(Minghui.org) Žena vo veku nad 60 rokov bola vystavená mnohým trápeniam a neopísateľnému mučeniu, pretože sa odmietla vzdať svojej viery vo Falun Gong, duchovnú a meditačnú prax, ktorá je v Číne prenasledovaná od júla 1999.
Za posledných 25 rokov bola pani Duan Xueqin z oblasti Bairin Left Banner v meste Chifeng, v provincii Vnútorné Mongolsko, osemkrát zatknutá a zadržaná a väznená v Prvej ženskej väznici vo Vnútornom Mongolsku a v tábore nútených prác Tumuji, celkovo po dobu 12,5 roka. Úrady ju mučili a zranili jej kostrč, kvôli čomu od pása nadol ochrnula.
Ani jej rodina nebola ušetrená prenasledovania. Jej mladšiu dcéru vo veku 15 rokov zatkli a dva týždne zadržiavali za to, že sa zastala svojej matky. Mladému dievčaťu sa neskôr vyhrážali strelnou zbraňou a vyvinula sa u nej srdcová porucha.
Policajti zatkli a zbili aj syna pani Duan, keď ju neúspešne hľadali. Jej manžel, ktorý Falun Gong nepraktizoval, bol tiež zatknutý a zadržaný. Kvôli obrovskému strachu a nátlaku nedovolil pani Duan prísť domov ani na čínsky Nový rok v roku 2003, keď sa vrátila z niekoľkomesačného pobytu v odlúčení, kde sa ukrývala pred políciou.
Mučenie v tábore nútených prác
Predtým, ako sa pani Duan začala venovať Falun Gongu, trpela zápalom čriev, žlčníka, žalúdka, pečene a srdcovou chorobou. Bojovala s bolesťami a nakoniec ostala pripútaná na lôžko. Keď sa v roku 1998 naučila Falun Gong, všetky ťažkosti do mesiaca zmizli. Nepotrebovala už lekársku starostlivosť a začala pracovať a starať sa o rodinu.
Jej život sa otočil o 180 stupňov po tom, ako bývalý čínsky vodca Jiang Zemin začal v júli 1999 prenasledovanie Falun Gongu. Za vykonávanie cvičení Falun Gongu v parku, bola 28. januára 2000 zatknutá a zadržaná na 15 dní.
5. januára 2001 ju opäť zatkli príslušníci Úradu vnútornej bezpečnosti v Bairin Left Banner a uväznili ju v miestnom zadržiavacom centre.
Keď bola pani Duan 13. júna 2001 s manželom na nákupe potravín, traja policajti im prehľadali domov. Zabavili všetky jej knihy Falun Gongu. Jeden z policajtov udrel jej vtedy 15-ročnú dcéru do tváre za to, že povedala, že Falun Gong je dobrý a vyliečil choroby jej matky.
O tri dni neskôr, 16. júna, policajti opäť vtrhli do jej domova a zatkli pani Duan, aj s jej dcérou. Dcéru zadržali na 15 dní, pričom ona dostala trojročný trest nútených prác.
Kvôli mučeniu, ktoré pani Duan zažila v tábore nútených prác Tumuji, sa u nej objavili vážne žalúdočné problémy. Vedenie pracovného tábora ju krátko po prijatí prepustilo. Bola taká vychudnutá, že ju jej rodina a susedia sotva spoznali.
Tým, že pani Duan začala opäť pravidelne praktizovať cvičenia Falun Gongu a študovať učenie, sa postupne zotavila, ale čelila častému prenasledovaniu zo strany miestnej polície a predstaviteľov mestskej samosprávy.
Život v chudobe po nepretržitom obťažovaní
V septembri 2002 sa staršej dcére pani Duan narodilo dieťa a ona sa oň išla starať. Keď polícia zistila, že nie je doma, obťažovala jej mladšiu dcéru, ktorá mala vtedy 16 rokov a vyhrážala sa jej zbraňou. Bola taká vystrašená, že sa u nej objavili problémy so srdcom. Polícia zatkla aj manžela pani Duan a dva dni ho zadržiavala. Polícia potom zašla do domu jej staršej dcéry a pani Duan odviedla domov, aby ju mohla sledovať.
Policajti z Úradu pre vnútornú bezpečnosť v Bairin Left Banner sa 14. októbra 2002 vrátili do domu pani Duan a pokúsili sa ju odviesť do centra na vymývanie mozgov. Podarilo sa jej utiecť. Policajti sa vrátili okolo polnoci, zatkli jej syna a odviedli ho na policajnú stanicu, kde mu dali desiatky faciek.
Pani Duan bola nútená niekoľko nasledujúcich mesiacov žiť mimo domova, aby sa ukryla pred políciou. Keď sa 29. januára 2003, tri dni pred čínskym Novým rokom, vrátila, jej manžel bol pod takým tlakom, že ju požiadal, aby odišla. Zostala bez prostriedkov a odišla do neďalekého mesta Chifeng. Prežívala vďaka žobraniu o jedlo.
Takmer umučená na smrť vo väzenskom centre
11. februára 2003 pani Duan zatkli príslušníci Úradu pre vnútornú bezpečnosť mesta Chifeng. Bola väznená v zadržiavacom centre mesta Chifeng, vypočúvaná a mučená.
Policajti ju bili a zranili jej rameno a nohu, pretože odmietla uviesť svoje meno a adresu. Na protest proti prenasledovaniu začala držať hladovku a každý deň ju násilne kŕmili. Niekoľko väzňov jej pritom násilne otvorilo ústa a zlomili jej pritom niekoľko zubov. Raz ju dozorca nakŕmil vreckom soli, čo jej poranilo žalúdok a spôsobilo vykašliavanie krvi. Jeden z väzňov jej takmer zlomil nohu, keď ju po násilnom kŕmení hodil na posteľ.
Po 18 dňoch mučenia bola na pokraji smrti a jej rodine bolo oznámené, aby ju vzali domov.
Skôr ako sa pani Duan stihla zotaviť, príslušníci policajného oddelenia mesta Chifeng ju previezli do zadržiavacieho centra okresu Hongshan. Dozorca nariadil mužským väzňom, aby ju hneď násilím nakŕmili, hoci stále zvracala krv. Na druhý deň jej dozorca dal šok elektrickým obuškom, pretože odmietala jesť. Dozorcovia ju neskôr odviezli do nemocnice, kde jej opakovane zaviedli cez hrdlo do žalúdka hadičku a násilne ju kŕmili. Zakaždým vyvracala veľa krvi.
Po prevezení späť do zadržiavacieho centra ju dozorcovia na dva týždne pripútali na posteli smrti. Počas tohto obdobia jej nedovolili vstať, aby mohla použiť toaletu. Väzeň na ňu pľul a vyzliekol ju donaha, aby ju ponížil. Na zosilnenie mučenia jej udierali do pŕs a rúk.
Keď ju sňali z postele smrti, mala stuhnuté svaly a nebola schopná chodiť ani použiť toaletu. Musela kľačať na zemi, no bola príliš slabá na to, aby sa dokázala vyprázdniť. Bola vychudnutá a na pokraji smrti. Dozorcovia ju odviezli do nemocnice, kde jej diagnostikovali krvácanie do žalúdka. Keďže nechceli niesť zodpovednosť za jej smrť, prepustili ju.
Agenti z Úradu 610 v Bairin Left Banner a miestni policajti mesta Sifangcheng ju v rokoch 2003 až 2005 doma často obťažovali.
Prvý trest odňatia slobody na štyri roky
Polícia opäť zatkla pani Duan 17. októbra 2005, keď sa zúčastnila na pohrebe svojho svokra. Umiestnili ju do zadržiavacieho centra Daban, kde ju brutálne zbili. Neskôr ju úrady previezli do prvej ženskej väznice vo Vnútornom Mongolsku, kde si mala odpykať štvorročný trest.
Ochrnutie po odpykaní si druhého trestu odňatia slobody na 5,5 roka
Koncom roka 2012 bola opäť zatknutá a odsúdená na päť a pol roka v prvej ženskej väznici vo Vnútornom Mongolsku.
Aby ju dozorcovia prinútili vzdať sa Falun Gongu, odopierali jej spánok a snažili sa jej vymývať mozog. Keď sa snažila dozorcom a spoluväzňom objasniť pravdu o Falun Dafa a o prenasledovaní, zbili ju v izolovanej miestnosti. Jej rodina ju vo väzení nemohla navštíviť, pretože odmietala spolupracovať s dozorcami.
V dôsledku mučenia mala zranenú kostrč, čo nakoniec viedlo k tomu, že ochrnula od pása nadol a už sa o seba nedokázala postarať. V januári 2018 bola prepustená a žila so svojím synom v meste Daban v Bairin Left Banner.
Tretí trest odňatia slobody za šírenie literatúry Falun Gongu
Necelý rok po prepustení pani Duan ju 6. decembra 2018 zatkli štyria príslušníci policajného oddelenia v Bairin Right Banner za šírenie literatúry Falun Gongu. Zobrali jej kľúče, prehľadali jej dom a zabavili jej knihy, fotografie a literatúru Falun Gongu. Tieto materiály boli neskôr použité na súde ako dôkaz o jej praktizovaní Falun Gongu.
Po prevezení do zadržiavacieho centra v Bairin Right Banner sa pani Duan odmietla nechať vyfotiť. Traja dozorcovia jej striedavo dávali šoky elektrickými obuškami. Väzenský lekár ju držal za uši, aby ju mohli odfotografovať. Bola bitá a spútaná za chrbtom, pretože robila cvičenia Falun Gongu a odmietla si obliecť väzenskú uniformu. Mučenie viedlo k tomu, že sa u nej vyvinul vysoký krvný tlak a zrýchlený tep. Odmietla užívať neznáme lieky, ktoré jej dali dozorcovia, a tí ju preto zbili.
Kvôli poranenej kostrči mala problémy so sedením. Každý týždeň ju dozorcovia dvakrát prehľadali tak, že ju vyzliekli a prevrátili kým ležala.
Polícia v Bairin Right Banner predložila prípad pani Duan prokuratúre v Bairin Right Banner týždeň po jej zatknutí. Prokurátor o niekoľko týždňov neskôr postúpil jej prípad prokuratúre mesta Chifeng, ktorá ju po ďalšom týždni obvinila.
Pani Duan sa začiatkom roka 2019 dostavila pred súd v Bairin Right Banner a v máji 2019 bola opäť odsúdená na tri roky v prvej ženskej väznici vo Vnútornom Mongolsku a na pokutu 5 000 yuanov.
Takmer umučená na smrť vo väzení
Keďže sa pani Duan odmietla zrieknuť svojej viery, bola vo väzení podrobená prísnemu dohľadu. Nesmela si kúpiť veci dennej potreby a dozorca nariadil drogovej dílerke Liu Hong, aby ju mučila akýmikoľvek prostriedkami.
Liu ju bila a vykrúcala jej ruku, pretože odmietla nosiť menovku. Raz jej Liu dala do vody neznáme drogy a nechal ďalšie štyri väzenkyne, aby jej vodu naliali do nosa. Keďže vytrvalo odmietala drogu užiť, Liu ju škrtila a násilím jej vykrútila krk tým, že jej prudko zatiahla vlasy dozadu, čo spôsobilo, že omdlela.
Hoci Liu vedela, že má poranenú kostrč a nemôže si sadnúť, stále jej nedovoľovala ľahnúť si. Keď sa doplazila do kancelárie superintendenta, aby mu vysvetlila svoju situáciu, superintendent ju namiesto toho obvinil z bitia Liu.
Jedného dňa Liu zakryla pani Duan hlavu svojou košeľou, zatiaľ čo ju ostatné väzenkyne držali na posteli. Liu udrela lakťom do hrude pani Duan a opakovane ju udierala do hlavy a tváre. Jej tvár a ústa boli pokryté krvou. Keď sa snažila vyliezť z miestnosti, Liu ju ťahala sem a tam po zemi.
Zdravotný stav pani Duan sa rýchlo zhoršoval. Nedokázala sa už ani plaziť a bola pripútaná na lôžko.
Po prepustení podstúpila dve ťažké operácie a takmer zomrela. Polícia a miestni úradníci v Bairin Right Banner ju a jej rodinu naďalej bezdôvodne prenasledovali a natáčali ich na ulici.
