Videné tretím okom: Posledná časť našej cesty

(Minghui.org) Bolo asi 10 hodín večer, keď som si šiel ľahnúť po prečítaní si Majstrovej najnovšej prednášky. Svojim tretím okom som videl veľkolepé a nádherné scény.

Vo veľkej hale plnej banketových stolov bolo mnoho ľudí. Všetci čakali na oslavu. Videl som aj praktizujúceho, ktorý v bielom oblečení stál na opačnej strane odo mňa.

Prišiel som k nemu, no nepovedal nič. Iba sa na mňa veľmi vážne pozeral.

Bol som schopný vidieť vnútorné srdce tohto praktizujúceho, ktoré bolo bez akýchkoľvek zneistení. Ja sám som tiež nemal akékoľvek ľudské pripútanosti či názory.

Obaja sme kráčali dopredu, bok po boku. Do všetkých strán sme rozdávali vzácne dary (obraz objasňovania pravdy kvôli záchrane ľudí) z misky, ktorú sme držali. Vystúpili sme po mnohých schodoch a dostali sme sa k najvyšším miestam, potom čo sme prekonali mnoho ťažkostí.

Scéna blížiaceho sa úspechu bola úžasná. Prejavovala sa ako nádejný oblak, ktorý sa vznášal okolo.

Vyzeralo to, že sa v nebi otvorila veľká brána a počuli sme hudbu a bubny. Majster sa objavil v nekonečných zlatých lúčoch. Bolo to len na chvíľku, pretože potom znovu prevzal svoj ľudský výzor v obleku a v kravate, a odišiel do ľudského sveta.

Môj spolupraktizujúci a ja sme sa prejavovali úplne ako božské bytosti. Videl som, že moje telo bolo nekonečne veľké. Pozrel som sa na jeden z mojich prstov na nohách, no nedokázal som ho vidieť celý.

Na svojej ruke som videl tri spojené zlaté diamanty a mal som pocit, že som to pochopil: musíme dobre spolupracovať bez akýchkoľvek pripútaností alebo názorov, aby sme prešli posledný úsek našej cesty. Iba ak je čistý a nezničiteľný ako diamant, môže každý praktizujúci dosiahnuť tento cieľ.