Prenasledovanie v Číne

Bolestivé spomienky 16-ročného dievčaťa

9.1.18 | Od Xu Xinyang

(Minghui.org) Volám sa Xun Xinyang, mám 16 rokov a pochádzam z Číny. Kým som vyrastala, mala som pocit, že sa líšim od iných detí. Pamätám si, že keď som bola veľmi malá, že moja mama ma často dávala do starostlivosti príbuzným alebo priateľom, a potom rýchlo odišla.

2017 7 21 washington dc 720 candle vigil 07 BnKVtA0
16-ročná Xu Xinyang drží fotografiu svojho otca, Xu Dawei. Pán Xu bol ilegálne odsúdený na osem rokov väzenia a umrel 13 dní po prepustení.

Chýbala mi moja matka. Zakaždým keď odišla, plakala som v kúte. Veľmi som chcela byť so svojou matkou a bála som sa, keď ma nechávala samu. Zakaždým, keď som videla svoju matku, počula som ju hovoriť s jej priateľmi o mojom otcovi.

Svojho otca som nikdy nevidela. Kto bol? Ako vyzeral? Prečo moja matka chcela očistiť jeho meno? Akého zločinu sa dopustil, že sa dostal do väzenia? Najčastejšie slová, ktoré som počula, boli „odhalenie zla“, „nebezpečné“, „policajné auto“ a „v bezpečí“.

„Tvoj otec je dobrý človek,“ hovorili ľudia. Ak bol môj otec dobrý človek, prečo bol vo väzení? Nechápala som mnohé veci.

Keď som vyrástla, dozvedela som sa od mojej matky viac o mojom otcovi. Volal sa Xu Dawei. Bol veľmi čestný. Narodil sa v roku 1974 a bol kuchárom. V roku 1996 si prečítal knihu Čuan Falun, nasledoval princípy „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť“ a kultivoval Falun Gong. Moji rodičia sa stretli a zaľúbili sa do seba v roku 1997. Vzali sa 12. mája 2000.

Jiang Zemin (bývalý vodca Čínskej komunistickej strany) dal príkaz na odstránenie Falun Gongu 20. júla 1999. Zatkli vtedy mnohých praktizujúcich Falun Gongu. Falun Gongu bol v Číne očierňovaný. Moji rodičia začali tlačiť materiály na to, aby povedali iným ľuďom o Falun Gongu a o tom, ako bol prenasledovaný.

Otec bol ilegálne uväznený osem rokov, matka takmer umrela

Za tlačenie týchto materiálov boli vo februári 2001 moji rodičia zatknutí políciou zo Shenyangu, provincia Liaoning. Môj otec bol brutálne mučený a bol odsúdený na osem rokov väzenia.

Moja matka bola zatvorená v miestnosti pre výsluch. Dvaja dozorcovia jej udierali do hlavy, tváre a do chrbta. Povedala mi, že sa jej krútila hlava a vracala od mučenia. V tom čase moji rodičia boli zosobášení osem mesiacov a moja matka bola tehotná.

Po mesiaci zadržiavania moju matku podmienečne prepustili kvôli tehotenstvu. Keď sa pokúsila navštíviť môjho otca vo väzení, nemala dovolené vidieť ho.

Jeden spoluväzeň nezniesol pohľad na mučenie môjho otca, zatelefonoval mojej matke a povedal jej podrobnosti. Povedal jej, že dozorcovia naviedli spoluväzňov, aby môjmu otcovi pichali pod nechty na rukách a na nohách ihly. Dávali mu šoky elektrickými obuškami. Dozorcovia napchali handry na čistenie do úst môjho otca, aby nemohol kričať.

Môj otec sa odmietol vzdať svojej viery, takže ho tajne presúvali medzi štyrmi väzeniami v provincii Liaoning. Moja tehotná matka tieto väzenia navštevovala.

Keď som mala štyri mesiace, moju matku znova zatkli a poslali ju do takzvaného rehabilitačného centra. Po deviatich dňoch mučenia bola na pokraji smrti a prepustili ju.

Trinásť dní s mojím otcom

Keď som mala sedem rokov, pamätám si, že som po prvýkrát stretla svojho otca vo väzení. Videl ma a chcel ma podržať. Vedela som, že tento človek je veľmi dôležitý pre moju matku. Bol to človek, ktorého moja matka najviac chcela vidieť. Bol moja rodina, ale ja som ho nepoznala. Bála som sa ho, schovala som sa v rukách mojej matky a nenechala som ho podržať ma. Toto som neskôr v živote veľmi ľutovala.

Druhýkrát som videla svojho otca, keď som mala osem rokov. Vrátil sa domov po ôsmich rokoch väzenia. Obávala som sa ku nemu priblížiť, pretože jeho telo bolo pokryté jazvami. Len ťažko dokázal dýchať. Niekedy mal myseľ jasnú, inokedy nie. Moja matka sa sužovala a bála. Nevedela, čo robiť.

Na jedenásty deň potom, ako môj otec prišiel domov, ho moja matka poslala do nemocnice. Na trinásty deň nás môj otec navždy opustil.

V priebehu menej ako 100 dní moja matka stratila štyroch z jej najbližších členov rodiny – svojho brata, otca, manžela a matku. Neprežili brutálne prenasledovanie a jeden po druhom umreli. Nenachádzam slov na to, aby som popísala duševný stav mojej matky v tých dňoch. Cítila som sa taká drobná a bezmocná. Dokázala som sa len skryť v rohu a pozerať sa vystrašene na veci okolo mňa.

Štyrikrát prinútená zmeniť školu

Keďže môj otec umrel, moja matka išla na rôzne miesta, aby tam objasňovala pravdu. Často som bola prinútená meniť školy. Odkedy som mala osem rokov, nikdy som nemala stabilný život. Moja matka bola zatknutá, pretože sa snažila o očistenie mena môjho otca.

Keď som bola v tretej triede, školu som zmenila už štyrikrát. Neskôr som bývala v škole. Cez víkendy ma priatelia mojej mamy vyzdvihli a bývala som u nich doma. Zakaždým sa mi zdalo, že ma vyzdvihuje iný človek.

Moja matka kvôli môjmu otcovi navštevovala všetky možné miesta. Nevidela som ju často. Niekedy som ju krátko zbadala, a potom som hneď musela odísť. Pamätám si jasne, ako ma raz matka viedla do školy. Keď sme boli takmer tam, veľmi som si želala, aby sa čas spomalil. Želala som si, aby som mohla zostať s matkou o chvíľu dlhšie. Keď bol pre ňu čas odísť, povedala som jej: „Mama, môžeš ísť.“ Vedela som vo svojom srdci, že robí veľmi spravodlivú vec.

Mama odišla. Nechcela som sa otáčať, aby som ju videla. Chcela som mojej mame zanechať dojem, že som silné dievča. Vo chvíli, keď som sa otočila, som nedokázala zadržať slzy a rozplakala som sa.

Štvrtá škola, kam som išla, bola škola Xiongshi v Shenyangu. Moji učitelia boli väčšinou praktizujúci Falun Gongu. Počas víkendov som mohla vidieť svoju mamu opäť. Kvôli veciam môjho otca trávila v tom čase moja matka väčšinu času v Shenyangu. Bola som šťastná a myslela som si, že konečne budem mať miesto, kde budem môcť zostať a študovať.

Mala som šťastie, že som sa nestala sirotou

Jedného dňa mi spolužiačka povedala, že videla správu na webstránke Minghui, že pán Xu Dawei umrel v dôsledku prenasledovania a že jeho manželka bola tiež zatknutá.

Bola som vyľakaná. Vyšla som von na terasu a plakala som. Moja spolužiačka vyšla von a ja som jej povedala: „Neviem, čo mám robiť. Moja matka bola zatknutá. Môj otec umrel. Budem sirotou? Nič mi nezostalo.“ Išla som sa spýtať učiteľky na moju matku. Upokojovala ma: „Tvoja matka je v poriadku.“

Avšak moju matku naozaj zatkli. Prepustili ju o 20 dní neskôr na pokraji smrti. Mala som šťastie, že som sa nestala sirotou.

Hoci som žila v škole Xiongshi, necítila som sa smutná, ako som bola, keď som bola na iných školách. So svojimi učiteľmi a spolužiakmi som sa cítila ako s rodinou. Každý deň sme študovali tradičnú čínsku kultúru a etiketu. Hoci sme mali nejaké konflikty, snažili sme sa zo všetkých síl dostať sa cez ne.

Moja učiteľka sa nikdy nevrátila

Jedného pekného rána – deň pred mojimi narodeninami – som radostne povedala učiteľke: „Zajtra mám narodeniny.“ Moja učiteľka povedala, že mi pripraví darček.

Na ďalší deň som čakala a čakala. Čoskoro som sa dopočula, že moju učiteľku odviedli a nikto nevie kam. V ten deň nám prišla suplovať iná učiteľka. Hoci prichádzal víkend, všetci chceli po škole čakať na našu učiteľku.

Nasledujúce ráno sme sa dozvedeli, že okolo poludnia príde do našej jedálne polícia, aby vyvesili materiály ohovárajúce Falun Dafa. Pripojila som sa ku skupine spolužiakov a utiekli sme zo školy.

Ako sa približovalo poludnie, zatelefonovali sme spolužiakom, ktorí boli stále v škole. Povedali nám, že polícia môže prísť a požiadali nás, aby sme sa nevracali späť. Naše domovy boli ďaleko od školy, takže sme chodili vlakmi. Po troch či štyroch hodinách vo vlaku som sa dostala domov.

Bola už tma, keď som zatelefonovala svojej mame: „Mami, môžeš pre mňa nájsť miesto, kde by som mohla zostať? V škole sa niečo stalo.“ Plakala som. Obávala som sa, že nám odpočúvajú telefón, takže som viac nepovedala. Moja matka pochopila a povedala: „Nikam nechoď. Nájdem niekoho, kto ťa vyzdvihne.“

Nočné mory a útek

Od toho dňa som mala nočné mory. V noci som chcela, aby ma niekto držal za ruku, len tak som dokázala zaspať.

Neskôr som sa dopočula, že mnoho mojich spolužiakov odviedla polícia. Spolužiakovi menom Ba Guan bránila polícia štyri dni v spánku. Prinútili ho povedať, koho kontaktovala naša učiteľka. Bol taký vystrašený, že sa duševne zrútil. Potom ako sa vrátil domov, umrel. Na stránke Minghui o tom bola správa.

Väčšina môjho detstva bola naplnená strachom a potrebou utekať. Nemohla som už chodiť do školy, ktorú som mala rada. Kvôli môjmu otcovi sa moja mama dostala na zoznam osôb hľadaných políciou. Polícia tiež hľadala mňa.

Keď som mala dvanásť rokov, spolu s matkou sme utiekli do Thajska. Dokonca ani tam sme neboli bez strachu. Moju matku tam raz takmer odviedla polícia do imigračnej väznice.

Mám šťastie, že som sa dostala do Spojených štátov, krajiny, ktorá chráni slobodu viery. Už sa nebojím, že polícia odvlečie moju matku. Už sa nebojím toho, že ma zatknú, budú mučiť a že sa stanem sirotou.

Brutálne prenasledovanie pokračuje dodnes. V Číne je stále mnoho detí, ktoré majú podobný osud ako ja. Nemali také šťastie ako ja, aby sa dostali do USA.

Dúfam, že viac ľudí bude venovať pozornosť prenasledovaniu, ktoré sa deje v Číne. Dúfam, že viac spravodlivých ľudí pomôže zastaviť toto 18 rokov trvajúce prenasledovanie.

 

Príbuzné články:

Dedinčania v petícii žiadajú spravodlivosť pre Xu Dawai, ktorý zomrel v dôsledku prenasledovania

Sviečková vigília vo Washingtone na počesť praktizujúcich Falun Gongu, ktorí boli zabití počas prenasledovania

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2018/1/6/167496.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 

Odber správ

Odber nových článkov mailom