Výmena skúseností a názorov

Prekonanie zasahovania chorobovej karmy hľadaním vo vnútri

31.12.17 | Od čínskej praktizujúcej zo Spojených štátov

(Minghui.org) Prešla som dlhým obdobím zasahovania chorobovej karmy, ktoré trvalo od konca júna do začiatku novembra. Začalo sa to príznakmi ako pri nachladnutí a potom som mala problémy s ušami, ktoré mi spôsobili stratu sluchu v pravom uchu na vyše tri mesiace. Verím, že to bolo zasahovanie spôsobené medzerami v osobnej kultivácii.

Počas tých štyroch mesiacov som nespomalila v objasňovaní pravdy, ani som si v práci nebrala voľno. Bolo to náročné obdobie kultivácie, pretože som musela neustále hľadať vo svojom vnútri pripútanosti a odstraňovať ich skutočnými činmi. Krok za krokom som odkrývala problémy vo svojom charaktere.

Vzdanie sa pohodlia

Prvým problémom bola pripútanosť k pohodliu. Moje dcéry odišli študovať do New Yorku, pričom viaceré projekty Dafa, na ktorých som pracovala, už nepotrebovali moju pomoc. Pri uvažovaní o ďalších spôsoboch objasňovania pravdy som si uvedomila, že mám oveľa viac voľného času. Niekoľko mesiacov som spávala 7 až 8 hodín denne, trávila som veľa času varením a jedením a tiež som sa pripútala k manželskému životu.

Venovala som síce veľa času štúdiu Fa a cvičeniam, no pri štúdiu Fa, cvičení aj vysielaní spravodlivých myšlienok som bola nesústredená. Keď boli moje deti ešte doma, čas na štúdium a cvičenie bol veľmi vzácny a ja som bola plne sústredená. S väčším množstvom voľného času som si to prestala dostatočne vážiť. Trvalo mi dlho, kým som to prekonala a naučila sa dávať si pozor na svoje myšlienky a pri poľavení sa čo najskôr vrátiť späť.

Postupne som sa vzdala pripútanosti k spánku a jedlu. Ak som na večeru nejedla príliš veľa, nemala som problém vstať skoro ráno. Pred mesiacom mi jedna praktizujúca navrhla, aby sme spolu cez telefón študovali Fa po vysielaní spravodlivých myšlienok o druhej v noci. Fungovalo to prekvapivo dobre. Zo začiatku som po štúdiu išla ďalej spať. V súčasnosti väčšinou po štúdiu venujem dve hodiny cvičeniam. Môj denný čas na spanie klesol z 8 na 5 hodín.

Nedávno som išla objasňovať pravdu do vzdialeného mesta. V piatok o tretej nadránom som odtiaľ odišla a pred siedmou ráno som bola naspäť v práci. Počas takmer štvorhodinovej jazdy autom som sa necítila vôbec ospalá. Bol to veľký pokrok v prekonaní mojej pripútanosti k spánku, jedlu a pitiu a strachu z šoférovania na dlhé vzdialenosti.

Strach z podvodu

Druhou pripútanosťou bol strach z toho, že ma manžel podvedie a opustí, keďže sa to stalo viackrát v mojej rodine. Ako dieťa som videla, ako môj otec, ktorý mal vtedy niečo po päťdesiatke, opustil moju mamu kvôli mladšej žene. Môj starší brat v štyridsiatke opustil svoju manželku kvôli mladej žene. Vytvorila som si predstavu, že ľudský svet je plný lží. Toto bola moja základná pripútanosť, pre ktorú som pred osemnástimi rokmi začala praktizovať. V roku 2011 som bola svedkom krízy dvoch rodín praktizujúcich potom, čo sa obaja muži zamilovali do 26 ročných praktizujúcich. Stratila som dôveru ku všetkým praktizujúcim vôkol mňa, vrátane môjho manžela. Obávala som sa, že skôr či neskôr sa to môže stať aj v našej rodine, keďže som verila tomu, že všetci muži majú tento problém. Kvôli tomu som sa stále dostávala do konfliktov s manželom a pochybovala som o tom, či som si ho mala brať. Želala som si, aby som bola bývala ostala slobodná a mala by som tak teraz viac času na osobnú kultiváciu.

Pred tromi mesiacmi sa ma môj manžel počas hádky opýtal: „Skutočne uvažuješ o rozvode? Ak áno, neskončí to dobre.“ Neodpovedala som mu, sadla som si a začala som meditovať. Moja myseľ sa postupne upokojila a ja som sa zamyslela, či je rozvod praktickým riešením.

V tom výnimočnom momente môjho života som si spomenula na všetky tie kluby vyššej spoločnosti, ktoré som navštívila kvôli objasňovaniu pravdy. Títo vznešení ľudia na stretnutiach klubu oslavovali výročia svadby podobne ako narodeniny. Často som sa tomu čudovala. Počas meditácie sa mi zjavila veľká odpoveď. Manželstvo je viac než osobný život. Je základom ľudskej spoločnosti. Je príkladom pre naše deti, že dokážeme vyriešiť naše konflikty. Je to ako pracovať 17 rokov pre to isté oddelenie, alebo viesť rodinný podnik po tri generácie. Keď dokážete tak dlho udržať kariéru alebo obchod, je to skutočne úspech. Výročie je pripomenutím úspechu udržania manželstva. Každý pár si musí prejsť týmito problémami, aby dosiahol tento úspech.

Oči mi zaliali slzy. Vďaka tejto jasnej odpovedi som si uvedomila, že manželstvo nie je o osobných pocitoch. Je to zodpovednosť, bez ohľadu na to, či sme šťastní alebo nie. Manželovi som povedala, že už viac nebudem hovoriť o rozvode. Odvtedy sme spolu nemali hádky.

Myslieť vždy na najhoršie

Keď som prenikla hlbšie do môjho strachu, objavila som pripútanosť rátať vždy s najhorším. Túžiť po dobrom živote je pre bežných ľudí v poriadku, ale z hľadiska praktizujúcich sú všetky ťažkosti určené na naše zlepšenie. Mali by sme teda zmeniť naše myslenie. Jedného dňa, keď na mňa môj manžel bez príčiny kričal, som náhle začala počuť uchom, s ktorým som mala problémy, aj keď len čiastočne. Vďaka tejto príhode som si uvedomila, že by som mala zmeniť svoje ľudské zmýšľanie a považovať za dobré, keď som mnou niekto zle zaobchádza. Ak si mám vybrať medzi tým, že mi niekto nadáva a ochorením, zvolím si nadávanie.

Začiatok mojich ťažkostí s chorobovou karmou sa tiež zhodoval s konfliktom s koordinátorom istého projektu, ktorý nevyvíjal žiadnu aktivitu, no nenechal ma prevziať vedenie.

Na tomto projekte som pracovala 17 rokov, pričom som koordinátora v pozadí usmerňovala a ťahala. Zasekli sme sa tak veľmi, že sme bránili postupu v celých Spojených štátoch. Síce mi na tom projekte záleží tak, akoby to bolo moje dieťa, nemám úmysel ani energiu prevziať ho. Celé roky som mala obavy o budúcnosť tohto tímu, najmä keď koordinátor nebol usilovný.

Aj pri písaní tohto článku ma ten strach prenasleduje, čím ma núti hľadať príčiny ešte hlbšie. Som pripútaná k objasňovaniu pravdy, alebo k tomuto projektu ako takému? Je veľa spôsobov ako objasňovať pravdu. Ak koordinátor tohto projektu zlyhá, môžem si nájsť iné spôsoby, alebo to prevezme iný praktizujúci. Nemôžem zmeniť cestu druhých ľudí. Obavy pre mňa len vytvárajú nekonečné problémy. Vždy chcem, aby sa veci vyvíjali mojím vytúženým smerom. Ak sa to nedeje tým spôsobom, rozruším sa alebo spravím prácu navyše, aby som to napravila. Nastal čas, aby som prehodnotila situáciu a rozvrhla si čas a energiu na veci, kde sú skutočne potrebné.

Žiarlivosť a sentimentalita

Moje výhrady voči koordinátorovi obsahovali aj prvok žiarlivosti, pretože som robila viac práce než on, ale moja oddanosť sa nikdy nestretla s uznaním. Zároveň v tom bola pripútanosť k sentimentalite, pretože sme na tom spolupracovali 17 rokov a ja som ho považovala akoby za rodinu. Roky som sa mu snažila starostlivo pomáhať. Musela som ho nechať kráčať vlastnou cestou, aj keby to znamenalo, že sa vzdá kultivácie. Každý musí kráčať svojou vlastnou cestou.

Pocit nadradenosti

Poslednou pripútanosťou, ktorú som objavila, bol môj pocit nadradenosti. Narodila som sa s talentom na matematiku a vedu. Rodičia ma dali na zlú strednú školu, no ja som aj tak vyhrala prvú cenu v národnej súťaži. Vďaka tomu som sa dostala na jednu z najlepších univerzít v Číne a následne aj na prestížne výskumné oddelenie v Spojených štátoch. Po ukončení štúdia mi moje oddelenie, ktoré sa v tom roku umiestnilo na prvom mieste na celom svete, ponúklo trvalé miesto zamestnanca. Pri objasňovaní pravdy vždy uvediem, že som vedkyňa. Pyšný výraz na mojej tvári vždy spôsobil, že si ľudia mysleli, že som profesorka, ale nie som. Síce som neklamala, ľudia to však často zle pochopili.

Jedného dňa som si náhle uvedomila, že pri objasňovaní pravdy ma ľudia často chvália a moje uši na tom potom boli vždy horšie. Rozhodla som sa prezentovať sa miernejším spôsobom. Upravila som svoje predstavenie sa na materiáloch objasňujúcich pravdu a poslala som to niekoľkým skupinám. Po dvoch dňoch sa môj sluch úplne vrátil.

Hľadať stále vo vnútri

Naučila som sa nikdy sa nevzdávať počas dlho trvajúcich ťažkostí spôsobených chorobovou karmou. Mali by sme stále hľadať vo vnútri a zlepšovať sa. Kultivácia je vážna a dlhodobá. Stále zápasím s niektorými z týchto pripútaností a dúfam, že tento článok poslúži ako pripomienka mne aj ostatným praktizujúcim, ktorí ešte niekedy zažívajú chorobovú karmu.

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2017/12/3/166622.html

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 

Odber správ

Odber nových článkov mailom