(Minghi.sk) Uvedomila som si, že vždy keď som spravila chybu, mala som veľmi nedobrý zvyk „sebabičovania“. Teraz si myslím, že je to nedobrý pohľad, ktorý dovoľuje zlu využiť naše medzery a robiť zlé veci.
Majster nám povedal,
„Učeníci Dafa sa musia kultivovať na základe Fa a robiť tri veci učeníkov Dafa dobre, a iba potom môže človek kráčať správne po svojej ceste a dočista zmyť obdobia, keď nedosahoval štandard. V skutočnosti nemusíme uvažovať o žiadnom „zmývaní“. Keď ste neprešli skúškou v kultivácii dobre, potom jednoducho riešte dobre veci, ktoré ležia pred vami a čiňte sa dobre nabudúce, keď sa stretnete s tou skúškou, a to je všetko. Niektorí ľudia si myslia, že ich neprejdenie skúškou zanechá na nich škvrnu, a naozaj sa tým cítia veľmi zaťažení. Ale nie je to ďalšia pripútanosť? Zlé faktory využívajú presne túto vašu pripútanosť.“ (Medzinárodná Fa konferencia v hlavnom meste USA 2012)
Nedávno, po neprejdení skúškou, som bola taká vykoľajená, že by som bola schopná samú seba udrieť- ak by som stála pred sebou, udrela by som sa. Je ľahké si predstaviť, ako staré sily môžu takýto druh medzery zneužiť s výhovorkou, „Aha, takže podľa teba nie si hoden byť praktizujúcim? Potom ti teda nebude vadiť táto ťažkosť...“ Dúfam, že špeciálne tí, čo ju majú v pevninskej Číne, si uvedomia tento druh mentality, uvidia ju jasne a opustia ju.
Keď som sa upokojila, racionálne som sa pozrela dovnútra. Bolo možné, že som jednoducho nerozpoznala nový štandard, ktorý som mala dosiahnuť prostredníctvom kultivácie? Bolo možné, že som skutočne nerozumela tomu, čo je náprava Fa? Vždy tam bude princíp, že na každej úrovni, na ktorú sa kultivujeme, je stále vyšší Fa, ktorého si nie sme vedomí. Bola som znova v jednej z takýchto situácií?
Potom som si v srdci pomyslela, „Chcem sa učiť. Chcem zachraňovať vnímajúce bytosti.“ Keď som si uvedomila, že tento úmysel je čistý a že by som si ho mala ceniť, uvidela som, ako som sa k sebe samej správala v minulosti a začala som plakať.
Majster nás učil,
„Nemám rád, keď si niečo vyčítate, je to úplne zbytočné. Zopakujem to, čo som povedal: ak ste padli, neostaňte ležať, hneď vstaňte!“ (Vysvetľovanie Fa počas Lampášového festivalu na Fa konferencii v Západnom USA 2003)
Po veľmi dlhý čas, zakaždým keď som neprešla nejakou skúškou, bola som k sebe veľmi neľútostná - povedať to mierne, taká neľútostná, že to nebolo povzbudzujúce. K iným ľuďom by som takto nepristupovala, takže prečo som takto brala svoju neskultivovanú ľudskú stránku? Nie je to ľudská strana tu, ktorá sa stále chce kultivovať a zachraňovať tu vnímajúce bytosti?
Uvedomila som si, že som k sebe bola tyranská, namiesto toho, aby som si vážila samú seba za to úprimné prianie pomáhať Majstrovi. Ako kultivujúci vidíme svoje zlé správanie ako niečo, čo by sme mali napraviť. Keď bola urobená chyba, ulpievanie na tom, akí zlí sme, je tiež pripútanosťou, keďže často sa na tom nevieme zasmiať. Keď máme dostatočne jasnú myseľ na to, aby sme videli chybu, mali by sme mať múdrosť byť optimistickí.
Myslím si, že existuje pomyselná čiara, keď naše srdcia zostanú nedotknuté a zároveň optimistické ohľadom našej schopnosti prechádzať skúškami, aj keď spravíme chyby. Mali by sme pochopiť, že mať opravdivé želanie spasiť vnímajúce bytosti je niečím jedinečným a vzácnym, a mali by sme si samých seba ceniť. Samozrejme, nemali by sme ani uveriť, že sme príliš špeciálni a riskovať tak vlastné zničenie.
Toto je pochopenie na mojej úrovni, prosím poukážte na čokoľvek nevhodné, a neberte to, čo hovorím, ako niečo nemenné.
