Ako som odstránil svoju pripútanosť k strachu

(Minghui.org) Zvykol som sa vyhýbať sa čítaniu správ o tom, ako Čínska komunistická strana (ČKS) prenasledovala spolupraktizujúcich Falun Gongu. Obával som sa, že ak by som si ich čítal, stal by som sa ešte bojazlivejším, akým som už bol.

Keď zatkli príbuzného praktizujúceho, musel som jednať s policajtmi, prokurátormi a sudcami. Často som sa cítil vystrašene. Okrem toho som si uvedomil, že neviem dobre vysvetľovať fakty o prenasledovaní Falun Gongu.

Neskôr som si stiahol a usporiadal relevantné články z webstránky Minghui. Tiež som si čítal články týkajúce sa čínskeho zákona, politiky a zodpovednosti za presadzovanie zákona.

Niektoré z týchto informácií som použil pri písaní listov úradom a na účinnejšie zvyšovanie povedomia verejnosti.

Keďže väčšina vládnych úradníkov slepo nasleduje príkazy ČKS, nedbajú o to, ako Falun Gong prospieva praktizujúcim.

Avšak, keď im povieme, že v budúcnosti budú niesť zodpovednosť za svoje zlé činy, odrazu sa začnú viac zaujímať o to, čo im máme povedať.

Písanie listov a telefonovanie

Spočiatku som písal listy a telefonoval rôznym súdnym úradníkom. Keď som nakoniec odstránil svoju pripútanosť k strachu, rozprával som sa s nimi osobne, čo malo oveľa lepší účinok.

Poslal som približne 40 listov zadržanému príbuznému praktizujúceho, z ktorých väčšina nebola doručená. Vedel som, že zamestnanci v zadržiavacom centre listy otvoria a prečítajú si ich, a tak som využil túto príležitosť na objasňovanie faktov.

Predsedajúci sudca v prípade tohto príbuzného nariadil nášmu právnikovi, aby ma informoval, že ak neprestanem posielať listy do zadržiavaceho centra, môžem čeliť obvineniu. Usúdil som, že listy boli odovzdané polícii alebo Úradu 610.

Keď som telefonoval na rozličné súdne oddelenia, najprv som sa ich opýtal na prípad príbuzného a potom som prešiel na tému zodpovednosti za presadzovania zákona. Keď si všimli, že som veľmi dobre oboznámený so zákonom, neodvážili sa zastrašovať ma.

Tiež som im povedal o prenasledovaní Falun Gongu a o následkoch zúčastňovania sa ho. Poukázal som na to, že prebiehajúca kampaň ČKS proti korupcii v Číne v skutočnosti mieri na tých jednotlivcov, ktorí sú zapletení do prenasledovania.

Pred koncom hovorov som im vysvetlil výhody praktizovania Falun Gongu a citoval mnohé príklady zo svojich osobných skúseností, ako aj iných, ktorí sa vyliečili z rakoviny a iných ťažkých chorôb.

Zistil som, že personál presadzovania zákona sa neveľmi vyznal v čínskych zákonoch a jednoducho nasledoval nariadenia z vyšších úrovní úradov. Slepo verili propagande proti Falun Gongu šírenej režimom. Mnohí prokurátori opakovali rovnaké klamstvá, ktoré publikovali štátom ovládané médiá.

Hlavný sudca prostredného súdu v mojom meste povedal, že pri odsudzovaní praktizujúcich Falun Gongu len jednoducho nasledoval vládnu politiku. Keď som sa ho opýtal, o akej konkrétnej politike hovorí, nahnevane zložil telefón.

„Rád by som sa s tebou v budúcnosti viac porozprával“

V jeden deň som navštívil zástupcu riaditeľa miestnej policajnej stanice, ktorý často zatykal praktizujúcich. Keď som mu ukázal dôkaz o ilegálnej povahe prenasledovania, povedal: „Viem, že prenasledovanie je nezákonné.“

Povedal som mu: „Keďže tiež neexistuje žiadna oficiálna vládna politika, ktorá by vyhlasovala, že praktizovanie Falun Gongu je ilegálne, na akom základe prenasledujete praktizujúcich Falun Gongu?“

„Myšlienky,“ povedal. „Režim vám jednoducho nemôže dovoliť praktizovať Falun Gong.“ Uvedomil som si, že skutočne pochopil zlú povahu režimu, ktorá vyhlasuje, že vládne podľa zákona, zatiaľ čo vykonáva úplne nezákonne prenasledovanie.

Potom som vytiahol noviny, ktoré som si so sebou priniesol a ukázal som na ich tri zvýraznené časti. Vyhlásil: „Každý z týchto bodov sa týka náboženstiev, nie Falun Gongu!“

Potom som sa ho opýtal: „Prečo je potom Falun Gong očierňovaný ako náboženstvo, keď ním jasne nie je?“ Ostal bez slova a jeho postoj ku mne sa zjemnil.

Vysvetlil som, že ľudia v meste sa hnevajú na políciu, pretože zatýka láskavých praktizujúcich. Keď mi povedal, že „nasleduje len príkazy“, povedal som mu, že v budúcnosti bude niesť zodpovednosť za svoje činy.

Zdal sa nahnevaný a počas nášho hodinového rozhovoru si trikrát zmeral svoj krvný tlak. Potom otvoril svoju zásuvku a ukázal mi početné predpísané lieky, ktoré užíval každý deň.  

Povedal som: „Si chorý, lebo sa aktívne zúčastňuješ prenasledovania.“ Odpovedal mi: „Je to moja práca. Musím zarábať peniaze!“ Povedal som mu, že si môže vykonávať svoje povinnosti bez priameho zúčastňovania sa na prenasledovaní.

Keď som sa zberal na odchod, povedal mi: „Rád by som sa s tebou v budúcnosti viac porozprával.“

Všetky tieto skúsenosti mi pomohli odstrániť moju pripútanosť k strachu. Tiež som si uvedomil, že mnoho ľudí ma v minulosti zastrašilo práve kvôli mojej mentalite strachu.

Keď moje spravodlivé myšlienky zosilneli, objasňovanie pravdy ľuďom v súdnom systéme sa stalo ľahším. K nikomu som neprechovával žiaden hnev, nenávisť alebo bojovú mentalitu.