Správy zo sveta
utorok, 21. november 2017

O vedcovi, ktorý našiel duchovnú cestu

14.10.16

(Minghui.org) Časopis The Atlantic Monthly má na svojich webstránkach rubriku s názvom „Čo bolo vaším najväčším náboženským rozhodnutím“. V rubrike sú čitatelia vyzvaní, aby sa podelili o svoje osobné príbehy a úvahy. O svoju skúsenosť sa podelil aj kanadský biológ, ktorý dostal zriedkavé ochorenie, bol mu predstavený Falun Gong a zažil duchovné prebudenie.

Nižšie je uvedený výňatok z jeho skúsenosti, ako ju publikoval The Atlantic Monthly:

K svojej duchovnej ceste som sa dostal tým najneočakávanejším spôsobom.

Vyrastal som ako katolík, i keď naozaj iba v tom najpovrchnejšom zmysle slova. Najprv som skúšal byť poriadnym katolíkom, robil som i miništranta, no po tom, čo som tam zažil, som uvidel v cirkvi značné pokrytectvo (detaily tu nechcem uvádzať). A tak som sa vo svojom tínedžerskom veku vyhlásil za agnostika. Došiel som k názoru, že som náboženstvo videl ako nástroj mocných na podrobovanie más.

Rozhodol som sa, že veda bude postačujúca paradigma pre moje videnie sveta. Skúšal som trocha taoistické Tai Chi, no iba za účelom relaxácie.

Študoval som biológiu, konkrétne s dôrazom na ekológiu, evolúciu a ochranu prostredia. Vedel som si predstaviť, že sa stanem profesorom. Všetko šlo dobre. Dostalo sa mi štedrých výskumných štipendií. Podarilo sa mi nadviazať vynikajúce spolupráce a nájsť ideálne miesta výskumu. Čo ma naozaj zaujímalo, boli nedarwinovské evolučné modely. Pre svoje doktorandské štúdium som robil výskum na Madagaskare, kde som študoval zjavnú hybridizáciu medzi rôznymi druhmi lemura.

Po návrate z výskumu som sa začal cítiť slabo a depresívne a po nejakom čase takmer úplne degenerovala moja schopnosť robiť i jednoduché úkony. Práca s laboratórnymi nástrojmi sa postupne stávala čoraz namáhavejšou a ťažšou. Myslel som si, že som prepracovaný, no žiadne množstvo spánku mi nepomáhalo.

Jedného dňa, ako som dobiehal, aby som stihol na semafore zelenú, mi nohy prestali normálne fungovať a len veľmi ťažko som prešiel na opačnú stranu cesty. Išiel som do univerzitnej nemocnice.

Mal som diagnostikovaný Guillan Barrého syndróm. Môj imunitný systém napádal môj periférny nervový systém a ja som pomaly strácal kontrolu. Keďže mi lekári našli zriedkavú chorobu, neustále ku mne posielali stážistov i špecialistov, aby moju diagnózu potvrdili. Necítil som sa ani lepšie, ani horšie, no neexistoval ani žiaden spôsob známej liečby. V deň, keď som prišiel do nemocnice, som zistil, že trpím tiež infekciou parazitických červov a neskôr mononukleózou. Jednoducho, moje telo bolo v žalostnom stave.

Nasledovalo šesť ťažkých mesiacov. Sledoval som, ako sa moja kariéra rozpadá. Akademické partnerstvá, ktoré som nadobudol, sa strácali a postupne som nemohol efektívne učiť. Môj už bez tak neľahký citový vzťah ešte viac utrpel.

Vrátil som sa do svojho mesta, kde ma mama povzbudzovala v tom, aby som vyskúšal „alternatívnu liečbu“. Urobil som tak, no bez výsledku. Následne som sa zas vrátil do svojho univerzitného mesta. Tam som raz v malej zafajčenej kaviarni stretol starého známeho, ktorý sa zaoberal mnohými východnými učeniami. Dal mi DVD a dodal, že toto mu pomohlo vyliečiť sa z chronického únavového syndrómu, ktorý ho trápil pred niekoľkými rokmi.

Nikdy nezabudnem ako som to video videl po prvýkrát. Bolo to video, ktoré predstavovalo cvičenia a meditáciu Falun Gongu – na štýl čínskej jogy s koreňmi v budhistických princípoch, tiež nazývaný Falun Dafa.

Čítal som úvodnú knihu do učení Falun Gongu, s množstvom referencií na čínsky čchi-kung a ľudové tradície, vďaka ktorým bolo najprv ťažké ju chápať. Zistil som však, ako som sa tieto cvičenia učil deň po dni, že sa cítim oveľa lepšie. V istom bode som si uvedomil, že moje reflexy sa vrátili (strata reflexov je pri Guillan Barrého syndróme bežná).

Po niekoľkých takýchto mesiacoch som šiel na neurologickú kontrolu. Nikdy nezabudnem na slová svojho neurológa: „Gratulujem. Ste úplne vyliečený. Nemám na to žiadne vysvetlenie, no čokoľvek robíte, pokračujte v tom.“ Urobil som tak a nikdy som sa už neobzeral späť.

Avšak malo to aj nejaké kuriózne vedľajšie účinky. Asi po týždni som začal nenávidieť chuť cigariet. Nikdy som nebol tuhý fajčiar, no páčil sa mi spoločenský aspekt. O nejaký čas sa mi stala podobná vec s alkoholom. Oba tieto stavy, ktoré som zažil sú opísané v Čuan Falune, hlavnej knihe Falun Gongu. Tak ako učí Budhovská škola, Falun Gong povzbudzuje opustenie nezdravých závislostí a pripútaností. Bol som fascinovaný, pretože to nebolo niečo, čo by som očakával alebo vyslovene chcel, aby sa stalo.

Keď som jednej noci meditoval, zažil som to, čo ma skutočne dostalo na cestu Falun Gongu. Mal som zážitok, o ktorom sa hovorí ako o premietnutí vášho života vo forme akéhosi filmu. Čítal som o takýchto veciach, no je skutočne ťažké si také niečo predstaviť, pokiaľ to nezažijete. V zásade to, čo som videl, boli miniatúry z môjho života, krok po kroku, od útleho veku. Zažíval som to ako film, no zároveň sa čas pohyboval veľmi zrýchlene. Bol som schopný vidieť veľkú časť svojho života v priebehu niekoľkých minút.

Ale bolo na tom niečo zvláštne: Bol to jasne môj život, no nebol v podobe, v akej si ho pamätám – nie celkom. Zrazu mi napadlo: Toto je môj život očami mojej matky. Vyrazilo mi to dych. Niekoľko hodín som preplakal.

Mama a ja sme mali komplikovaný vzťah. Jeden druhého sme mali radi, chceli sme, aby náš vzťah fungoval, no nedokázali sme bez nervozity vydržať v jednej miestnosti viac ako 15 minút. Po tejto skúsenosti som ju skutočne po prvýkrát pochopil. Pochopil som jej skúšky a trápenia, porozumel som tomu, aké boli jej bolesti a motivácie.

Vedel som tiež, ako náš vzťah urovnať. Keď som prišiel na ďalší raz domov, podarilo sa mi asi za 24 hodín naštartovať proces zlepšenia. Nebolo to dokonalé, samozrejme, no náš vzťah sa zmenil na niečo úplne iné: bol plný lásky a rešpektu.

Vedel som, že som našiel čosi veľmi hlboké a veľké. Z učení Falun Gongu som chápal, že kultivácia je cestou neustáleho zbavovania sa pripútaností a nadobúdania širšej a širšej, tolerantnejšej a súcitnejšej perspektívy videnia sveta. Teraz som videl, ako sa reálne prejavuje v mojom vlastnom živote. Najprv som bol vyliečený fyzicky, teraz som videl, že som bol schopný zmeniť svoje vzorce správania, o ktorých som si myslel, že nemám silu ich zmeniť. S týmto som sa pevne rozhodol začať sa venovať tejto disciplíne.

Je fascinujúce, že mnohé problémy, s ktorými som sa stretol v organizovanom náboženstve, vo Falun Gongu nie sú. Zbieranie peňazí? Zakázané, podľa jedného z mála pravidiel. Hierarchia? Žiadna, prekvapivo. Človek môže pomeriavať svoj pokrok len vzhľadom k učeniu a vzhľadom k samému sebe, nie k iným. Branie druhých ako vzor nie je cestou, rovnako ako prikazovanie iným, ako sa majú správať.

Po štúdiu učení som vnímal, ako sa deň za dňom stávam pravdivejším, súcitnejším a tolerantnejším. (Pravda, Súcit a Tolerancia sú jadrom Falun Gongu). Prišiel som k tomu fyzickým vyliečením, no to, čo som cestou našiel bolo niečo omnoho hlbšie – bolo to vyliečenie duchovné a dovolím si tvrdiť,  z istého pohľadu, spása.

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2016/10/5/159421.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 

Odber správ

Odber nových článkov mailom