(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v 90. rokoch, keď mala moja dcéra len tri roky. Vždy, keď som počúvala Majstrove učenia Fa, bola pri mne.
Raz pribehla k zrkadlu, pozrela sa na seba a zvolala: „Mami! Pozri! Moje vlasy sú modré a kučeravé.“ Pozrela som sa do zrkadla, nič som však nevidela. Vážny výraz jej nevinnej tváre mi však napovedal, že neklame. Uvedomila som si, že pomocou nebeského oka vidí obraz svojho pravého ja.
Drobná snehová vločka
Majster povedal:
„V čase, keď som začal vyučovať Fa, prichádzali Bohovia nadol ako snehové vločky – bolo ich tak veľa.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2016“)
Keď dcéra trochu vyrástla, začala sama čítať Majstrove učenia a robila so mnou cvičenia. Niekedy so mnou chodila aj rozdávať letáky objasňujúce pravdu.
Povedala mi o sne, v ktorom ju Majster vzal na krásne miesto. Bolo presne také, ako nebo opísané v románe Cesta na západ – okná boli z nefritu, klince zo zlata a červenú dvojitú bránu zdobili nádherne namaľovaní fénixovia. Farby boli priehľadné a nádherné. Všade tiež boli motívy lietajúcich drakov a fénixov. Veľkolepý zámok bol vyrobený zo zlata, striebra a vzácnych fialových kameňov a v záhrade boli krásne a výnimočné kvety a rastliny. Majster povedal, že toto ohromne krásne miesto je jej skutočným domovom.
Prostredníctvom slov mojej dcéry Majster v priebehu rokov povzbudzoval a viedol aj mňa. Veľmi mi to v kultivácii pomáhalo.
Odklon od Dafa na vysokej škole
Keď dcéra začala študovať na vysokej škole v inom meste, ďaleko od domáceho kultivačného prostredia, vzdialila sa od Dafa. Od svojich rovesníkov si osvojila zlé návyky a znečistila sa vo veľkom farbiacom kotly dnešnej spoločnosti. Stále bola na telefóne, trávila hodiny sledovaním videí na internete a milovala nakupovanie cez internet.
Snažila som sa jej pripomínať, aby študovala Fa a nepoľavovala v kultivácii. Nepočúvala a keď som jej tieto veci spomenula, reagovala netrpezlivo a podráždene. Nevedela som, čo robiť, a tak som o tom hovorila čoraz menej. Úplne sa stratila medzi bežnými ľuďmi až sa nakoniec prestala kultivovať.
Počas postgraduálneho štúdia začala mať depresie kvôli veľkému pracovnému zaťaženiu a tlaku. Často hovorila veci ako: „Aký má zmysel žiť? Radšej by som bola mŕtva.“
Dcéra voči mne prechovávala veľký hnev. Bola presvedčená, že dôvodom, prečo nie je dosť múdra, dosť schopná a dosť úspešná je to, že som na ňu bola v čase dospievania príliš prísna. Mala mi za zlé, že som ju v detstve občas bila po zadku a kritizovala. Obviňovala ma a hovorila, že som jej zničila život. Zaprisahala sa, že ma bude navždy nenávidieť. Povedala mi veľa krutých a zraňujúcich vecí.
Plakala som zakaždým, keď som sa s ňou rozprávala. Cítila som sa ukrivdená a hnevala som sa na ňu. Nechápala som, ako môže byť taká nevďačná. Nielenže si ma nevážila za to, že som ju vychovala, zabezpečovala a finančne podporovala počas vysokoškolského štúdia, ale dokonca ma považovala za svojho najväčšieho nepriateľa. Na druhej strane som sa obávala, že si ublíži alebo dokonca spácha samovraždu. Všetka tá trpkosť a obavy, ktoré som v sebe nosila, mi ležali na srdci ako veľký kameň.
Vykorenenie hnevu
Vedela som, že stav mojej dcéry a ani môj stav nie je v poriadku. Správala som sa ako bežný človek a niekedy dokonca ešte horšie. Majster povedal:
„Nič nie je náhoda a vo všetkom sú faktory z oboch strán. Buď vás to má skúšať alebo vám to má pomáhať. V každom prípade sú tam oba aspekty, takže o tom premýšľajte. Neexistujú žiadne náhody.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku pri príležitosti 25. výročia šírenia Dafa“)
Pomyslela som si: „Nie je to náhoda, že moja dcéra je v tomto stave. Deje sa to preto, aby som sa mohla lepšie kultivovať a zlepšovať. Ale na čom mám zapracovať?“ Uvedomila som si, že sa sťažuje vždy, keď mi zavolá. Je to to, na čom som mala pracovať – na svojom hneve? Preskúmala som sa, aby som zistila, či v sebe neprechovávam hnev.
Ohromilo ma, čo som zistila. Môj hnev bol v skutočnosti veľmi hlboko zakorenený. Mala som svokre za zlé, že uprednostňuje vnukov pred vnučkami, a že mi nepomáha s dcérou. Manželovi som zazlievala, že sa nepostavil svojej matke. Mala som výčitky voči dcére, že si neváži veci, ktoré som pre ňu urobila. Nakoniec som si uvedomila, že dcérino neustále sťažovanie sa odráža môj vlastný hnev, ktorého sa musím vzdať.
Rozhodla som sa úplne hnev odstrániť. Zavolala som dcére a úprimne som sa jej ospravedlnila: „V minulosti som spravila veľa chýb, ospravedlňujem sa. Nemala som ťa v detstve biť po zadku, ani ťa kritizovať. Spôsobila som ti veľa bolesti a je mi to ľúto.“
Spravila som prioritu z odstránenie hnevu, ale nebolo ľahké sa ho zbaviť, keďže prichádzal vo vlnách. Niekedy sa zdalo, že môj hnev je preč, ale po niekoľkých dňoch sa znovu objavil. Vždy, keď som sa kvôli niekomu alebo niečomu cítila zatrpknutá, zavolala mi dcéra a sťažovala sa. Vždy, keď sa to stalo, vedela som, že je čas pozrieť sa do svojho vnútra a pokračovať v práci na tejto tvrdohlavej pripútanosti.
Postupne som sa zbavila hnevu na svokru aj manžela. Dcéra však stále občas volala a sťažovala sa. Pokračovala som teda v pozeraní sa do vnútra a hľadala som stále hlbšie. Objavila som tiež hnev na iných ľudí. Pracovala som na tom, aby som ho úplne odstránila zo svojho srdca a úplne sa ho zbavila.
Tento proces som opakovala stále dookola po dlhý čas a všimla som si, že môj charakter sa zlepšil. Keď som si spomenula na niekoho, kto mi predtým ublížil, nemala som voči tej osobe také nepríjemné pocity a cítila som sa pokojne. Úprimne som im ďakovala za to, že mi pomohli odstrániť karmu a neprechovávala som voči nim žiaden hnev.
Keď som si už myslela, že som konečne prešla touto skúškou, jedného dňa mi opäť zavolala dcéra a sťažovala sa. Tentoraz bola ešte tvrdšia a použila niekoľko hrubých slov. Správala sa ku mne, akoby som bola jej najväčším protivníkom a povedala mi, že ma raz a navždy vyradí zo svojho života.
Po našom rozhovore som okamžite začala vysielať spravodlivé myšlienky. „Žiadne zlo nesmie využívať moju dcéru na to, aby sa mi miešalo do života. Mám Majstra. Ak mám nejaké nedostatky, napravím sa prostredníctvom kultivácie Dafa.“
V ten večer mi dcéra zavolala a prvýkrát sa ospravedlnila. Povedala, že sa mýlila a nemala hovoriť také zraňujúce veci.
Zmenila som svoje myslenie a moja dcéra tiež
Odkedy sa mi dcéra ospravedlnila, už len zriedkavo sa sťažovala. Jej stav sa však nezlepšil. Chýbalo jej sebavedomie a bola pesimistická. Prosila som ju: „Len študuj Fa a pevne sa kultivuj. Keď zmeníš svoje myslenie, budeš sa na svet pozerať inak.“ Povedala mi, že to urobí, ale zakaždým rýchlo spadla späť do zlého stavu. Bola som zmätená a premýšľala som, čo je hlavnou príčinou.
Keď som jedného dňa čítala článok na stránke Minghui, zrazu som si uvedomila, v čom je problém. Majster musel zariadiť, aby som narazila na tento článok, pretože mi trvalo príliš dlho, kým som sa osvietila. Povedala som dcére, aby zmenila svoje myslenie, ale čo ja? Zmenila som ja svoje myslenie? Hoci sa mi nepáčilo slovo „depresia“ na opis stavu mojej dcéry, prijala som ho. Nie je to to isté ako uznať, že je chorá? Povedala som jej, aby študovala Fa, a povedala som jej, že len keď bude dobre študovať Fa, môže sa z toho dostať. Nebolo to úsilie – túžba použiť Dafa na vyliečenie choroby mojej dcéry?
V tej chvíli mi bolo všetko jasné – bolo to moje nesprávne myslenie, ktoré spôsobilo stav mojej dcéry. Ja som bola tou hlavnou príčinou. Nebola „v depresii“, ale prechádzala procesom očisty svojej myšlienkovej karmy. Jej symptómy boli len prejavom tohto stavu. Veci sa zmenia, keď sa dostanú do krajnosti. Bolo to znamenie, že jej myšlienková karma bude odstránená. Bola to dobrá vec.
V okamihu, keď sa moje myslenie zmenilo, som pocítila, akoby z môjho srdca bolo sňaté bremeno. Moje telo sa cítilo nesmierne ľahko a príjemne.
Na druhý deň mi zavolala dcéra a povedala, že sa cíti dobre, a že ide pokračovať v štúdiu Fa. O niekoľko dní zavolala znova a znela nadšene: „Mami, som späť. Vrátila som sa ku kultivácii Dafa.“ Bola som taká šťastná, že som ledva zadržiavala slzy.
Odohralo sa to presne tak, ako nám to povedal Majster:
„… a ľudské názory menia sa, degenerované odstránené je, a žiara jasná sa ukazuje.“ („Nový život“, Hong Yin)
Epilóg
Vzhľadom na toto súženie som sa naučila nasledovné: Po prvé, vždy vložiť úplnú dôveru do Majstra a Fa. Aj keď bola moja dcéra v najhoršom stave a ja som sa najviac obávala a bola som na pokraji duševného zrútenia, hovorila som si: „Mám Majstra. Riadim sa len Majstrovými usporiadaniami.“ S touto myšlienkou sa moja úzkosť vytratila a ja som sa upokojila.
Po druhé, je potrebné vždy skúmať seba a kultivovať seba, nie iných. Bez ohľadu na to, ako dobre alebo zle sa darí mojej dcére, nemala by som sa zamerať na ňu, pretože nekultivujem ju. Kultivujem seba.
Keď som sa spätne pozrela na to, ako som sa cez toto trápenie dostala, naozaj som mala pocit, že všetky činy a stav mojej dcéry boli určené na to, aby som kultivovala seba. Pomáhala mi zlepšovať sa a ja by som jej mala byť úprimne vďačná.
