(Minghui.org) [Poznámka editora: Pani Li Li bola profesorkou na Národnej vysokej škole pre prokurátorov v ČĽR, no bola prepustená krátko potom, čo čínsky komunistický režim v júli 1999 spustil prenasledovanie Falun Gongu.
Pani Li bola v roku 2004 poslaná na 9 rokov do väzenia za to, že sa odmietla vzdať Falun Gongu. Počas svojho väznenia si vytrpela rôzne formy týrania.
Po prepustení z väzenia, bez penzie a bez príjmu, mala problém prežiť. Zomrela 6. novembra 2015 vo svojom prenajatom byte v Pekingu. Mala 62 rokov.
Zistilo sa, že pani Li spísala to, čím prešla od roku 1999. Doplnkom sú aj jej vlastné kresby.]
***
Volám sa Li Li a narodila som sa 27. septembra 1954. Bývala som profesorkou na Národnej vysokej škole pre prokurátorov v ČĽR. V roku 1992 som začala praktizovať Falun Gong a tešila som sa dobrému zdraviu, telesnému i duševnému.
Keď 20. júla 1999 čínsky komunistický režim začal prenasledovanie Falun Gongu, prepustili ma z učiteľskej pozície a vyšetrovali ma. Onedlho potom ma škola prepustila a vzala mi dôchodok, dokonca aj napriek tomu, že som tam pracovala 24 rokov. Môj školou pridelený byt mi vzali tiež, a tak mi neostala strecha nad hlavou a ani žiaden príjem.
Ak som nechcela byť zatknutá, bola som nútená žiť mimo domu. Bolo to v januári 2001.
Polícia mnohokrát zatkla aj môjho syna a snažila sa ho donútiť, aby prezradil kde sa nachádzam. Nedovolili mu spať a vypočúvali ho. Polícia obťažovala aj mojich rodičov a ďalších príbuzných, ktorým odpočúvali telefóny a sledovali poštu. Niektorí z príbuzných stratili šancu na povýšenie, pretože som sa odmietla vzdať svojej viery.
Zatkli ma 1. januára 2001, počas toho ako som bývala v Shenzene, v provincii Guandong, za rozdávanie informácií o Falun Gongu. O mesiac nato som bola poslaná späť do Pekingu. Jeden policajt ma udrel do tváre a ďalší ma kopal do nôh. Predtým než ma dali do cely, najprv počkali, aby mi ustúpil opuch na tvári.
V marci 2004 som bola odsúdená na 9 rokov väzenia a následne som bola poslaná do Pekinskej ženskej väznice. Strážnici mi od prvého dňa nariadili spať na stole namiesto postele. Napísala som otvorený list riaditeľovi väznice, no dozorcovia mi ho nedovolili odoslať.
Keď som bola vo väzení, často ma nútili sedieť na malej lavičke po dlhý čas.
Bola som tiež nútená robiť takzvané mesačné koláče (pozn. prekl.: čínske pečivo, konzumované pri príležitosti Sviatku prostriedku jesene). Jedna z mojich úloh bola nosiť ťažké krabice hore na štvrté poschodie. Bolo vtedy (okolo júla) tak teplo, že som mala oblečenie premočené od potu.
Riaditeľka oddelenia, ktorá sa volala Zheng Yumei, často zhromaždila väzenkyne, aby ma kritizovali za to, že som sa odmietla vzdať Falun Gongu.
Raz ma vzali do izby, kde dozorkyne odstránili bezpečnostné kamery. Keď som vošla, niekoľko spoluväzenkýň ma strhlo a hodilo na posteľ. Na chrbát mi napísali zlé veci o Falun Gongu. Do spodnej bielizne mi nastrkali papiere so slovami ohovárajúcimi Falun Gong.
Steny, dlážka a dokonca aj kúpeľňa boli pokryté slovami, ktoré ohovárali Falun Gong. Strážnici mi nariadili stúpať po slovách „Falun Gong,“ na odmietla som. Potom ma ťahali naokolo proti mojej vôli.
Riaditeľka Zheng dupala po mojom tele v topánkach s vysokými opätkami a ponižovala ma verbálne; všetko preto, aby som sa vzdala svojej viery.
Raz ma dozorcovia donútili stáť 14 dní po sebe. Dve väzenkyne ma pritom sledovali, zatiaľ čo štrikovali svetre pre dozorkyne. Po tomto mi chodidlá, nohy a ruky extrémne opuchli. Nakoniec som spadla a udrela sa na spánku. Krv sa mi naliala do očí.
Akoby toho ešte nebolo dosť, niektoré väzenkyne vyrobili vysokú „somársku čapicu“ pokrytú ohovárajúcimi slovami a nasadili mi ju na hlavu. Cítila som sa, akoby sa vrátila kultúrna revolúcia.
V neskorších rokoch môjho väznenia ma dozorcovia presúvali na rôzne oddelenia, kde ma nútili študovať budhizmus. Všade boli brožúrky s budhistickými písmami. Nariadili mi ich prepisovať, niekedy aj 24 hodín bez prestávky. Ruky mi potom zmeraveli a bola som dezorientovaná.
[Poznámka vydavateľov: Nie je to tak, že Falun Gong by bol v spore s budhizmom. Úrady však zneužívajú všetky druhy vecí, dokonca aj náboženské písma, aby poplietli praktizujúcich a zničili ich vieru vo Falun Gong.]
Bola som tiež donútená baliť jediace paličky. Cítila som sa ako stroj, ktorý ide non-stop. Neodvážila som sa ani napiť vody, pretože tam neexistovali prestávky na WC. Onedlho na to moja tvár zožltla a začala som močiť krv. Na celom tele sa mi vytvoril opuch.
Po mojom prepustení som bola bez penzie (keďže mi ju pred rokmi odobrali), nemala som ani žiadne sociálne dávky z dôvodu malého príjmu, na ktoré by som mala nárok. Nemala som miesto na život a musela som chodiť z miesta na miesto. Po deviatich rokoch vo väzení som bola veľmi slabá a opustená, mala som problém prežiť.
