Kultivačné cesty
štvrtok, 18. január 2018

Cesta učiteľky hudby

12.1.18 | Od Xu Qingfang v provincii Liaoning, Čína

(Minghui.org) V auguste 2017 som bola na trhu a uvidela som, ako sa niekto snaží dať majiteľovi stánku informačné materiály o Falun Dafa. Muž si ich odmietol vziať. „Keď som bol v škole,“ povedal, „moja učiteľka hudby praktizovala Falun Dafa. Bola veľmi láskavá, avšak taká milá učiteľka bola odsúdená na päť rokov väzenia. Odvtedy som ju nevidel.“

Podišla som k nemu a opýtala som sa ho, akú školu navštevoval.

„Strednú školu mesta Jinzhou Taihe č. 2,“ odpovedal.

„Pamätáš si meno svojej učiteľky?“

„Pani Xu.“ Prezrel si ma zdola nahor. „Ste pani Xu?“  

Pomaly vykročil ku mne so slzami v očiach. Roztvoril svoju náruč, pevne ma objal a hlasno plakal. Ľudia na trhu nevedeli, čo sa stalo a pozerali sa na nás.

Povedal: „Pani Xu, pamätáte si, ako ste ma učili hrať na klavír, keď som bol vaším študentom? Potom čo ste odišli, nikto nás už klavír neučil. Ak by ste neboli prenasledovaná a naďalej by ste nás učili, pravdepodobne by som sa stal hudobníkom.“

Znova sa rozplakal predtým, než sa opýtal: „Pani Xu, ako to, že vás uväznili?“

Jeho slová mi pripomenuli spomienky na to, ako som bola prenasledovaná, pretože som sa pevne držala svojej viery vo Falun Dafa.

Praktizovanie Falun Dafa

Volám sa Xu Qingfanga a mám 70 rokov. 25 rokov som bola učiteľkou hudby na základnej škole a neskôr na strednej.

Trpela som na mnohé choroby - thyróm, reumatizmus, cerebrálnu arterosklerózu a atrofickú nádchu. V roku 1996 som začala praktizovať Falun Dafa a v priebehu jedného mesiaca praktizovania všetky moje choroby zmizli.

Zažila som nádherný stav bez chorôb a pochopila som skutočný zmysel života. Začala som robiť veci podľa princípov „Pravdivosti – Súcitu – Znášanlivosti“ v mojom každodennom živote.

Kedysi som učila hudbu na strednej škole vo vidieckej oblasti. Dedina mala finančné ťažkosti a často meškala s platbou našich výplat. Mali sme nedostatok hudobných nástrojov. Jediný keyboard, ktorý sme mali, nefungoval, lenže osnovy vyžadovali od študentov, aby dosiahli určité hudobné štandardy. Priniesla som do školy svoj vlastný klavír a tiež som kúpila nejaké ďalšie hudobné nástroje pre 16 tried, ktoré som učila.

Vyššie spomenutý mladý muž bol jedným z mojich študentov. Bol to veľmi motivovaný a usilovný mladý chlapec.

Prenasledovanie Falun Dafa

Jiang Zemin, bývalý vodca Čínskej komunistickej strany (ČKS), spustil prenasledovanie Falun Dafa v júli 1999. Štátne média boli použité na napadnutie a ohováranie Falun Dafa. Propaganda podviedla mnohých ľudí.

Na svojich vyučovacích hodinách som využívala príležitosť na to, aby som povedala študentom fakty o Falun Dafa a o princípoch Pravdivosti – Súcitu – Znášanlivosti. Väčšina mojich študentov ma rada počúvala.

Jeden študent ma nahlásil vedeniu, a potom mi už nedovolili učiť. V jeden deň som uvidela, ako do školy prišla policajná dodávka. Vedela som, že prišli po mňa.

Strávila som 40 dní v centre na vymývanie mozgu za to, že som nechcela dať polícii svoje knihy Dafa. Nechcela som byť znova prenasledovaná. Rozhodla som sa odísť zo školy skôr, než ku mne prišli. Musela som ostať mimo svojho domu, aby som sa vyhla zatknutiu.

Keď sa začal nový školský rok, zavolala som riaditeľovi a povedala som mu, že by som sa chcela vrátiť naspäť do práce. Lenže on mi povedal, že sa nemôžem vrátiť, pretože som na policajnom zozname hľadaných.

Odsúdená na päť rokov väzenia

V máji 2002 som šla do Pekingu apelovať za právo praktizovať Falun Dafa. Zatkli ma a vzali ma späť do môjho rodného mesta. Odviezli ma priamo do Zadržiavaceho centra Jinzhou a držali ma tam osem mesiacov.

Praktizujúcu Falun Dafa zbil dozorca v zadržiavacom centre, pretože zakričala „Falun Dafa je dobrý“. S cieľom zastaviť prenasledovanie praktizujúcich Dafa, praktizujúci tam začali držať hladovku. Na piaty deň mojej hladovky ma kŕmili nasilu cez nos.

Neskôr ma odsúdili na päť rokov väzenia bez súdneho procesu a neinformovali o tom ani mojich príbuzných.

Zbitá

V januári 2003 ma vzali do Väzenia Dabei v meste Shenyang . Dozorca ku mne pridelil dve spoluväzenkine odsúdené za vraždu, aby ma sledovali.

Dve spoluväzenkyne ma vzali do tmavej miestnosti s úplne zahalenými oknami. Nútili ma naučiť sa nejaké vety, ktoré som mala povedať, keď som k nim prehovorila, ako napr. „Páchateľka Xu chce hlásiť to a to.“ 

Nespravila som to, o čo ma žiadali, takže ma bili od skorého rána do neskorého večera. Moje oblečenie bolo roztrhané a moje telo bolo pokryté rezmi a modrinami. Kvôli ťažkým bitkám som stratila pamäť.

Moja dcéra ma prišla navštíviť na druhý deň po mojom príchode do väzenia, no dozorcovia jej nedovolili vidieť ma.

Nútili ma sedieť na malej stoličke, pretože som odmietla vzdať sa svojej viery. Odopreli mi základné práva na spánok, pitie, umývanie sa a rozprávanie.

Keď som na stoličke začala zaspávať, vyliali mi na hlavu veľkú nádobu studenej vody, dokonca aj v zime. Tiež ma nútili čistiť dlhé chodby a záchody.

Kvôli dlhodobému prenasledovaniu mi moje nohy vážne opuchli a krívala som. Boleli ma špičky na prstoch a mala som ich opuchnuté. Nedokázala som zovrieť ruky do päste alebo si rýchle zapnúť gombíky. Okrem toho som stratila pamäť. Ostatné väzenkyne vraveli, že som dementná a senilná.

Nútené práce

Spolu s druhou praktizujúcou sme museli každý deň vykonávať nútené práce od šiestej rána do deviatej večer a nedovolili nám obed alebo večeru alebo ísť do postele po ukončení našej práce. Niekedy sme skončili okolo polnoci.

Myslela som si, že nedokážem ďalej žiť, ak to bude takto pokračovať ďalších päť rokov. Napísala som oznam, aby som dala ľuďom vedieť, že som bola prenasledovaná na smrť, ak by som tam v jeden deň zomrela.

Svedčenie o mučení druhých praktizujúcich

Počas mojej väzby som bola svedkom toho, ako boli ostatné praktizujúce mučené.

Ruky staršej praktizujúcej spútali a nútili ju čupieť pod stolom s ústami zalepenými páskou.

V jeden deň hodili staršiu praktizujúcu na zem a jedna z väzenkýň na ňu stúpila a bila ju. Keď som to videla, zakričala som: „Zločinci bijú dobrú osobu!“ Táto väzenkyňa ma potom udrela.

Iná praktizujúca, pani Li Ling, bola kedysi úradníčkou v Okresnom organizačnom oddelení Guta. V jeden deň jej spoluväzenkyňa zakryla hlavu s prikrývkou a sadla si na jej hlavu. Zomrela na udusenie.

Praktizujúca pani Liu Man bola vážne zranená, keď jej spoluväzenkyňa prepichla hrudník nožnicami.

Predtým, než ma prepustili 13. mája 2007, dozorcovia sa ma pokúsili prinútiť podpísať ich dokumenty. Napísala som: „Som nevinná.“

Kúpa hudobných nástrojov na moje vlastné náklady

Keď som pracovala v škole na vidieku, všetky výplaty učiteľov  kontrolovali miestne úrady. Naše mzdy vždy meškali niekoľko mesiacov, pretože úrady spreneverovali naše peniaze.

Škole chýbali hudobné nástroje kvôli zlej finančnej situácii. Nebol tam žiaden klavír, len jeden keyboard, ktorý nefungoval.

Aby som pomohla študentom zlepšiť si ich hudobné zručnosti a vedomosti, priniesla som do školy svoj vlastný klavír. Neskôr som kúpila magnetofón, keyboard a harmoniku a trávila som svoj vlastný čas pomáhaním študentom.

Moja ťažká práca bola odmenená, keď jedno z dievčat prešlo skúškami a prijali ju na univerzitu. Jej matka prišla z vidieka, aby sa mi špeciálne poďakovala a chcela mi dať nejaké peniaze. Odmietla som a povedala som jej, že by mali ďakovať môjmu Majstrovi Li Chung-č’, zakladateľovi Falun Dafa, keďže on ma učí konať takýmto spôsobom.

Vzdanie sa povýšenia

Predtým, než som začala praktizovať Falun Dafa, mali sme príležitosť zmeniť si svoju pozíciu učiteľov. Len traja učitelia prešli všetkými posudkami a ja som bola jednou z nich. Avšak moju pozíciu mi vzal niekto iný. Bola som taká nahnevaná, že som omdlela.

Teraz, keď praktizujem Falun Dafa, myslím v prvom rade na druhých.

Naša škola dostala príležitosť povýšiť niekoľkých učiteľov, no počet bol obmedzený. Človek, zodpovedný za povýšenie, povedal: „Ak máme len jednu pozíciu, tá by mala patriť pani Xu. Ona je najskúsenejšia.“

Vzdala som sa tejto príležitosti, aby ju mohli dostať druhí. Svojim kolegom som povedala: „Všetci ste mladí a mali by ste sa snažiť o svoju budúcnosť.“

Odložený dôchodok

Chcela som odísť skôr na dôchodok v roku 2006, keďže moja dcéra mala čoskoro priviesť na svet dieťa a chcela som byť s ňou.

Požiadala som o dôchodok predtým, než sa začali letné prázdniny. Keď sa začal nový školský rok, opýtala som sa riaditeľa školy, či majú nového učiteľa hudby. Povedal mi, že nikto nechce prísť pracovať do našej školy, pretože mzdy stále meškajú.

Pomyslela som si, že nemôžem opustiť študentov, keďže by ostali bez hodín hudby, takže som sa o tom porozprávala so svojou dcérou a zaťom, aby si našli pestúnku.

Ak by som naďalej pracovala, v skutočnosti by som zarobila menej ako bol môj dôchodok, keďže by som musela cestovať do práce, no pomyslela som si, že to stojí za to, ak študenti budú môcť pokračovať vo svojich hodinách hudby.

Každoročná konferencia

V roku 2000 sme mali každoročnú učiteľskú konferenciu. Všetci učitelia v škole mali prejavy. Keď som skončila svoj prejav, zaznel nadšený potlesk.

Jedna učiteľka mi povedala, že sa jej vynorili slzy, keď počúvala moju správu. Ďalšia učiteľka mi povedala, že moja správa bola dojímavá preto, pretože som sa činila veľmi dobre.

Miestna hudobná škola prijímala každý rok len dvoch študentov z nášho okresu. Z mojej školy vždy prijali jedného študenta a niekedy boli dokonca aj obaja mojimi študentmi.

Dostala som cenu „príkladná učiteľka“ a moje plány vyučovacích hodín boli označené za „vynikajúce“.

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2017/12/14/166739.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 

Odber správ

Odber nových článkov mailom