Čínska Fahui | Právnik zažíva veľkoleposť princípov Fa

(Minghui.org) Dobrý deň, ctený Majster. Dobrý deň, praktizujúci!

Venujem sa právu. Odkedy som sa stal praktizujúcim Falun Dafa, všetko som robil podľa štandardov Dafa. Nikdy som nepoužíval pracovný telefón na súkromné hovory, nebral prípady mimo zamestnania, ani si neúčtoval poplatky načierno. Nikdy som klientom neradil podplatiť sudcu. Bez ohľadu na to, akým ťažkým prípadom alebo klientom som čelil, spravil som všetko čo som mohol, aby som im pomohol.

Moje prípady sa preto na začiatku vždy zdali problematické, trval som však na tom, aby sme to riešili čestne a následne to išlo celkom ľahko. Dokonca aj keď som prehral prípad, klienti pre to mali pochopenie. Vo všeobecnosti boli viac nespokojní s komunistickým právnym systémom než s prehratým sporom.

Pri boji za práva klientov sa vždy držím štandardov Falun Dafa. Moje viera vo Fa mi opakovane umožnila vidieť pri práci zázraky. Nasleduje niekoľko príkladov.

V roku 2005 za mnou prišiel jeden muž s tým, že sa zranil pri práci. Jeho zamestnávateľ mu platil nemocenské výdavky len na začiatku a neskôr prestal. Potom ho vysťahovali aj z bytu pre zamestnancov, takže chcel podať žalobu na bývalého zamestnávateľa.

Povedal som mu, že ak vyhrám, budem si účtovať 30% z toho, čo dostane a on súhlasil. Keďže som vedel, že tie peniaze budú použité na pokrytie nemocenských nákladov, rozhodol som sa, že 30% je príliš veľa. Upravili sme zmluvy a znížili sme prémiu na 15%. Ak by som nebol praktizujúcim, nikdy by som to nespravil.

Tento pán mi nedokázal dať žiadne relevantné dôkazy ohľadom jeho prípadu. Len aby som dokázal, že bol kedysi zamestnancom tej spoločnosti, musel hľadať dôkaz o jeho zamestnaní takmer všade.

Nebolo to jednoduché. Bolo tam mnoho problémov a ja som bol veľmi nervózny a nevedel som, čo mám robiť. Do malého zošita som si napísal svoje pocity, aby som sa neskôr mohol preskúmať a nájsť a odstrániť moje pripútanosti, ktoré zahŕňali strach, netrpezlivosť a dychtivosť po výsledkoch.

Pokúsil som sa byť taký, ako vraví Majster:

„Robím, však bez snaženia“

„Ticho som, ani nemyslím“

(„V Tao“ zo zbierky Hong Yin)

Ten pán za mnou prišiel 11 mesiacov po zranení. Doba premlčania je v takýchto prípadoch 12 mesiacov od zranenia. To znamená, že mi ostával len jeden mesiac, aby som našiel dôkaz o tom, že bol vo firme zamestnaný a podal podnet na arbitráž.

Než som sa stal praktizujúcim, nedokázal som počas takýchto časovo náročných prípadov spať ani jesť. Obával by som sa, že ak nenájdem dostatok dôkazov, môj klient ma bude preklínať. Neustále by som sa znepokojoval tým, ako sa obránim, ak prehrám prípad. Tieto obavy a strach ma v takýchto prípadoch vyčerpávali psychicky aj fyzicky.

Keďže som teraz praktizujúcim, nasledujem Majstrove učenia a vždy kladiem na prvé miesto druhých. K prípadom mojich klientov pristupujem ako k vlastným a nerozmýšľam nad výsledkom. Ak prehrám prípad, viem, že som za to zodpovedný a že by som tomu mal čeliť otvorene namiesto skrývania sa pred tým. Na každom prípade robím najlepšie ako viem.

Pozrime sa napríklad na tento prípad. Väčšina zamestnávateľov by nepriznala ani to, že u nich bol zamestnaný, ani nehovoriac o zranení v práci. Zároveň som musel zistiť, ktorý vládny úrad mal na starosti tento spor a podať žiadosť, aby sme oficiálne potvrdili, že klient bol zamestnaný a požiadali, aby zamestnávateľ prevzal finančnú zodpovednosť za jeho zranenie.

Klient nemal žiadne potvrdenie o výplate, pracovný identifikačný doklad, ani nič, čo by dokazovalo, že bol zranený pri práci pre spoločnosť. Išiel som do troch nemocníc, v ktorých bol ošetrovaný a doktori aj oddelenia účtovníctva so mnou spolupracovali.

Keď som zistil, že všetky účty boli zaplatené v hotovosti a nie šekom, bol som veľmi sklamaný. Sedel som v kancelárii účtovníctva v poslednej nemocnici a myslel som si, že tu končím. Kým som bol pohrúžený v myšlienkach, účtovník našiel medzi stovkami tisíc zaplatených šekov ten náš na 2000 yuanov. Tým som získal potvrdenie o zamestnaní môjho klienta.

Ďalším krokom bolo dokázať, že jeho zranenia súviseli s prácou. Uvedomil som si, že ak by som podal žalobu za zranenie v práci, klient by dostal kompenzáciu maximálne 200 000 yuanov, takže som to stiahol.

Po roku práce na tomto prípade a komunikovania so spoločnosťou som s nimi nakoniec dohodol zaplatenie odškodného vo výške 600 000 yuanov. Riaditeľ firmy mi povedal, že ak by si nemyslel, že som veľmi profesionálny, nezaplatil by ani o cent viac, ako vyplývalo zo zákona.

Počas toho roku ma každým krokom viedol Fa. Vložil som sa do situácie môjho klienta a dokázal som ten prípad uzavrieť zmierlivo a pokojne, čo bolo dôsledkom veľmi dobrého stavu mysle.

Počas prípadu som pomohol môjmu klientovi a jeho šiestim priateľom vystúpiť z ČKS.

V roku 2009 odo mňa chcela staršia pani, aby som jej pomohol napísať sťažnosť. Trpezlivo som jej vysvetlil všetky právne záležitosti jej prípadu a zhromaždil som relevantné dôkazy. Išlo o zdravotnú záležitosť, ktorá sa ťahala 36 rokov a vážne narušila jej zdravie ako aj životy jej rodiny. Nebol som si istý, či to zvládnem.

Pomohol som jej so všetkými prípravnými vecami a navrhol som, aby požiadala ministerstvo spravodlivosti o právnu pomoc. Po šiestich mesiacoch prišla do mojej kancelárie a povedala mi, že po prvom procese dostala odškodné len 5 000 yuanov a chce podať odvolanie.

Vždy keď išla okolo mojej kancelárie, pozrela sa, či tam nie som. Ak som tam bol, zastavila sa a prehodili sme pár slov. Zakaždým som jej povedal, že nech sa deje čokoľvek, musí mať na pamäti, že „Falun Dafa je dobrý“ a „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“, na čo vždy súhlasne prikývla hlavou.

Syn veterána sa pobil so svojím spolužiakom a takmer pritom zomrel. Prokurátor podal trestné oznámenie na toho spolužiaka a ja som zastupoval žalujúcu stranu v civilnom spore. Rodina obžalovaného podplatila sudcu, takže nemuseli nič zaplatiť. Okrem toho sa obžalovanému podarilo zohnať doktora, ktorý potvrdil, že má dlhodobo mentálne problémy, takže nakoniec nemusel ísť ani do väzenia. Veterán bol predtým verným členom ČKS, ale po tomto incidente a potom, čo som mu objasnil pravdu, on aj jeho syn vystúpili z ČKS a chceli si prečítať Čuan Falun.

Ďalší prípad sa týkal mladého muža, ktorý bol pracovne mimo mesto. Majiteľ hotela, v ktorom bol ubytovaný, sa pokúsil vynútiť od neho peniaze. Keď sa mu to nepodarilo, zbil mladého muža. Na polícii boli policajti k majiteľovi hotela slušní a k mladému mužovi sa správali ako k zločincovi. Vyhrážali sa mu a vzali mu jeho identifikačný preukaz. Mladý muž ušiel z policajnej stanice a vyhľadal ma.

Išiel som s ním na stanicu požadujúc odškodnenie od majiteľa hotela a vrátenie preukazu. Riaditeľ polície mi povedal, že stanici chýbajú zdroje a že majiteľ radšej venoval 1 000 yuanov polícii, ako by dal mladíkovi 500 yuanov.

Trval som na tom, že majiteľ musí niesť zodpovednosť za svoje činy. Jeden policajt ma vzal bokom a povedal mi, že sa z toho pokúšajú vykrútiť a zistiť, či sa mladý muž nevzdá a neodíde domov. Povedal som mladíkovi o čo ide a ako funguje čínska komunistická strana. Spýtal som sa ho, či počul o Falun Gongu. Povedal mi, že keď bol raz v Pekingu, pomohla mu jedna praktizujúca a teraz mu znova pomohol ďalší praktizujúci. Požiadal ma o kópiu Čuan Faluna a súhlasil s vystúpením z ČKS. Potom čo odišiel mi ešte mnohokrát volal.

Ďalej som pomáhal žene z iného mesta, ktorá sa rozhodla súdiť so svojím synom, aby ju finančne podporoval. Bola stará a nemala žiaden príjem, takže som sa rozhodol pomôcť jej zadarmo.

Zistil som, že počas kultúrnej revolúcie ju jej manžel nahlásil ako kontrarevolucionárku, kvôli čomu bola uväznená. Kým bola vo väzení, manžel sa s ňou rozviedol a znovu sa oženil. Následne manžel poslal ich najmladšieho syna preč na vidiek a pod jeho menom zaregistroval syna svojej novej manželky. Ich najmladší syn zahynul kvôli nedostatku starostlivosti.

Nevlastný syn jej bývalého manžela až dodnes používa identitu jej syna. Ona voči bývalému manželovi a jeho nevlastnému synovi cíti odpor a požaduje od neho, aby plnil svoje synovské povinnosti. Keď som našiel jej „syna“, tvrdil, že ju nepozná a odmietol sa o ňu starať. Neskôr odišla domov, keďže si nemohla dovoliť náklady na hotel.

Nasledujúci rok ku mne stará pani prišla s 3 000 yuanmi v ruke, požadujúc, aby som jej pomohol so žalobou. Z právneho hľadiska sa to dalo chápať ako prípad, ale nemalo cenu sa do neho púšťať. Bez ohľadu na výsledok by 40 rokov trvajúci hnev po začatí procesu len a len narastal. Jej nenávisť by sa so žalobou nevytratila a len by ju to viac bolelo.

Vysvetlil som jej, že nemôžem vziať jej prípad a že si musí najať niekoho iného. Po pár dňoch sa vrátila a povedala mi, že sa vracia domov. Nemala viac chuť podávať žalobu a ani nechcela, aby sa o ňu nevlastný syn jej manžela staral. Povedala mi: „Minule ste mi pomohli bezplatne a tentokrát ste môj prípad nevzali, hoci som vám chcela zaplatiť. Musí to byť teda zlý prípad, takže to nechám tak.“

Povedal som jej o Falun Gongu a vtedy som zistil, že pred rokom 1999 bola praktizujúcou. Poradil som jej, aby sa znova pokúsila začať praktizovať, opustila svoj hnev a zamerala sa na dobrý život s dcérou.

Odkedy som sa stal praktizujúcim, každému klientovi vysvetľujem fakty o Falun Dafa. Keď pochopia pravdu, mnohí z nich si uvedomia, že skutočne chcem len to, čo je najlepšie pre nich, takže mi dôverujú a spoliehajú sa na mňa. Videl som, akí láskaví, pokojní a vďační vedia byť ľudia potom, čo sa dozvedia pravdu a často bez váhania vystupujú z ČKS.

Svojej práci sa venujem viac ako desať rokov a som veľmi vďačný, že som dostal šancu objasňovať pravdu. V každej chvíli som cítil veľkoleposť a nádheru Falun Dafa.