(Minghui.org) Wu a ja pochádzame z chudobnej, odľahlej provincie. Majster Li Chung-č’ (zakladateľ Falun Dafa) mal v našej oblasti mnohokrát úvodné semináre. Wu a ja sme sa zúčastnili na prvých seminároch, ktoré Majster usporiadal, a potom sme mu pomáhali tým, že sme ľuďom rozprávali o Falun Dafa.
Ešte väčšie šťastie pre nás bolo, že sme boli svedkami toho, ako Majster verejne a bezplatne liečil choroby ľudí na Výstave orientálneho zdravia v Pekingu v roku 1993. Majster vyzeral veľmi skromne, prístupne a nenápadne, ale mal také výnimočné schopnosti!
Majster vo svojom učení jasne povedal,
„To, čo tu učím, nie je nejaký bežný qigong, ale veci na vyšších úrovniach.“ („Učenie Fa a odpovedanie na otázky v Guangzhou“, Čuan Falun Fajie)
„Opravdivo vyučovať prax k vyšším úrovniam znamená spasiť ľudí – to je pravá kultivácia.“ („Vysvetľovanie Fa pre asistentov Falun Dafa v Čchang-čchune“, Vysvetlenie obsahu Falun Dafa)
„Hovorím, že v našej krajine som jediný človek, ktorý naozaj vedie ľudí k vyšším úrovniam a učí Fa na vyšších úrovniach – aj na celom svete, som jediný človek, ktorý to robí.“ („Učenie Fa a odpovedanie na otázky v Guangzhou“, Čuan Falun Fajie)
„Ale my sme vám tu povedali, že ja to dokážem spraviť, pretože mám mnoho tiel Zákona, ktoré môžu prejaviť svoje mocné božské sily Zákona.“ (Tretia lekcia, Čuan Falun)
V roku 1993 sa v Pekingu konala Výstava orientálneho zdravia. Bola to druhá celoštátna výstava. Prvá sa konala v Pekingu v roku 1992. Wu a ja sme nastúpili na vlak deň predtým, aby sme mohli prísť včas a byť prítomní na celom veľkolepom podujatí.
Do Pekingu sme prišli načas a ubytovali sme sa u Wuovho príbuzného. Na druhý deň ráno sme sa vybrali na miesto konania. Ostatní praktizujúci, ktorí prišli Majstrovi pomôcť, nás srdečne privítali. Boli sme radi, že opäť vidíme Majstra, a cítili sme sa, akoby sme sa po dlhom čase odlúčenia opäť stretli s rodičom. Majster nás predstavil a povedal ostatným, že sme návštevníci, ktorí prešli dlhú cestu. Požiadal ich, aby nám zabezpečili jedlo a ubytovanie.
Praktizujúci, ktorí prišli s Majstrom, boli všetci oblečení v bielom odeve. Vyzerali upravene a energicky. Každý stál na svojom mieste pri stánku Falun Dafa. Majster medzi nás rozdelil svoj gong (energiu) na liečenie chorôb, aby sme si rozdelili záťaž, keďže tam bolo veľa ľudí, ktorí hľadali liečbu.
Keď sa výstava otvorila, ponáhľal sa dovnútra veľký dav ľudí. Pri ostatných stánkoch stálo v rade len málo ľudí, ale stánok Falun Dafa bol plný. Ľudia v prvom rade si rýchlo rezervovali miesta na rannú liečbu. Ďalší rad ľudí čakal na registráciu na popoludňajšie liečenia.
Majster pracoval najtvrdšie! Mnoho ľudí čakalo na Majstra, aby liečil ich choroby. Mnohí z nich trpeli nevyliečiteľnými chorobami alebo ťažko liečiteľnými ochoreniami. Niektorých ťažko chorých pacientov prinášali rodinní príslušníci na nosidlách, iní prišli na invalidných vozíkoch alebo ich ľudia niesli na chrbtoch. Tvorili taký dlhý rad, že sme nedovideli na jeho koniec. Majster sa vždy usmieval a ku každému sa správal milo. Bol trpezlivý a neponáhľal sa.
Majster nepoužíval lieky, injekcie ani žiadne lekárske vybavenie. Držal dlane otočené k človeku a po odeve alebo udržiavajúc si určitú vzdialenosť človeka jemne pohladil, utrel zhora nadol, dotkol sa niečoho alebo to niečo z tela človeka chytil a vyhodil. Pri liečení tých, ktorí boli dlhé roky ochrnutí alebo boli zhrbení, Majster osobu jemne zdvihol a niekoľkokrát ju natiahol smerom nadol. Pohybov bolo málo, len dve, tri alebo štyri gestá. Majster dal pacientovi pokyn, aby sa úplne uvoľnil, a potom ho povzbudil slovami: „Sadni si!“ alebo: „Výborne!“, alebo: „Choďte dole!“, alebo: „Vstaňte!“, alebo: „Kráčajte spolu so mnou!“. Keď to Majster povedal, stal sa zázrak. Pacient si skutočne sadol, postavil sa alebo išiel, keď mu to Majster povedal. Niektorí nielen chodili, ale aj bežali alebo skákali!
Bol to sen alebo skutočnosť? Spočiatku tomu títo pacienti neverili, potom kričali od radosti: „Som zdravý! Som naozaj v poriadku!“ Niektorí kričali: „Majster Li!“, zatiaľ čo iní kričali: „Budha ma zachránil!“ Niektorí nekontrolovateľne plakali od radosti.
Wu a ja sme stáli na jednej strane stánku, takže sme všetko jasne videli. Neskôr, keď sa dopredu tlačilo čoraz viac ľudí, boli sme nútení čoraz viac sa vzďaľovať od stánku. V dôsledku toho nám uniklo mnoho detailov a skutočných prípadov Majstrovho uzdravovania chorôb.
Na niektoré veci však nikdy nezabudneme.
Jednou z nich bol výraz nesmiernej vďačnosti na tvárach tých, ktorí boli uzdravení, a ich rodinných príslušníkov. Keď rodinní príslušníci videli, ako ich milovaný človek, ktorý bol roky chorý, zrazu odhodil barly alebo vystúpil z invalidného vozíka a bol schopný bez akejkoľvek pomoci chodiť, a dokonca behať, boli šťastní a zároveň bez slov. Niektorí sa neubránili výkriku: „Je tu božská bytosť!“. Nevedeli, ako sa Majstrovi poďakovať. Niektorí si kľakli na kolená a opakovane sa klaňali a volali: „Ďakujem, Majster!“. Majster jednoducho povedal: „Prosím, vstaňte.“ Pomohol im vstať a ďalšieho pacienta ošetril, akoby sa nič mimoriadne nestalo.
Druhou nezabudnuteľnou spomienkou je výraz tváre ľudí, keď boli svedkami toho, čo sa stalo: Údiv, chvála a úcta. Majster je schopný všetkého, dokonca aj liečiť ťažko chorých pacientov a obnoviť ich zdravie. Ľudia nikdy v tomto živote nevideli také mimoriadne schopnosti, ani o takých veciach nepočuli. Je ťažké tomu uveriť, ak to človek nevidel na vlastné oči. Ľudia si nemohli pomôcť a len kričali: „To je zázrak!“
Majster liečil cez deň choroby ľudí po niekoľko dní a večer mal tri prednášky, ktoré boli plné. Wu a ja sme počúvali Majstrove prednášky a boli sme svedkami toho, ako usilovne Majster pracoval vo dne aj v noci.
Napriek tomu, aký bol zaneprázdnený, nás Majster nezanedbával. Počas obedňajšej prestávky si Majster našiel čas a najedol sa s nami. Otvoril svoju škatuľu s jedlom a dal nám to najlepšie jedlo, ktoré mal, pričom pre seba si nechal len málo. Toto sa dialo každý deň počas výstavy. Cítili sme sa zle, ale nemohli sme jeho ponuku odmietnuť. Majstrova starostlivosť nás dojala k slzám.
Keďže sme si vyčerpali dovolenku z práce, vrátili sme sa domov pred slávnostným ukončením výstavy. Majster nás požiadal, aby sme zostali, ale kvôli našej slabej kvalite osvietenia sme si neuvedomili, aká vzácna je táto príležitosť. Neochotne sme sa s Majstrom rozlúčili. Svoje rozhodnutie ľutujeme vždy, keď si na to spomenieme!
Majster prejavil na oboch výstavách zdravia veľké nadprirodzené schopnosti a otriasol Pekingom. Dopad bol ďalekosiahly a správa sa rozšírila po celej Číne. Potom, čo sme boli svedkami týchto mimoriadnych vecí, Wu a ja pevne veríme v Majstra a Falun Dafa. Prisahali sme, že budeme praktizovať kultiváciu až do konca a nasledovať Majstra domov!
