôr a povedal: „Žiadne nezmysly! Tí, ktorí stále odmietajú jesť, nech vykročia vpred!“

Všetci sme vykročili. Vedúci povedal: „OK, zaslúžite si meno „tím prísnej kontroly“. Nariadil dvom dozorcom, aby vzali jedného praktizujúceho do blízkej „disciplinárnej miestnosti“. Jeden dozorca držal praktizujúceho; druhý ho mlátil a dával mu šoky elektrickým obuškom. Bitie bolo šialené. Prestali až keď praktizujúci stratil vedomie.

27 ročný Niu Junhui z okresu Shulan bol na začiatku bitky ticho. Neskôr zastonal „zomriem“, keď mu zlomili rebrá. Dozorcovia sa neovládali. Naďalej ho mlátili ako šialení.

Niu si spočiatku dokázal chrániť hlavu s rukami. No po strate vedomia jeho ruky upadli a ozubená tyč zasiahla ľavú stranu jeho hlavy. Začala sa mu odtiaľ valiť krv. Jeden policajt vzal dve roly toaletného papiera a pokúsil sa zakryť ranu na jeho hlave. Niu slabo tĺklo srdce. Zomieral. Záchranka ho aj tak odviezla preč.

Na oddelení prísnej kontroly boli ôsmi praktizujúci zbití do bezvedomia. Traja boli prevezení do nemocnice číslo 4 (nemocnica pridelená pracovnému táboru) v kritickom stave. 65 praktizujúci v celej divízii boli vážne zranení. 105 zažilo „normálne“ bitie. Jeden zomrel. Ďalší praktizujúci Hou Zhanhai z Mestského dopravného tímu v Jiline zomrel o dva dni neskôr, jeho pľúca boli vážne poškodené tyčami plneným olovenými brokmi.

Učeníci Dafa vo vnútri a vonku záchytného centra dobre spolupracovali. Informácia sa ihneď rozšírila. Praktizujúci mimo pracovného tábora naplno odhalili prenasledovanie. Rozšírili informáciu o tragickom prípade do médií vo vnútri a mimo Číny. Niektorí ohlásili prípad Národnému ľudovému kongresu (NPC) a Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencii (CPPCC). Niektorí zorganizovali príbuzných, aby žiadali o prepustenie svojich najbližších z pracovného tábora.

„V pracovnom tábore boli zabití ľudia!“, „Mnohí boli vážne zranení!“, „Počuli sme, že mnohí boli hospitalizovaní!“ , „Môžeme ich nazvať policajtmi? Ani bitkári by sa takto nesprávali! Je to jednoducho príliš tragické!“

Ľudia o tom začali rozprávať. Každý deň prichádzali do pracovného tábora ľudia taxíkom alebo verejnou dopravou opýtať sa na svojich príbuzných. Mnohí stáli pred vysokými múrmi a mrežami pracovného tábora. Niektoré mladé ženy plakali s deťmi v náručí. Ľudia sa báli o svojich príbuzných. 

Kvôli verejnému tlaku začal Národný ľudový kongres z provincie Jilin vyšetrovanie. Pracovný tábor zaviedol v prvý deň vyšetrovania stanné právo. Celý personál tam musel ostať. Nikto z vonku nemohol vojsť.

Vedúci bol veľmi nervózny. Použil všetky svoje osobné a obchodné kontakty na nájdenie cesty von z tejto situácie. Čoskoro jeho nadriadený navrhol riešenie: rýchle sa zbaviť 65 vážne zranených praktizujúcich a poslať ich do štyroch pracovných táboroch v ostatných častiach provincie. Toto by im pomohlo prežiť vyšetrovanie.  

Na piaty deň po tragédii 15. marca nám oznámili: „Nastúpte na autobus a okamžite odíďte. Nemáte dovolené pýtať sa na cieľ. Cieľ bude každému človeku oznámený neskôr. Tí, ktorí nemôžu chodiť, budú prenesení na nosidlách. Tí, ktorí majú ťažkosti s kráčaním, budú do autobusu prenesení. Ostatným sa pri nastupovaní do autobusu pomôže. Je mi jedno koľko bolesti budete musieť zniesť počas nasledujúcich hodín, nerozprávajte a nekričte. Ak ste ešte nažive, musíte odísť. Toto je rozkaz!“

Majster povedal v „Správe“ zo „Základov pre ďalší pokrok II“:

Všetko čo učeníci Dafa teraz robia, odporuje prenasledovaniu Dafa a Jeho učeníkov. Objasňovanie pravdy, súčasne s odhaľovaním zla, krotí zlo a zmenšuje prenasledovanie; a odhaľovanie zla súčasne vyčisťuje z ľudských myslí jed klamov a podvodov zla – je to zachraňovanie ľudí. Toto je najušľachtilejšie milosrdenstvo, pretože v budúcnosti má niekoľko miliárd ľudí získať Fa, a keď ľudské mysle budú obsahovať myšlienky ktoré odporujú Dafa, len čo bude táto zlá dráma skončená, začne sa rozsiahle odstraňovanie ľudstva, a tí ľudia čo majú predurčený vzťah k tomu aby získali Fa, alebo dokonca aj väčšie množstvo nevinných ľudí by mohlo byť odstránených. Preto všetko čo teraz robíme je nádherné, je milosrdné, a dovršuje to koniec našej cesty. 

Preto som sa čo najviac pokúsil včas odhaliť zlo. Hoci táto informácia nemohla byť publikovaná na web stránke Minghui (v tom čase bolo veľmi ťažké prelomiť internetovú blokádu), musel som zorganizovať cenný materiál z prvej ruky o prenasledovaní. Toto je historickou misiou, ktorú pre mňa Majster usporiadal.

Proces písania sa veľmi podobal na to, ako keď som písal o náhlej smrti mladého muža. Bolo to len oveľa ťažšie a s mnohými vzostupmi a pádmi. Musel som písať na trikrát potom, čo boli prvé dve verzie zničené. Nakoniec, s pomocou všetkých učeníkov Dafa v cele, som to napísal počas znášania mučenia „tigrej lavice“.

Po opustení pracovného tábora vo februári 2003 sa ma ostatní praktizujúci opýtali: „Kto napísal o ukrutnostiach zo 14. marca? Musel to byť svedok, pretože to bolo veľmi konkrétne a detailné! Dočítal som to so slzami.“

Keď sa spomenula krutosť 14. marca, ihneď som sa preniesol naspäť k veľkolepej scéne praktizujúcich, ktorí ochraňovali Fa a zotrvávali vo svojej viere v Dafa. Pomyslel som si: „Hoci by si to prečítal len jeden človek, stačilo by to. Moja obeť nebola zbytočná. Nezmaril som zodpovednosť, ktorú mi Majster udelil. Moja historická misia sa napĺňa!“

 

(Pokračovanie)