(Minghui.org) Pred viac ako desiatimi rokmi, 27. novembra 2005, veľký výbuch plynu a uhoľného prachu v uhoľnej bani Qitaihe Dongfeng v provincii Heilongjiang zabil 171 ľudí.
V ten osudný deň sa všetci pokúšali dostať na bezpečné miesto, no ja som ostal, aby som zachránil toľkých kolegov, koľkých som dokázal. Ako praktizujúci Falun Dafa som zvyknutý vždy brať v prvom rade ohľad na druhých, tak ako nás učí Majster Li Chung-č’, zakladateľ duchovnej praxe založenej na princípoch Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť.
Uprostred chaosu som zažil mnoho neobyčajných vecí. Viem, že ma Majster ochraňoval a tiež aj ďalších 20 kolegov, ktorých som sa pokúsil dostať von z nebezpečenstva. Keď so mnou robil rozhovor televízny štáb a vyzdvihovali ma ako hrdinu, prisúdil som zásluhy Majstrovi a Falun Dafa, ktorí zachránili mňa a kolegov.
Môj rozhovor bol vysielaný v miestnej TV tri dni za sebou, čo bolo veľmi zvláštne kvôli prenasledovaniu Falun Dafa čínskym komunistickým režimom.
Výbuch
V ten deň o ôsmej večer, krátko potom, ako som vošiel do bane, som začul hlasný zvuk a potom ma zrazila k zemi tlaková vlna. Uvedomil som si, že sa prihodila veľká nehoda.
Vetrací ventilátor v štôlni prestal kvôli výbuchu fungovať. Podľa predpisov, v prípade výpadku vetracieho ventilátora v štôlni, by sa mali všetky elektrické spínače v štôlni vypnúť, aby sa predišlo výbuchu plynu. Mnohí muži z môjho tímu bežali preč tak rýchlo ako vládali. Kým sa mi podarilo vypnúť vodné čerpadlo a prepínače ventilácie, nebolo už ich vidieť.
Pomáhanie kolegom v nebezpečenstve
Pochytila ich taká panika, že bežali zlým smerom. Musel som ich priviesť naspäť! Takže som bežal čo najrýchlejšie, aby som ich dostihol.
Ako som sa blížil k miestu s vozíkmi, stretol som monitorových a plynových inšpektorov, ktorí bežali späť. Zakrývali si nosy a varovali ma: „Choď späť! Nechoď týmto smerom.“
Opýtal som sa ich, či videli niekoho z mojich kolegov. Pokúsili sa ma presvedčiť, aby som sa postaral len o seba. Lenže ja som nemohol opustiť tých mužov, ktorí ostali uväznení vo vnútri.
Keď som sa dostal hlbšie do bane, uvidel som baníka, ktorý odpadol. Namočil som jeho oblečenie a prikryl som mu ním hlavu. Povedal som mu, aby tam ostal a nehýbal sa. Potom som liezol ďalej hore cez hustý dym. Cítil som, akoby mi hlava napuchla a akoby sa mi oči tlačili von. V tej chvíli som si spomenul na Majstrovu báseň:
„Ak spravodlivé myšlienky žiaka stačia,
Majster silu má, prevrátiť môže nebesá“
(Milosť Učiteľa ku žiakovi, Hong Yin II)
Poprosil som Majstra, aby mi pomohol, posilnil ma a zachránil. Kým som liezol nahor, zakričal som: „Majster, pomôž mi! Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť sú dobré!“
Nakoniec som sa dostal do veľkého priestoru, kde boli zaparkované vozíky na uhlie. Všetko bolo natoľko zadymené, že som nič nevidek. Narazil som na baníka a opýtal sa ho, prečo tam stále je. Vyzeral, že je mimo. Opýtal som sa ho, z ktorého smeru prišiel a či nevidel mužov z môjho tímu. Pokúsil sa prehovoriť, no nedokázal nič vysloviť. Vedel som, že má problémy, a tak som ho vzal na menej zadymené a bezpečnejšie miesto.
Majster mi dáva silu
V tom bode bolo všetko také zlé, až som cítil, že nemôžem ísť ďalej. Sadol som si na koľajnice, pokúsil som sa spojiť ruky a vysielať spravodlivé myšlienky. Lenže nemohol som ovládať svoje ruky. Nejaká sila mi tlačila ruky od seba a hojdala ma tam a späť. Cítil som, akoby sa ma nejaké zlé bytosti pokúšali zabiť. Ihneď som požiadal Majstra o pomoc a opakovane som recitoval Majstrove verše nápravy Fa.
Vtedy som pocítil, ako teplý prúd pomaly schádza dole z bodu baihui, temena hlavy, do celého tela. Odrazu som sa cítil veľmi pohodlne. Vedel som, že Majster ma posilnil cez zasvätenie.
Jasne som trikrát pocítil zasvätenie. Majster ma zachraňoval a odstraňoval zlé bytosti a zlé látky. Nemohol som zadržať slzy. Zakričal som: „Ďakujem Majster! Tvoj učeník si cení tvoju milosť!“
Poprosil som Majstra o požehnanie, aby som mohol zachrániť ľudí. V tej chvíli sa odrazu z ventilačných dverí vyhrnula skupina mužov. Vládol medzi nimi chaos a bežali všetkými smermi. Medzi nimi bol plynový inšpektor z môjho tímu. Hneď ako ma uvidel, povedal: „Všetci títo 27 muži sú v tvojich rukách a všetci s tebou počítame.“ Potom si našiel miesto, aby sa posadil.
Odpovedal som s veľkou istotou: „Žiaden problém. Ste v dobrých rukách!“
Nebezpečná cesta za baníkom v bezvedomí
O desať minút neskôr sa vo ventilačných dverách objavili dvaja muži. Jeden podopieral druhého a povedal: „Hore je ešte jeden muž v bezvedomí. Čo by sme mali robiť?“
Nikto neprehovoril ani slovko. Muž bol v blízkosti spätnej vetracej šachty, kde to bolo veľmi strmé. Nikto nechcel riskovať svoj život. Priestor bol veľmi zadymený a dvaja baníci už omdleli. Kvôli hustému prachu sa ťažko dýchalo a bolo ťažké niečo vidieť. Človek mohol v okamihu spadnúť a zomrieť.
Povedal som: „Spočítajte koľko tu je ľudí a zistite koľko je ich stále hore. Poďme ho priniesť dole.“
Boli tam štyria plynoví inšpektori, vrátane mňa. Ďalší traja tam nehybne sedeli a povedali, že ich detektory plynu nefungujú.
Neváhal som a povedal: „Môj detektor funguje. Idem hore. Kto ide so mnou?“
Nikto neodpovedal. Opýtal som sa znova. Stále nezaznela odpoveď.
Povedal som: „Neviem, kto je tam hore, ale chcem sa ho pokúsiť zachrániť. Všetci pracujete v rovnakom tíme. Ste priatelia a príbuzní. Všetci sme v podzemí bratia a spoločne čelíme nepriazni osudu. Ako by sme ho mohli nejsť zachrániť?“
Nakoniec traja muži súhlasili a išli so mnou. Niesol som testovacie zariadenie a tlačil som ich, keď liezli nahor, zatiaľ čo som vysielal spravodlivé myšlienky. Povedal som im: „Držte sa do desať metrov odo mňa.“
Spätná vetracia šachta mala výšku 80 metrov a museli sme v nej stúpať po strmom a klzkom povrchu. Dym nás oslabil a veľmi ťažko sa nám kráčalo. Nakoniec sme našli muža v bezvedomí.
Štyria z nás, dvaja vpredu a dvaja vzadu, sme ho krok po kroku niesli nadol. Na križovatke spätnej vetracej šachty a klesania sme prišli k miestu, ktoré bolo takmer 2 metre hlboké a veľmi strmé. Bolo to veľmi nebezpečné. Našťastie sa tam nachádzalo potrubie, ktoré viedlo k vetracej šachte. Požiadal som dvoch kolegov, aby zišli dole prví a potom mohli vziať muža v bezvedomí. Stúpil som na potrubie a muža som pomaly posúval nadol a pripomínal som im, aby ostali pokojní. Nakoniec sme sa dostali dole na bezpečné miesto.
Ďalej sme museli pokračovať nadol 1,5 metra. Znova som požiadal dvoch mužov, aby šli prví, aby sme im s druhým spoločníkom mohli podať muža. Keď sme tam takmer boli, baník, ktorý šiel nadol posledný, bol taký vyčerpaný, že takmer spadol. Chytil som ho a podržal som ho. Povedal, že má pocit, že má opuchnutú hlavu. Požiadal som ho, aby ostal pri mne bližšie a pomohol som mu dostať sa cez ventilačné dvere.
Nakoniec sme sa dostali von. Snažil som sa prebudiť muža v bezvedomí. Hneď ako sa prebral, jeden z mužov, ktorí ma sprevádzali, omdlel. Veľmi som sa snažil, aby som ho oživil. Všetci sa triasli od zimy. Striedavo som ich zahrial svojím oblečením, kým neboli v poriadku.
25 životov v bezpečí, no 2 zahynuli
Prešli dve hodiny. Počas tej doby som detektorom meral toxické látky a z času na čas som hýbal mužmi, ktorí stratili vedomie. Použili sme kľúč na odskrutkovanie tlakového vzdušného potrubia, no vzduch stále neprichádzal.
Ak by sa to nezmenilo, hneď ako by sa minul riedky vzduch v bani, všetci uväznení vo vnútri by sa zadusili.
V tom bode niektorí z baníkov začali kričať o pomoc, niektorí sa klaňali, niektorí kričali a plakali a niektorí preklínali komunistickú stranu za to, že berie veľmi malý ohľad na život robotníkov. Boli v panike a stratili sebaovládanie.
Povedal som im: „Teraz niet iného spôsobu, len jedného: Požiadajme Majstra Falun Dafa o pomoc. Zakričme 'Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť sú dobré!'“
Kričali so mnou: „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť sú dobré!“
Cítil som, že sa okolo nás šíri silné energetické pole. Tiež som pocítil mocnú energiu na temene hlavy. Vedel som, že nám Majster dáva silu. Cítil som, že celé moje telo je ľahké. Uvidel som pred sebou svetlo a stal som sa silnejším. Bol som naplnený veľkou dôverou. V tej chvíli som si bol istý, že sa zachránime.
Bohužiaľ, dvaja z mužov neverili, že týchto deväť slov by ich mohlo zachrániť. Preklínali Dafa a Majstra. Napokon naozaj nevyšli von z bane živí.
Keď boli takmer štyri hodín ráno, pomyslel som si, že je naliehavé doručiť von správu žiadajúcu o záchranu, pretože vzduch vo vnútri bol taký riedky, že sme sa čoskoro mohli udusiť. Kolega sa ponúkol, že pôjde so mnou.
Prešli sme cez prechod, kde bolo zaparkovaných mnoho vozíkov a uvideli sme tam ležať viac ako desať mŕtvych mužov. Všetko bolo zadymené a smrdelo tam. Vyliezli sme hore a uvideli sme vodiča ako drží volant, no jeho hlava tam už nebola. Vzduchové potrubia a medený drôt pre vozíky sa zrútili.
Pokračovali sme, kým sme prišli k vstupnej ceste, no bola zatarasená skalou. Posunuli sme skalu nabok, aby mohol vojsť dovnútra vzduch. Čím viac vzduchu vošlo, tým bola väčšia nádej na prežitie pre baníkov v podzemí.
Zo všetkých síl sme sa snažili posunúť skalu nabok. Naše ruky boli poranené a krvácali. Prehnité drevo sa zrútilo a zasiahlo moje ramená a nohy, no nemal som čas cítiť bolesť. Bolo veľmi ťažké vytvoriť aspoň malý otvor, no čoskoro bol aj ten znova zatarasený skalou, ktorá sa stále rúcala. Pracovali sme tvrdo, kým sme odsunuli preč tony skaly, až kým dovnútra začalo prúdiť viac vzduchu.
Šli sme ďalej a uvideli sme muža, ktorý prichádzal z inej časti bane. Bol stratený a vzali sme ho s nami. V tom bode sme boli všetci vyčerpaní. Mal som so sebou trocha jedla a podelil som sa oň s ostatnými.
Traja z nás sa podelili o jednu lampu, aby sme šetrili elektrinou. Po ďalších 50 metroch sme sa otočili naspäť. Nebol tam vzduch a bolo to veľmi nebezpečné.
Zmenili sme smer a nakoniec našli náhradný východ. Vošli sme dnu a uvideli sme, že pásové dopravníky boli preč a smrdelo tam. Iba jedna garáž bola pripojená k elektrickej rozvodni nad zemou. Vošiel som dnu a uvidel som približne 60 mŕtvych ľudí. Našli sme dvere a vyšli sme von. Nakoniec sme uvideli ľudí na zemi.
Reportéri s kamerami so mnou prišli robiť rozhovor. Povedal som im: „V zóne číslo 4 je 25 ľudí. Otvoril som priechod. Choďte ich zachrániť!“
Prejavenie vďačnosti Majstrovi počas rozhovoru
Neskôr som im povedal o záchrannej akcii. Povedal som: „Nikto by neprežil to, čo som urobil, bez ochrany môjho Majstra. Hoci by som mal aj 10 životov, bez Majstrovej ochrany by som zomrel. Pamätajte si 'Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť sú dobré!' Prosím, dajte to vedieť ľuďom.“
Sľúbili mi, že tak urobia.
Správy sa šírili po celom meste. Mnoho ľudí vedelo, že som zachránil viac ako 20 ľudí. Považovali ma za hrdinu. Miestni vládni úradníci usporiadali tlačovú konferenciu a pozvali reportérov z mestskej televíznej stanice a rádiovej stanice, aby so mnou urobili rozhovor. Znova som opísal celý priebeh.
Jeden reportér sa ma opýtal: „Prečo si jednoducho neušiel? Odkiaľ si mal toľkú dôveru, že ich zachrániš?“
Povedal som im pravdu: „Som praktizujúci Falun Dafa. Je to Majster Dafa, kto nás zachránil. Majster ma učil, aby som v prvom rade myslel na druhých za všetkých okolností. Odtiaľ pochádzala moja dôvera.“
Môj rozhovor bol vysielaný v našej miestnej televíznej stanici tri dni za sebou.
Pocit potreby povedať ľuďom o Falun Dafa
Hoci prešlo viac ako desať rokov, vždy sa mi pri spomienke na mŕtvych baníkov v bani tlačia do očí slzy.
Raz sa mi snívalo o dvoch kolegoch, ktorí odmietli s nami kričať deväť slov, ktoré mohli zachrániť ich životy. Vo sne som ich držal, no oni ma odstrčili preč.
Keď som sa prebudil zo sna, plakal som: „Prečo ste s nami nekričali 'Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť sú dobré!' Všetci ostatní prežili okrem vás. Prečo ste tomu neverili? Viete ako horko za vami plačú vaše manželky a deti?“
„Viem, že ste boli tiež podvedení klamstvami ČKS.“
Cítil som sa šťastne za tých, ktorí prežili. Boli to ich dobré myšlienky o Falun Dafa, ktoré ich zachránili.
Postupom času si jasnejšie uvedomujem, aké je dôležité hovoriť ľuďom fakty o Falun Dafa a aké naliehavé je zachraňovať ľudí.
