(Minghui.org) Falun Dafa som začal praktizovať v roku 1998. Po zakopnutí v kultivácii som spravil prielom a posunul som sa ďalej. Rád by som tu zdieľal svoje skúsenosti s ostatnými praktizujúcimi v nádeji, že to môže pomôcť tým, ktorí čelia podobným ťažkostiam.
Keď som začal praktizovať Falun Dafa, dokázal som vydržať mnoho ťažkostí. Napríklad, kým som sedel v meditácii, aj napriek veľkej bolesti som pokračoval až do konca. Usilovne som študoval Fa. Bol som na seba prísny v zlepšovaní charakteru, napríklad, hneď ako sa objavila zlá myšlienka, dokázal som ju zachytiť.
Keď sa začalo prenasledovanie, predošlý rok štúdia Fa mi pomohol uchovať si vieru v Učiteľa a v Dafa. Avšak keďže som bol nový praktizujúci a kvôli svojim pripútanostiam som dva razy zakopol.
Prvé zakopnutie sa týkalo žiadostivosti. Predtým som si myslel, že v tomto ohľade nikdy nespadnem. Takže keď som na tom skutočne spadol, bolo to ako sen a bolo ťažké tomu uveriť.
Cítil som potom veľa ľútosti, no nedokázal som tú mentálnu prekážku prekonať. Neskôr táto mentalita viedla k niekoľkým problémom, vrátane môjho prenasledovania, zatknutia a uväznenia.
Druhé zakopnutie sa mi stalo počas väznenia. Po dlhý čas mi odopierali spánok. Nakoniec som si nedokázal udržať spravodlivé myšlienky a napísal som štyri prehlásenia (podobné ako tri prehlásenia), že sa vzdávam Falun Gongu. Dozorca ma dokonca nechal napísať: „Na svoju česť.“
Uvedomil som si, že ostatní praktizujúci, ktorí sa tiež vzdali Falun Gongu, vedeli, že spravili chybu, no chýbala im odvaha na jej prekonanie. Bolo to zrejme kvôli tomu vyjadreniu.
Po nejakej dobe som nabral odvahu ísť za riaditeľom väzenia, aby som prehlásil, že som to napísal proti svojej vôli. Vyhlásil som to za neplatné. Riaditeľ sa spýtal: „Povedal si, že na to píšeš svoju česť?“
Povedal som: „Nemám ľudskú česť, len česť nebeskej bytosti.“ Riaditeľ na to nemal čo povedať.
Riaditeľ mi nerobil problémy a ja som sa cez túto skúšku dokázal dostať, pričom na mne nezanechala mentálne bremeno.
Avšak nedokázal som sa celkom dostať cez prvé zakopnutie, dokonca aj keď sa to stalo tak dávno. Predtým, než som spadol v skúške žiadostivosti, vždy som bol v dobrej nálade. Nezáležalo na tom, čo správne či nesprávne som spravil, vždy som si udržiaval správny postoj. No teraz som ten čistý pocit už dosiahnuť nevedel.
Keď som bol naozaj frustrovaný, napadali mi všemožné zlé myšlienky, ako napríklad „Proste to vzdaj. Choď sa pozerať na pornostránky.“
Vedel som, že tie myšlienky boli zlé, a že boli zasahovaním z myšlienkovej karmy. No keď som bol slabý, získavali kontrolu. Nakoniec sa mi stalo, že som mnohokrát premýšľal takýmito myšlienkami. Neskôr som to skutočne ľutoval a zas sa činil dobre. No s toľkými vzostupmi a pádmi sa to pre mňa stalo veľmi ťažkým. Takmer ma to zničilo a ja som takmer stratil nádej.
Raz som videl dve deti biť sa. Aj keď to vyzeralo vážne, o päť minút boli uzmierení. Bolo to, akoby predtým spolu ani nebojovali.
Bol som tým pohnutý. Deti sú také čisté a nedržia si v srdci negativitu. My dospelí máme veľmi komplikovanú myseľ, takže psychologický dopad v nás ostáva. A tento psychologický dopad môže spôsobiť, že človek postupne padá a nie je usilovný.
Raz som na webstránke Minghui narazil na článok „Praktizujúci Falun Dafa v očiach osvietenej bytosti“. Hovorilo sa tam o probléme mentálnej záťaže ako dôsledku nedostatočnej viery v seba. Môže to byť aj prejav neviery v Majstra a v Dafa. Je to tak.
Učiteľ povedal:
„Nezáleží na tom, že ste spadli, nezáleží na tom! Rýchlo vstaňte!“
„Majster sa vás nezriekne, a vy nesmiete stratiť odhodlanie. Stále sú príležitosti, a ja zariadim, aby ste boli spasení nech sa deje čokoľvek. Takže ešte aj teraz strácate odhodlanie?“ (Vyučovanie Fa počas Lampiónového festivalu na Fa konferencii v Západnom USA 2003)
Povedal som si: „Našiel som pravú príčinu! Mal by som si viac veriť. Mal by som veriť v Učiteľa a v Dafa. Psychologický dopad je pripútanosť a mal by som ju opustiť.“ Cítil som v srdci takú ľahkosť, akú som ešte nezažil.
Aj keď mi ešte zabralo nejaký čas, kým som cez túto mentálnu bariéru prešiel, naozaj som dospel k pokoju, ktorý som mal, keď som začal praktizovať Dafa. Kultivácia už pre mňa nebola obrovským bremenom. Včera som si bol schopný sadnúť a hodinu meditovať. Vedel som, že ma Učiteľ povzbudzuje. Nikdy to so mnou nevzdal.
V starých kultivačným metódach, keď človek spravil veľkú chybu, nemohol sa viac kultivovať. V našej kultivačnej ceste, ak môžeme prekonať psychologické bremeno a rýchlo vstať potom čo sme spadli, nič nás nemôže zastaviť. Nie je toto niečím, čo nechávame budúcim kultivujúcim? Nezmení sa potom to zlé na niečo dobré?
