(Minghui.org) Bolo to v máji 2003. Mala som ruky pripevnené putami ku posteli v nemocnici čínskej medicíny a policajti bez prestávky strážili moje oddelenie. Muž, ktorý vyzeral ako lekár v bielom laboratórnom plášti, prišiel a rozprával sa s policajtom v službe. Zachytila som len niekoľko slov: „nevhodná na operáciu.“
Volám sa Cao Xueqin. Som praktizujúcou Falun Dafa v oblasti Lingshui, mesto Guang'an, provincia Sichuan. V júli 2002 ma odsúdili na tri roky nútených prác a zadržiavali ma v Ženskom nútenom pracovnom tábore Nanmusi v okrese Zizhong.
V januári 2004 som začala protestnú hladovku na vyjadrenie nesúhlasu s telesným a duševným mučením. Moja váha po dvoch mesiacoch protestnej hladovky, núteného kŕmenia a častého bitia od ostatných zadržiavaných, ktorých na to naviedli väzenské dozorkyne, klesla zo 68 kg na asi 32 kg.
V máji 2003 som začala byť veľmi slabá. Jedného dňa som ležala v posteli so zavretými očami. Počula som, ako prišla vedúca divízie Li Qi. Skontrolovala, či stále dýcham a odišla.
Neskôr ma asi desať dozorkýň odnieslo do dodávky a pripútali mi ruky na obe strany dodávky. Dodávka ma odviezla do Nemocnice čínskej medicíny okresu Zizhong. Policajti bez prestávky strážili moje oddelenie.
Jedného dňa potom, ako ma presunuli do nemocnice, vstúpila zástupkyňa vedúcej núteného pracovného tábora Yin Dan a spýtala sa: „Rozhodla si sa transformovať?“ Keď ma počula odpovedať „Nie,“ povedala: „Ak sa netransformuješ, spravíme ti operáciu.“
Neskôr v ten istý deň iná väzenská dozorkyňa, Yang Zhengrong, spolu s inou zadržiavanou, ktorá pomáhala dozorcom, Cao Jiemei, prišli na moje oddelenie a spýtali sa rovnakú otázku a obe sa vyhrážali, že mi „spravia operáciu“, ak sa odmietnem vzdať Falun Dafa.
Zostala som v nemocnici asi päť dní. Potom prišiel muž v bielom laboratórnom plášti, ktorý bol asi 168 cm vysoký a vyzeral ako lekár. Rozprával sa s policajtom, ktorý strážil moje oddelenie. Zachytila som len pár slov ako „nevhodná na operáciu“ a „nespôsobilá“.
Keď odišiel, spoluväzenkyňa Cai Jiemei vstúpila a povedala mi, že mám šťastie.
Nasledujúceho dňa zatelefonoval pracovný tábor mojej sestre a informoval miestny Úrad 610, aby ma odviezli domov kvôli môjmu zdravotnému stavu.
V uplynulých 11 rokov som často spomínala na túto udalosť. Bola som zdravá predtým, ako ma uväznili a aj potom ako ma prepustili. Nemala som žiaden zdravotný problém, ktorý by vyžadoval operáciu.
Okrem toho, podľa spôsobu, akým so mnou zaobchádzali sa mi nezdalo, že by zabezpečenie nášho zdravia bolo vecou, ktorá by políciu znepokojovala. Jedna dozorkyňa sa mi raz vyhrážala slovami: „Povedala si mi, že ti Falun Gong vyliečil chorobu – teraz ťa budem biť dovtedy, kým sa ti tá choroba nevráti,“ a „Čína má toľko ľudí, neznamená to nič, ak niektorí praktizujúci Falun Gongu umrú.“
Potom ako bol neskôr odhalený zločin násilných odberov orgánov, uvedomila som si, že moja skúsenosť bola pravdepodobne pokusom núteného pracovného tábora predať moje orgány.
