Čo sú to takzvané „konvenčné zdroje orgánov“?

(Minghui.org) Denník Jinan, jeden z najväčších denníkov v provincii Shandong, uverejnil 12. marca článok s názvom „Transplantácia orgánov znovu získala nádej: Dokument o transplantácii orgánov v nemocnici Qianfoshan v Shandong.“

V článku sa nachádza dosť zvláštna veta: „V posledných rokoch sa stali transplantácie orgánov zriedkavými, keďže konvenčné zdroje orgánov boli zakázané.“

Čo sú teda tieto „konvenčné“ zdroje orgánov? Prečo bolo niečo takéto „konvenčné“ zakázané?

Aby bola transplantácia orgánu úspešná, krvná skupina a druh tkanív darcu sa musia zhodovať s prijímateľovými. Medzi darcami a prijímateľmi, ktorí medzi sebou nemajú žiaden genetický vzťah, je pravdepodobnosť takejto zhody len 6,5%.

Vhodný darca musí navyše súhlasiť s darovaním špecifického orgánu, ktorý prijímateľ potrebuje. Tieto dva faktory spoločne spôsobujú, že nájsť vhodného darcu je často ťažký a veľmi zdĺhavý proces. 

Spojené štáty majú obrovské národné databázy darcov a prijímateľov, ako aj efektívne siete zdieľania údajov. V súčasnosti je v Amerike okolo 100 miliónov darcov orgánov, ktorí sú zaregistrovaní ako pripravení na darovanie.

Ale aj tak je priemerná doba čakania na jeden orgán v USA stále dlhá: osem mesiacov na srdce, dva roky a dva mesiace na pečeň, tri roky a jeden mesiac na obličku.

Čína, napriek oveľa väčšej populácii v porovnaní so Spojenými štátmi, má k dispozícii oveľa menšiu skupinu darcov orgánov kvôli kultúrnym tabu a nedostatkom právnych predpisov.

V posledných desaťročiach bolo v Číne len 61 darovaní orgánov, z ktorých všetky pochádzali od pacientov s mozgovou smrťou. Darovanie orgánu od člena rodiny pritom tvorí len 1,1% zo všetkých transplantácii orgánov.

Avšak napriek tomu, že darovania orgánov sú zriedkavé, zdá sa, že čínske nemocnice sa neobávali problému so získaním vhodných orgánov. Podľa údajov získaných z ich web stránok a publikovanej literatúry sa v Číne pred septembrom 2014 uskutočnilo viac ako 170 tisíc transplantácií obličiek, 40 tisíc transplantácií pečene a 137 tisíc transplantácií rohovky.

Vezmime si napríklad provinčnú nemocnicu Qianfoshan. Podľa článku z denníku Jinan bolo v roku 2011 v tejto nemocnici založené provinčné centrum transplantácie srdca. Vedúci kardiológie Liu Tanqi povedal, že odvtedy centrum zrealizovalo 55 operácií.

Článok tiež citoval šéfa hepatobiliárneho chirurgického oddelenia, Tenga Mujian, ktorý potvrdil, že sa v tejto nemocnici od roku 2002 zrealizovalo 300 transplantácií pečene. Men Tongyi, vedúci urologického chirurgického oddelenia dodal, že len v roku 2014 vykonali 103 transplantácií obličky.

Okrem toho, zástupca vedúceho chirurgického oddelenia oftalmológie Wang Xu povedal, že jeho oddelenie vykonáva každý rok v priemere 30 transplantácií rohovky.

Počet transplantácií orgánov v Číne vyskočil celoštátne z 5.000 na 10.000 v roku 1999 a dosiahol vrchol 20.000 v rokoch 2003 až 2006, po období stabilného rastu. Lenže, ak sú donácie obmedzené, odkiaľ tieto orgány pochádzajú?

Štátom schválené násilné odoberanie orgánov zo živých praktizujúcich Falun Gongu, ktoré vyšlo na svetlo v roku 2006, môže poskytnúť odpoveď.

Táto „forma zla nikdy nevidená na tejto planéte“ nebola len dôležitým prístupom, ktorý použila Čínska komunistická strana, aby „odstránila“ praktizujúcich Falun Gongu, ale má aj ďalší „želaný“ účinok: Je to ľahký spôsob, ako získať ďalšie peniaze pre vojenských, politických a vládnych úradníkov strany.

Hromadiace sa dôkazy potvrdzujú tvrdenia o tomto štátom schválenom zločine až do bodu, že sa to očividnou avšak popieranou skutočnosťou pre čínsku vládu a média. Hoci denník Jinan hovorí o téme obchodovania s orgánmi, nehovorí priamo, že tieto takzvané „konvenčné zdroje orgánov“ pochádzajú v skutočnosti od nevinných väzňov: praktizujúcich Falun Gongu a mnohých ďalších disidentov.