(Minghui.org) Sentimentalita je výzvou pre kultivujúcich a môže sa prejavovať v rôznych formách. Niektoré z týchto foriem môžu kultivujúci ľahko prehliadnuť, ak naše mysle nie sú na pozore. V tomto článku pohovorím o troch aspektoch sentimentálnosti: starostlivosť o príbuzných, smútok za mŕtvymi príbuznými a rozpoznanie vplyvu emócií.
Rodina môžu byť pascou
Spolužitie niekoľkých generácií pod jednou strechou sa v bežnej spoločnosti považuje za požehnanie. Ako kultivujúci zaobchádzame s našimi príbuznými láskavo, no ak venujeme všetku starostlivosť len našim rodinám a nič iné nerobíme, je to už zachádzanie do extrémov.
Niektorí starší praktizujúci robia všetko možné, aby obslúžili svoje deti a vnukov. Vyčerpajú sa pri varení svojej rodine, starajú sa o deti počas celého dňa a v noci ich uložia na spánok. Týmto sa úplne vyčerpajú a sú príliš unavení, aby študovali Fa, nehovoriac o objasňovaní pravdy.
Otec jednej praktizujúcej ovdovel. Ona ku svojmu otcovi cítila veľkú náklonnosť. Následkom toho mu varila tri jedlá denne a ostávala v jeho dome do noci, aby sa o neho postarala. Trpela na nespavosť, no napriek tomu sa o svojho otca úzkostlivo starala. Nakoniec bola stále unavená.
Na prekvapenie, jej otec si ju často kritizoval. Táto praktizujúca si nakoniec uvedomila, že bola príliš pripútaná k láske k svojmu otcovi. Napokon povedala: „Som veľmi zaneprázdnená a snažila som sa robiť len to najlepšie. Ak si ešte stále nespokojný, musím ťa menej navštevovať.“
Jej otec sa po rozhovore úplne zmenil. Odvtedy bol ku nej veľmi milý a chápavý k jej situácii. Nepotrebuje už, aby sa o neho každý deň starala. Tým pádom má viac času na robenie vecí, ktoré praktizujúci majú robiť.
Kultivujúci si musia dávať pozor na čas, ktorý venujú svojim rodinám. Je správne venovať im primerané množstvo pozornosti. Kultivujúci by mali každý aspekt života považovať za súčasť kultivácie; úprimne sa staráme o členov našej rodiny a správne vyvažujeme rodinné vzťahy. Avšak, musíme vedieť, že kultivácia je na prvom mieste.
Kultivujúci čelia každodenným výzvam, pri ktorých musia rozpoznať, ktoré usporiadania pochádzajú od starých síl a ktoré od Majstra. Musíme sa rozhodovať pri každom kroku na ceste. Majster usporiadal, aby sme boli učeníci, ktorí mu pomôžu pri náprave Fa, nie aby nás pohltili rodinné vzťahy.
Racionálny pohľad na stratu príbuzného
V súlade s normami bežných ľudí je smútok za zosnulými príbuznými prejavom lásky a lojality. Avšak v kultivácii to je spôsobené zasahovaním, ktoré pochádza z emócií.
Raz som počul nasledujúci príbeh: Matka bola veľmi smutná, pretože jej zomrel sedemročný syn. Vždy keď si na neho spomenula, navštívila jeho hrob a plakala tam. Krátko po smrti syna znova otehotnela. Nanešťastie jej druhý syn taktiež zomrel, keď mal sedem rokov. Títo dvaja synovia jej veľmi chýbali a často plakala pri ich hroboch.
Mala tretieho syna, ktorý jej tiež zomrel, keď mal sedem rokov. Keď bola na pokraji zrútenia, stretla jedného taoistu. Povedal jej: „Traja synovia, ktorých si mala, bol ten istý chlapec. Vrátil sa, aby ti spôsobil utrpenia, keďže sa ti nepodarilo, prekonať žiaľ nad jeho smrťou.“
Majster nám rozprával podobný príbeh o kultivujúcom a jeleňovi. Kultivujúci praktizoval osamote. Raz zachránil jeleňa a strávil mnoho času staraním sa oň. Postupne poľavil vo svojej kultivácii a po smrti jeleňa ho nemohol dostať preč zo svojej mysle.
Na konci svojho života nepremýšľal o svojej praxi; myslel len na jeleňa. Následkom toho sa reinkarnoval ako jeleň. Na túto lekciu tvrdo doplatil: jeho roky kultivácie vyšli navnivoč.
Každý kultivujúci musí čeliť otázke života a smrti. Niektorí praktizujúci môžu opustiť pripútanosť k svojmu vlastnému životu a smrti, no nemôžu opustiť pripútanosť k smrti svojich príbuzných. Zabúdajú, že ich príbuzní sú v tomto živote nezávislé bytosti, ktoré majú svoj vlastný osud. Ak sa ich čas skončil, musia odísť. Tým sa predurčený vzťah v tomto živote skončil.
Ako kultivujúci sa staráme o svojich príbuzných, keď sa cítia zle alebo sú chorí. Avšak nemali by sme uviaznuť v zabehnutom spôsobe života alebo za nimi smútiť, keď zomrú.
Čo sú emócie?
Podľa mňa, emócie sú o používaní svojich vlastných štandardov pri posudzovaní vecí. Človek je ochotný stratiť svoj život kvôli niečomu alebo niekomu, koho má rád. Avšak čo sa týka vecí, ktoré nemá rád, môže ich veľmi nenávidieť. Inými slovami, štandardy emócií sú názory získané po narodení. Nie sú charakteristikou vesmíru.
Používanie emócií ako štandardov je už samo o sebe zlé. Kultivujúci by vôbec nemali používať emocionálne štandardy pri posudzovaní vecí, ani by nemali zakladať svoje životy na sentimentalite. V skutočnosti, zdôrazňovanie emócií je to isté ako zdôrazňovanie ľudských názorov a lipnutie na ľudských veciach.
Emócie môžu viesť kultivujúceho k nesprávnemu zvládnutiu rodinných vzťahov. V bežnej spoločnosti by sme mali rešpektovať a dobre sa starať o svojich rodičov a deti. Avšak ak položíme emócie pred Fa, bude to nebezpečné.
Kultivujúci sa opiera o kultiváciu ako o základ. Dobrý kultivujúci kladie najvyššiu prioritu na robenie troch vecí a dobre vyváži svoj rodinný život. Má múdrosť, schopnosť a prostriedky ako sa vysporiadať s vecami, pretože všetko pochádza zo štúdia Fa. Moc Fa a pevná kultivácia môžu pomôcť odstrániť sentimentalitu.
Majster nám povedal, že len ak odstránime sentimentálnosť, dosiahneme súcit. Súcit je nesebecký, bezpodmienečný a nič nevyhľadáva. Naopak, emócie sú ľahko ovplyvniteľné.
Mali by sme vedieť, že naše rodiny sú tí, ktorí s nami majú predurčený vzťah. Nemôžeme ich zle vychovať alebo si kvôli nim nechať zničiť našu budúcnosť. Ak by sa to stalo, ani pre nich by to nebolo dobré.
Vo chvíli dosiahnutia dovŕšenia, ak sa pozrieme späť na náš rodinný život, nebude to ako film? Ak nám je jasné, že všetko v ľudskej spoločnosti je ilúzia a že nič nám naozaj nepatrí, potom to na nás nebude mať vplyv.
