(Minghui.org) Moje pracovné prostredie bolo zvyčajne veľmi príjemné a pokojné. Avšak, kolegyňa, ktorá sedela vedľa mňa, vždy vydávala rušivé zvuky, napríklad tak, že sa chichotala, nadávala alebo si sama pre seba mrmlala. Môj šéf a ostatní boli od nej ďalej, takže ju nepočuli. Len ja, keďže som sedela hneď pri nej, som počula veľmi jasne. Veľmi ma to rušilo.
Bola tiež veľmi sebecká, skúpa a napodobňovala iných, čo mi skutočne vadilo. Vždy sa chcela miešať do záležitostí druhých bez ohľadu na to, či šlo o prácu alebo ich súkromné životy. Avšak, keď sa jej opýtali na ňu, nikdy nerozprávala a robila sa, že nepočuje. Napodobňovala moje oblečenie a veci; dokonca aj jej písací stôl a obrazovka jej počítača vyzerali tak ako moje. Obliekala sa takmer rovnako ako ja. Táto situácia trvala po dlhý čas a ja som to len znášala.
Mala som dobré úmysly a predložila som jej pár návrhov. Po niekoľkých neúspešných pokusoch pomôcť jej som postavila medzi nás stenu z regálov ako „Berlínsky múr“. Avšak situácia sa nezlepšila, namiesto toho sa zintenzívnila.
V jedno piatkové popoludnie jej hlas zosilnel, ustavične sa smiala, nadávala a mrmlala. Takmer som kvôli nej zošalela. Cítila som, že môj krvný tlak sa zvyšuje a preniká mi rovno do hlavy. Ťažko sa mi dýchalo a takmer som sa s ňou chcela hádať alebo sa ísť sťažovať priamo k šéfovi. Samozrejme, že som to neurobila; naďalej som sa ovládala.
Celý víkend som si písala poznámky, aby som sa pripravila na rozhovor s ňou. Ak sa nad tým teraz zamyslím, celá záležitosť bola smiešna. No v tej chvíli som bola skutočne naplnená žiaľom. Nemohla som sa upokojiť bez toho, aby som o tom nenapísala.
Pozrela som si jej osobné informácie: obe sme začali pracovať na rovnakom oddelení v takmer rovnakom čase, no ju zamestnali na plný úväzok po šiestich mesiacoch. Ja som po dva a pol roku naďalej zamestnaná neformálne. Počas tých rokov som bola frustrovaná a deprimovaná. Nemohla som uveriť, že ju zamestnali na plný úväzok. Nemohla som to prijať.
Pozeranie sa dovnútra a objavenie mojej pripútanosti k závisti
Pozerala som sa dovnútra a spýtala som sa samej seba, či som žiarlivá a či jej závidím. Myslela som si o nej, že je nevzdelaná a že jej špecializácia sa v práci vôbec neodrážala. Mohla by som pochopiť pocity závisti na niekoho, kto bol lepší ako ja, no tento prípad to nebol.
Po napísaní myšlienok, o ktorých som jej chcela povedať, som si uvedomila, že skutočne jej závidím. Práve preto, že nebola taká schopná ako ja, no dosiahla viac výhod a bola zamestnaná na plný úväzok skôr ako ja. Toto bolo príčinou mojej závisti.
Ako som pokračovala v písaní, objavovala som nové veci a získavala som ďalšie pochopenia. Pôvodne som s ňou chcela diskutovať a snažiť sa ju presvedčiť, aby sa zlepšila, no po napísaní poznámok som našla svoje vlastné problémy.
Zdalo sa, že neznášam hluk, príliš ma to znepokojuje a kladiem priveľa dôrazu na moje prostredie a podmienky. Avšak v podstate som bola sebecká, keďže som sa snažila ovládať ostatných, aby som sa cítila pohodlnejšie. Robila som zoznam jej problémov a neustále som sa sústreďovala na jej zlé správanie. V skutočnosti som sa snažila zmeniť ju, bez zmeny u seba.
Odrazu mi v nedeľu večer napadlo: „mala by som len dať preč tú „stenu“ ! Prekvapilo ma, že som mala takýto nápad. Uvedomila som si, že by som mala bezpodmienečne odstrániť stenu bez ohľadu na to, čo sa stane! V tej chvíli mi oči zaliali slzy, cítila som súcit a vedela som, že to bolo správne rozhodnutie.
Uvedomila som si, že závisť bola príčinou všetkých týchto problémov. Moja kolegyňa mala svoje problémy, no všetko sa zhoršilo kvôli mojej pripútanosti k závisti. Čím viac som písala, tým viac problémov som nachádzala. Neuvedomila som si, že som bola závistlivá, avšak keď som si to uvedomila, nechcela som tomu uveriť. Potom som sa rozhodla, že to odhalím a odstránim.
Keď som si zlepšila svoj xinxing, správanie mojej kolegyne sa zmenilo
Pôvodne som veľmi chcela, aby sa najprv zmenila ona a potom by som dala preč stenu. Potom som uvažovala, že možno by som najprv ja mala dať preč stenu. Nakoniec som sa rozhodla bezpodmienečne dať stenu preč. Takto vyzeral, krok za krokom, proces môjho zlepšenia.
V pondelok som videla, že moja kolegyňa sa už nesmeje, nenadáva a tiež už nešomre. Prekvapilo ma to! Okrem toho mi dala knihy na skúšky, ktoré som chcela. Tiež už nenapodobňovala moje oblečenie a doplnky. Pri pohľade späť na posledné dva roky vidím, že môj postoj k nej bol skutočne hrozný. Bolo to neuveriteľné.
Potom, ako sa môj xinxing zlepšil, osvietila som sa ďalej: zistila som, že to, čo som napísala, bolo úplne chybné, pretože všetko to boli obvinenia a žiadosti, aby druhí uspokojili moje potreby. Situácia si v skutočnosti vyžadovala len toleranciu namiesto rozprávania o potrebe náprav! Takto sa situácia rozriešila a ona ostala sama sebou.
Aby som bola skutočnou kultivujúcou, musela som byť tolerantná k mojej kolegyni a hľadieť dovnútra. Po rozhodnutí dať preč „stenu“, sa situácia zmenila. Pozeranie sa dovnútra je zázračné!
Odstránila som sebeckosť a postoj ochraňovania svojho súkromia. Ostatní kolegovia sa tiež nesprávali sebecky. Prestala som sa zameriavať na seba a odstránila som pripútanosť k pozeraniu sa na sebeckosť druhých, napodobňovanie alebo robenie hluku. Po mojom zlepšení nastala úplne iná situácia. Zhovievavosť sa nedá dosiahnuť nasilu. Je to skutočné zlepšenie. Nič mi nemôže vadiť.
Majster povedal:
Pozerám sa, avšak nevidím –
nestratím sa, netrpím zmätením.
Počúvam, však nepočujem nič –
tak srdce moje ťažko vyrušiť.
(V Tao, Hong Yin)
Odstránila som pripútanosti k pocitom znechutenia, pomstychtivosti a neodpúšťaniu. Avšak, stále sa vyskytovali niektoré incidenty, ktoré neboli v poriadku a ktoré mohli vytvoriť medzeru, kvôli čomu som úplne musela odstrániť tieto pripútanosti.
Zistila som, že moja pripútanosť k závisti a hnevu nebola úplne odstránená. Tieto pripútanosti už nemám k tejto konkrétnej osobe, no závidím mnohým iným kolegom, keď sa zúčastňujú kultúrnych programov alebo sú povýšení. Takže moje srdce sa opäť rozvírilo.
Niektorí z nich boli mladší ako ja, takže nemali toľko pracovných skúseností ako ja, no získali veci, ktoré som chcela ja. Nezávidela som im iné veci, no závidela som im, keď boli povýšení, ich kariéra sa rozvíjala a ich akademické úspechy a talent. Ešte stále mám pripútanosť k povesti a osobným ziskom a pre mňa sú tieto pripútanosti priamo spojené so závisťou.
Čína je veľmi komplikované prostredie a morálne štandardy tam každým dňom drasticky klesajú. Ako mladá praktizujúca Dafa musím byť usilovná a spravodlivá a nasledovať Majstrove usporiadania. Majster povedal:
„Aby som vám povedal pravdu, celý kultivačný proces pre praktizujúceho je procesom neustáleho vzdávania sa ľudských pripútaností. V bežnej ľudskej spoločnosti ľudia súťažia, podvádzajú a ubližujú jeden druhému kvôli malému osobnému zisku. Všetky tieto zmýšľania musíte zanechať. Predovšetkým ľudia, ktorí študujú túto prax dnes, musia takéto zmýšľanie opustiť ešte viac.“ (Prvá lekcia, Čuan Falun)
Určite si budem pamätať Majstrov Fa a budem sa naďalej snažiť odstraňovať svoje pripútanosti.
