(Minghui.org) Za posledných viac než 16 rokov prenasledovania Falun Gongu som veľa času strávil písaním článkov na objasnenie prenasledovania. Po celý čas som cítil Majstrovu pomoc. Bolo to akoby som bol božským perom a s Majstrovými náznakmi som dokázal písať články, ktoré obmedzovali nespočetné zlé elementy a zachraňovali ľudí v širokom meradle.
Začiatok písania vo väzení
Na jar v roku 2003 som bol v pracovnom tábore. Hnisanie a chrasty sa zahojili, no ruky som mal stále opuchnuté. Mal som ťažkosti sedieť aj stáť. Keď som raz ležal v posteli a premýšľal, uvedomil som si, že by sme už nemali byť pasívni – mali by sme odhaliť hrozné prenasledovanie, ktoré sa deje v pracovných táboroch. Keďže nás Majster požiadal, aby sme to robili, bude to fungovať.
Podelil som sa o tento plán s ostatnými praktizujúcimi v cele a oni súhlasili. Niektorí vysielali spravodlivé myšlienky, niektorí dávali pozor na dozorcov, zatiaľ čo niektorí pracovali na detailoch plánu, ako vyniesť články von z pracovného tábora. Koncept článku som ukončil v zázračne krátkom čase. Dal som ho prečítať ďalšiemu praktizujúcemu, ktorý tiež dobre písal. Očakával som komplimenty. Namiesto toho praktizujúci povedal bez toho, aby sa na mňa pozrel: „Takýto článok? Ani to nestálo za tú námahu.“
Moje srdce oťaželo. Po prekonaní toľkých rôznych ťažkostí a po dokončení toho článku pod takým obrovským tlakom, som skončil s ničím. Po niekoľko ďalších dní som bol sklamaný a nenapísal som nič.
Praktizujúci potom prišiel a zažartoval, „Hej! Vyzerá to, že si sa tu zasekol. Plánuješ skončiť?“ Bol som zahanbený. Nezáleží na tom, čo sa stane, nemal by som sa vzdávať keď ide o niečo, čo Majster chce, aby sme spravili. Musel som priznať, že koncept môjho článku nezahŕňal dostatok detailov, ktoré by vykresľovali prostredie pracovného tábora, či tlak a surovosť mučenia, ktoré sa tam dialo. Vyzeralo to, že som bol príliš pripútaný k svojim vlastným nápadom a vlastným snahám. Cítil som sa previnilo, akoby stál Majster predo mnou a pozoroval moje pripútanosti.
Praktizujúci sa mi ospravedlnil a dal mi pár užitočných rád. Obaja sme sa pozerali dovnútra, aby sme odstránili ľudské názory. Začali sme na tom znova pracovať, tentokrát hladko.
Článok sme rýchlo dokončili. Finálnu verziu som prepísal na obliečku postele a praktizujúci ju zašil dovnútra kabátu. Ďalší praktizujúci ho mal vyniesť von, keďže bol práve pred prepustením. Pracovali sme spoločne, aby sme dokončili viac článkov. Väčšina z nás bola dobre vzdelaná, takže články potrebovali pred odoslaním len minimálnu korekciu. Boli publikované na Minghui o krátky čas potom.
Zverejňovanie zla pokiaľ trvá prenasledovanie
Po mojom návrate domov v roku 2003 som sa dozvedel, že pár z mojej oblasti bol vážne prenasledovaný po mnoho rokov. Posledných niekoľko rokov sotva videli jeden druhého, pretože aspoň jeden z nich bol vždy uväznený.
Požiadal som niekoľkých praktizujúcich o detaily ich prípadu a spravil som rozhovor s manželom. Tiež som si prečítal predchádzajúce správy Minghui o tomto páre a začal som písať. Bolo to po prvý krát, čo som pracoval na takom dlhom článku, s informáciami z rôznych zdrojov a rôznych uhlov pohľadu. Zabralo mi to asi týždeň a mohol som jasne cítiť zasahovanie zla. Cítil som sa fyzicky vyčerpaný a unavený. Napriek tomu som článok ukončil, skontroloval ho na základe informácií od manžela z páru a odoslal ho na Minghui.
V roku 2005 bol manžel z tohto páru znova zatknutý a poslaný do väzenia. Znova boli obaja z páru, manžel aj manželka, zatknutí v rovnakom čase. Zhromaždil som o nich viac informácií a napísal som ďalší článok. Vedel som, že musíme pokračovať v odhaľovaní zla tak dlho, pokiaľ bude pokračovať prenasledovanie.
Čisté srdce
Kým som pracoval na týchto článkoch, uvedomil som si, že je dôležité napísať úplné správy o niekoľkých veľkých prípadoch prenasledovania v mojej oblasti. Toto pomôže bežným ľuďom pochopiť brutalitu vo väčšom rozsahu a viac do hĺbky.
Jeden takýto prípad sa udial niekoľko dní po začiatku prenasledovania v júli 1999, keď tisíce praktizujúcich išlo apelovať na mestskú vládu. Mnohí miestni obyvatelia o tom počuli, no nepoznali detaily toho, ako sa s týmito nevinnými praktizujúcimi zle zaobchádzalo. Povedal som o tomto nápade aj ďalším praktizujúcim a všetci súhlasili. Niektorí mi poskytli viac informácií o tomto incidente a takisto som urobil rozhovory s ďalšími praktizujúcimi, ktorí boli v tom čase apelovať. Vtedy som aj s pomocou ďalšieho praktizujúceho začal o tom písať.
Počas toho procesu som mal pocit, že čitateľom by pomohol nejaký úvod, aby pochopili, že Falun Dafa je skvelý a praktizujúci sú odhodlaní vo svojej mierumilovnej viere, aj napriek krutosti prenasledovania. No nemal som nápad, ako ho spraviť. V srdci som poprosil Majstra o pomoc. Potom som cítil, že sa moja myseľ otvorila, stal som sa čistejším a text mi vyšiel prirodzene. Keď bol tento článok publikovaný, jeden praktizujúci z našej oblasti mi povedal, že na Minghui videl článok z našej oblasti a že úvod bol napísaný veľmi dobre, veľmi čisto. Bol som šťastný a vedel som, že múdrosť prišla od Majstra.
Pred niekoľkými rokmi sa v našej oblasti udialo veľké prenasledovanie v pracovnom tábore, ktoré upútalo mnoho pozornosti. Počas tej tragédie prišlo o život niekoľko praktizujúcich, mnohí boli odvtedy fyzicky postihnutí a stovky praktizujúcich bolo mučených. Aby sme spravili detailnejšiu správu, rozprávali sme sa s niektorými praktizujúcimi, ktorí boli svedkami tohto prenasledovania a zozbierali sme cenné informácie. Prostredníctvom tohto prípadu sme plánovali popísať celý proces, ako úradníci systematicky mučia praktizujúcich v tomto zariadení už od jeho založenia.
Počas práce na tomto článku som bol zatknutý a znova poslaný do pracovného tábora. Bol to rok 2006.
Poznámky z kuchárskej knihy
Úradníci v tomto pracovnom tábore zaobchádzali s praktizujúcimi zle. Trpeli sme nesmiernou fyzickou bolesťou a psychickým tlakom. Mnoho praktizujúcich bolo kruto mučených a niektorí si vyvinuli psychické choroby z intenzívneho vymývania mozgu. Veril som, že uchovám záznam o týchto tragédiách, najlepšie v podobe osobného denníka. Ale ako to urobiť?
Po tomto nápade mi Majster dal náznak. Pretože strážnici dávali praktizujúcim hodiny vymývania mozgu každý deň, dúfajúc, že praktizujúci odvolajú svoju vieru vo Falun Gong, poskytli nám množstvo papiera a písacích potrieb na poznámky. Navyše, neplatil tam žiaden zákaz čítania kníh a časopisov.
Niektorí väzni začali čítať medicínske knihy, niektorí knihy o diétach. Predstieral som, že sa zaujímam o varenie a zadovážil som si poznámkový zošit na spisovanie receptov. Najprv som zozbieral mená, tituly a policajné identifikačné čísla policajtov a zapísal som si ich v kódovaných slovách, ako názvy kuchynských potrieb a ingrediencií. Potom som spísal detaily prípadov mučenia v podobe kuchárskych postupov, boli to veci ako čas, miesto a mená zúčastnených. Spýtal som sa ostatných ľudí na predchádzajúce veľké prípady, ktoré sa stali v pracovnom tábore a tiež som ich zaznamenal v podobe mojich kuchárskych poznámok.
Strážnici stáli vedľa mňa mnoho krát a pozorovali ma, ako si píšem recepty. No nevedeli čo v skutočnosti robím. Bol som zatknutý jeden rok a za ten čas som zozbieral udalosti prenasledovania z obdobia dvoch rokov. Keď moje väznenie končilo, opustil som pracovný tábor aj s týmto poznámkovým zošitom.
Odporovanie prenasledovaniu
Keď som sa vrátil domov a usadil som sa, začal som dekódovať svoje kuchárske poznámky podľa pamäti. No v mysli som mal strach: ak budem schopný článok dokončiť, budem mať potom spravodlivé myšlienky ho odoslať? Napriek týmto ľudským myšlienkam som sa rozhodol dopísať ho, skôr než mi spomienky vyblednú. Zabralo mi to asi mesiac, kým som dal dokopy informácie. S predchádzajúcimi článkami na Minghui, ktoré sa k tomuto pracovnému táboru viažu, som napísal obsiahlu správu o brutalite, s akou sa praktizujúci v tomto zariadení stretávajú.
Bol som vďačný Majstrovi za všetku pomoc, ktorú mi v tom čase poskytol. Avšak môj strach sa objavil znova: keď tam bude toľko detailov, vo forme osobného denníka, nebudú úradníci schopní zistiť, kto ho písal? Budem znova v nebezpečenstve? Takže som si chvíľu tento článok nechal a neodoslal som ho.
Upokojil som sa, aby som študoval Fa a robil cvičenia. Prišiel som k pochopeniu, že by sme nemali byť prenasledovaní alebo znášať prenasledovanie. V skutočnosti sme tu, aby sme odporovali útlaku, zastavili ho a zachránili ľudí. Majster nám povedal, aby sme plne odhalili zločiny a toto je proces odstraňovania zla a tiež ukončenia prenasledovania. Prečo som nenasledoval Majstrovo učenie a prečo som sa tak obával o vlastnú bezpečnosť?
Bol som schopný jasnejšie vidieť usporiadania starých síl. My, učeníci Dafa, sme dnes tu, aby sme potvrdzovali Fa a zachránili vnímajúce bytosti. Odhalíme každého, kto bude praktizujúcim ubližovať a skončíme s týmito tragédiami. Odoslal som článok Minghui a krátko potom bol publikovaný.
Pozitívna energia a nádej
Pokračoval som ďalej v práci na článku o pracovnom tábore, ktorý som nedokončil predtým, než som bol zatknutý. Kvôli obrovskému množstvu zozbieraných informácií a neprestajnému zasahovaniu mi trvalo asi rok, než som ho dokončil. Potom som pocítil, že článku čosi chýba a nemohol som pokračovať.
Počas tých rokov čo som písal články o prenasledovaní, som sa stále snažil používať jednoduchý jazyk bez emocionálneho vyjadrovania. Zároveň som sa stále snažil napravovať a očisťovať sa podľa Fa. Čo sa teda stalo teraz?
Keď som kráčal jedného dňa domov, uvedomil som si, že som len málo myslel na bežných ľudí a na to, čo si budú myslieť o mojich článkoch, alebo či môžu byť zachránení. Vrátil som sa ku svojmu konceptu článku. Zahŕňal množstvo brutálnych prípadov, a potom čo si ho bežní ľudia prečítajú, mali by súhlasiť s tým, že prenasledovanie je veľmi kruté a že komunistický režim je veľmi krutý, no nebudú mať pocit, že to má niečo dočinenia s nimi. Môžu sa chcieť tejto téme vyhnúť a tým sa vyhnúť problémom. Inými slovami, nemôžu pocítiť silu spravodlivých myšlienok a neuvidia nádej.
Skontroloval som svoje predošlé články a objavil som, že im chýbajú niektoré kritické body: výnimočnosť Dafa, mierumilovnosť a vytrvalosť praktizujúcich, energia spravodlivej viery a najviac zo všetkého to, ako sa to týka bežných ľudí. Keď som o tom premýšľal viac, uvedomil som si, že moje články majú všetko, no chýba im duša. Iba keď budú mať dušu, budú moje články živé, so silou zničiť zlo a zachrániť vnímajúce bytosti. Dokončil som svoj článok a odoslal ho.
Často keď píšem článok, cítim sa ako sochár, ktorý vytvára bytosť schopnú zničiť zlo a zachrániť ľudí. Začne to všeobecnou myšlienkou, potom náčrtom a pokračuje to starostlivým modelovaním, až po zjemňovanie. Na záver sa moja práca stane niečím s dušou a schopnosťami.
Opúšťanie svojho ja
V roku 2012 sme plánovali zostaviť 13- ročnú časovú os prenasledovania v našej oblasti. Neboli sme však schopní vymyslieť ako na to, a tak sme prestali. O dva roky neskôr ku mne prišiel praktizujúci B, aby sme prediskutovali ucelenú správu o našej oblasti. Zdieľal som s ním informácie, ktoré som už zozbieral a začali sme na tom pracovať spolu.
V kontraste s predošlými článkami, kde som bol zodpovedný za písanie, tentokrát som mal v pláne nasledovať vedenie tohto praktizujúceho a spolupracovať s ním. Nejaký čas mi trvalo prispôsobiť sa, pretože som mal vždy vlastný nápad ohľadne témy i štruktúry a často som si myslel, že je ten správny. Povedal som o ňom praktizujúcemu B, no keď prišlo na skutočné písanie, šiel vlastnou cestou a odstránil niektoré časti, ktoré sa mi veľmi páčili.
Bol som z toho smutný. Avšak po upokojení sa a prečítaní si jeho textu bez predsudkov, som zistil, že tento článok je čistejší a je schopný priniesť čitateľov bližšie.
Keďže sú naše články zamerané na objasnenie pravdy a na záchranu ľudí, prečo by som mal byť pripútaný k vlastnej myšlienke? Najdôležitejšie je pochopiť, čo ľudia potrebujú, čo sa im páči a v čom majú nejasno. Keď im dokážeme pomôcť pochopiť pravdu, veci budú fungovať dobre.
