(linka na 1. časť, linka na 2. časť,linka na 3. časť)
Rád by som tu popísal niečo, čo si budem navždy pamätať!
26. júla 1998, ako pomocník a ako dlhoročný praktizujúci Falun Gongu, som mal tú veľkú česť, že som sa mohol zúčastniť Fa konferencie pre asistentov v meste Changchun a mohol som osobne počúvať prednášku Fa, ktorú dal Učiteľ. Veľmi sa ma dotkol veľký Učiteľov súcit. Odvtedy som mal pocit, že by som nemal venovať len veľkú pozornosť svojej osobnej kultivácii, ale tiež som si uvedomil, že mám veľkú zodpovednosť ako pomocník.
Konferencia sa konala v konferenčnej sále medzinárodného hotela Shangri-La. Popoludní 26. júla sa praktizujúci z mnohých oblastí v Číne zhromaždili pred hotelom a vstupovali do konferenčnej sály. Bol som medzi prvými, ktorí vstúpili. Keď som vstúpil do sály, prvú vec, ktorú som si všimol, bola tribúna a farebné kvety, ktoré boli umiestnené v sále. Prostredie bolo pokojné, vrelé a srdečné. Mal som pocit, že sa to líši od všetkých iných Fa konferencií, na ktorých som bol. Bol som veľmi vzrušený a povedal som praktizujúcim okolo seba, že na konferenciu určite príde Učiteľ, ale oni mi neverili, pretože Učiteľ sa presťahoval do USA a nikto nevedel nič o programe stretnutia. Povedal som im: „Uvidíte. Je to určite tak.“ Potom ako si všetci sadli, konferenčná sála bola úplne plná, avšak bolo v nej veľmi ticho. Všetci sme potichu čakali...
Potom o 17:00 sa náhle zjavil vo dverách náš súcitný Učiteľ. Ihneď vypukol veľký búrlivý potlesk. Učiteľ vošiel do sály pokojne a s úsmevom. Praktizujúci, ktorí sedeli neďaleko ostrovčeka, sa všetci postavili a potriasali si ruky s Učiteľom. Tí, ktorí sedeli ďalej, stáli a držali ruky pred hruďou v Heshi na znak úcty. Boli tam aj praktizujúci, ktorí priniesli kvety. Učiteľ vyšiel energickými krokmi na pódium a pozdvihol jednu ruku zvislo pred hruď, aby nás pozdravil. Po niekoľkých dlhých kolách potlesku nám Učiteľ pokynul, aby sme sa posadili. Učiteľ poznal pocity tých, ktorí chceli mať jasnejší výhľad, takže umiestnil svoju stoličku vyššie, aby každý mal dobrý výhľad. Všetci sme pozorne počúvali každé slovo Učiteľa s veľkou úctou a radosťou.
Čo sa nás dotklo najviac počas konferencie bolo, že Učiteľ nám povedal:
„Pomocníci a dlouhodobí studenti v publiku: Vykonali jste velký kus práce, přičemž si ani neuvědomujete, jak je mimořádná, skutečně mimořádná“
„Myslíte si, že věci, které děláte, vypadají docela jednoduše a jsou rozdílné od řídící práce běžné osoby, za kterou člověk dostává zaplaceno. Vy děláte věci zcela ze svého nadšení a svého pochopení Velkého Zákona. Ty věci se jeví jako docela jednoduché a vypadají, jako by na nich nebylo nic ohromného. Avšak mohu vám říci, že ty věci, které vypadají světsky na této obyčejné lidské straně, mohou být skutečně závažné ve sféře vaší kultivace – sféře, kterou nemůžete vidět. (Potlesk). Jinými slovy, neměli byste pokládat svoji práci pro Dafa za něco jednoduchého. Protože děláte tuto práci, měli byste ji dělat dobře. Bytosti vysokých úrovní mi často říkají, že si myslí, že vaše schopnost přispět zde Velkému Zákonu položila vynikající základnu pro vaše budoucí životy na neuvěřitelně dlouhou dobu v pozdějším historickém období“ („Vyučování Zákona na Fa konferenci asistentů v Čchang-čchunu“)
Keď som to počul, pocítil som teplý prúd, ktorý prechádza cez celé moje telo a pocítil som posvätnosť mojej zodpovednosti ako pomocníka. Uvedomil som si, že niekedy som zaobchádzal s inými ľuďmi a s rôznymi záležitosťami s úzkymi ľudskými predstavami a niekedy som si neudržal svoj xinxing, keď som sa stretol s konfliktami a nesprával som sa podľa veľkého súcitu a znášanlivosti, ktoré nás Učiteľ učil.
Učiteľ povedal:
„Obvykle není v naší kultivaci mnoho dramatických věcí a my si upevňujeme svůj charakter uprostřed různých druhů problémů, které se projevují mezi světskými lidmi.“ („Vyučování Zákona na Fa konferenci asistentů v Čchang-čchunu“)
Preto som sa v nasledujúci rokoch pokúšal nasledovať Učiteľove slová.
Počas desaťminútovej prestávky praktizujúci obklopili Učiteľa a pýtali sa všetky druhy otázok ohľadom ich kultivácie. Učiteľ sa stále usmieval a trpezlivo odpovedal na otázky. Konferencia trvala viac ako päť hodín avšak všetci stále mali pocit, že to nie je dosť. Bolo už viac ako 22:00, ale nikto nebol unavený či hladný. Keď sa konferencia skončila, praktizujúci sa váhavo rozlúčili s Učiteľom a nejaký čas sa im nechcelo odísť. Všetci boli šťastní. Neskôr sme sa dopočuli od praktizujúcich, ktorí organizovali konferenciu, že Učiteľ sám zaplatil poplatok za prenájom konferenčnej sály a že neminul ani halier z peňazí praktizujúcich.
