(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, praktizujúci!
V septembri minulého roka som prestúpil zo strednej školy Niao Song na Taiwane na tanečné oddelenie akadémie umení Northern Academy of the Arts a teraz som v 11. ročníku. Pred piatimi rokmi som už navštevoval Northern Academy a študoval som tam dva semestre.
Vždy, keď sa ocitnem v novom prostredí, uvedomím si, že nič nie je náhodné. To, že som dvakrát navštevoval Northern Academy, všetko usporiadal Majster. Niekedy si hneď neuvedomím, že sú to Majstrove usporiadania a mám pocit, že sú to len náhodné udalosti. Keď sa však obzriem späť, uvedomím si, že veci sa odohrali v správnej chvíli a dláždili moju kultivačnú cestu. Rád by som vám povedal, ako boli nedávno odhalené moje pripútanosti.
Skutočne sa kultivovať
Na Taiwane som chodil do školy, ktorá vyžadovala každodenné štúdium Fa a robenie cvičení. Po čase som začal považovať robenie troch vecí učeníkov Dafa skôr za formalitu než za niečo, čo by som mal chcieť robiť ako praktizujúci. Keď som sa nekultivoval usilovne, nedokázal som zabrániť tomu, že som počas skupinového štúdia Fa zadriemal, alebo bol duchom neprítomný. Bez ohľadu na to, ako veľmi som sa snažil, nedokázal som absorbovať ani slovo.
Neskôr som si uvedomil, že ak budem štúdium Fa a robenie cvičení považovať za povinnú požiadavku a neuvedomím si ich význam, nič sa nenaučím. Bez ohľadu na to, koľko času som strávil čítaním učení a cvičeniami, nedokázal som sa upokojiť ani prijať to, čo som čítal. Po príchode do Northern Academy som vedel, že ma nikto nebude nútiť študovať Fa a nie sú tu ani stanovené pravidlá, v akom čase musím vstávať na cvičenia. Všetko je dobrovoľné. To, či sa človek chce kultivovať alebo nie, je na ňom samom. Keď som si konečne uvedomil, že študovanie Fa a robenie cvičení je prejavom sebadisciplíny kultivujúceho, prestal som zaspávať. Každý deň som si vážil čas na štúdium Fa a začal som byť sústredený.
Lenivosť
Spočiatku som sa usilovne venoval každodennému praktizovaniu cvičení. Trvalo to jeden semester. Samého ma to prekvapilo, ale začal som byť samoľúby. Premýšľal som: „Som taký odhodlaný, môj kultivačný stav je dosť dobrý.“ Tieto myšlienky boli nesprávne, ale neuvedomoval som si to.
Potom som začal poľavovať. Každý deň som vstával veľmi skoro a bolo ťažké vstať z postele. Počas ranných vyučovacích hodín som zaspával. Pomyslel som si: „Keby som vstával neskôr, nemal by som viac energie?“ Vedel som, že sa len snažím nájsť si výhovorky, aby som nemusel vstávať tak skoro a robiť cvičenia. Zmocnila sa ma lenivosť a začal som klamať sám seba. Táto myšlienka sa pomaly rozširovala. Niekedy som pol hodiny odkladal začiatok cvičení a cítil som, že mám potom trochu viac energie. Zdalo sa, že moja stratégia funguje.
Kým som si uvedomil, že sa mýlim, problém sa už stal vážnym. Keď som naozaj chcel vstať o piatej ráno, nebolo to už také ľahké ako predtým. Budík som buď prespal, alebo som ho ani nepočul. Myslel som si, že s mojím budíkom nie je niečo v poriadku. Možno bola hlasitosť môjho budíka príliš nízka a potreboval som vymeniť batériu. Po výmene batérie som ho stále nepočul a stále som premeškával cvičenia. Dokonca som požiadal svojho spolubývajúceho, aby si nastavil budík on. Myslel som si, že jeho budík bude dostatočne hlasný, no stále to nefungovalo.
Potom som pochopil, že je to tak, ako povedal Majster:
„Niektorí dlhoroční praktizujúci hovoria: ‚Učiteľ, prečo sa cítim nepohodlne po celom tele? Zakaždým idem do nemocnice, aby som dostal injekcie, ale nepomáha to. Užívanie liekov takisto nepomáha.‘ Ani sa mi to nehanbili povedať! Samozrejme, že nepomohli. Nebola to choroba, ako by teda mohli pomôcť? Môžete ísť na prehliadku. Nie je tam nič zlé, len sa jednoducho cítite nepohodlne. Jeden z našich žiakov išiel do nemocnice a ohli na ňom zopár ihiel na injekčných striekačkách. Napokon liečivo vystreklo von, ale ihla aj tak nevnikla. Potom pochopil: ‚Och, ja som predsa praktizujúci. Už nechcem žiadne injekcie.‘“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
Cítil som, že Majster hovorí o mne. Vyskúšal som všetko možné, ale nič nezabralo. Nakoniec som si uvedomil, že sa nepovažujem za kultivujúceho. Nemalo to nič spoločné s budíkom – bola to moja pripútanosť. Nebol som taký usilovný ako predtým. Hoci som sa snažil vstávať každý deň skoro, nebol som skutočne odhodlaný. Keď som stratil počiatočnú motiváciu zlepšiť svoju kultiváciu, ako som mohol vytrvať? Cítil som sa zahanbene. Moja samoľúbosť, že dokážem skoro vstávať, sa stala medzerou. Keď som objavil svoju pripútanosť, začal som ráno opäť počuť budík. Uvedomil som si, že keď sa mi niečo nezdá správne, musím preskúmať sám seba a nie sa pozerať von.
Odstránenie mentality predvádzania sa
Keď som na hodinách tanca nesplnil svoje očakávania, hoci ma učiteľ neopravil, nebol som spokojný a mal som pocit, že som to mohol urobiť lepšie. Nie je nič zlé na tom, keď si človek uvedomuje svoje nedostatky, ale moja motivácia bola nesprávna. Stala sa pre mňa psychickou prekážkou a po vyučovaní som bol zakaždým v depresii. Myslel som si, že moje tanečné pohyby by mohli byť lepšie, a mylne som sa nazdával, že je to preto, lebo som si nastavil latku vysoko. Ak som ani po niekoľkých pokusoch nedokázal dosiahnuť požadovanú úroveň, mal som zlú náladu a nedokázal som sa toho vzdať. Cítil som sa hrozne a nedokázal som zadržať slzy.
Začal som o sebe pochybovať: „Prečo som na odbore tanca?“ Nemohol som zniesť pohľad na svoje strnulé postoje v zrkadle. Čím viac som sa pozeral do zrkadla, tým viac som sa cítil frustrovane. Bál som sa aj toho, ako sa na mňa pozerajú ostatní. Obával som sa, že vidia moje slabiny. Snaha zakryť moje slabosti ma nútila vyhýbať sa tancu.
Náš tanec však vyžaduje, aby pohyb vychádzal zvnútra. Myseľ vedie pohyb a myseľ pokračuje, aj keď sa pohyb zastaví. Moje tanečné pohyby sa odklonili od požiadaviek a ja som sa dostal do zlého cyklu. Nedokázal som to pochopiť: Prečo som neurobil žiadny pokrok? Zhoršujem sa! Nevedel som prísť na to, v čom je problém. Chodenie na hodiny tanca sa stalo mučením.
Jedného dňa som si prečítal v Čuan Falune:
„Hoci chcete vystúpiť, nemôžete. Jednoducho vás nenechajú ísť hore. Je to preto, že váš charakter sa nezlepšil.“ (Prvá lekcia, Čuan Falun)
Osvietil som sa k tomu, že sa to stalo preto, lebo môj xinxing sa nezlepšoval. Moja pripútanosť ma ťahala dole, takže som sa, samozrejme, nemohol zlepšiť. Celá moja frustrácia a pocit, že by som to mohol robiť lepšie, nepochádzali z čistého, dobrého úmyslu. Mal som pripútanosť k predvádzaniu sa. Bol som rozrušený, pretože som mal pocit, že nie som dosť dobrý.
Keď som si uvedomil, že nie som najlepší tanečník v triede, cítil som sa nepríjemne a závidel som. Moja pýcha mi bránila dobre tancovať. Chcel som skryť svoje nedostatky. Uvedomil som si, že keď tancujem s takouto špinavou mysľou, nemám šancu robiť pokroky. Bol som plný sebeckých túžob a pripútaností a mentality predvádzania sa a môj motív nebol čistý. Tieto zlé myšlienky mi napĺňali hlavu, takže výsledok prirodzene nemohol byť dobrý.
Ak je mojím osudom tanec, musím sa zbaviť všetkých svojich pripútaností. Mal by som kultivovať svoje telo aj myseľ. Na prvý pohľad nemá zlepšovanie schopností nič spoločné s kultiváciou. V skutočnosti je však medzi nimi silná súvislosť. Keď som objavil svoje pripútanosti, snažil som sa nenechať sa negatívne ovplyvniť svojimi frustráciami a zostať pokojný. Keď ma niekto pochválil, pripomenul som si, aby som bol pokorný a nestal sa samoľúbym.
Moja kultivačná cesta nebola hladká a často som zakopával. Dúfam, že si vždy budem pamätať Majstrove slová: „... sa neustále kultivujete akoby ste práve začali...“ („Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii metropolitnej oblasti New York 2009“, Vyučovanie Fa na konferenciách – IX. časť).
Nikdy nesmiem zabudnúť na vďačnosť, ktorú som cítil, keď som sa prvýkrát osvietil k pravde. Musím to dohnať a usilovne sa kultivovať.
Vyššie uvedené je len moje zdieľanie. Prosím, láskavo upozornite na všetko, čo nie je v súlade s Fa.
(Prednesené na Falun Dafa konferencii zdieľania kultivačných skúseností na akadémii umenia Northern Academy of the Arts)
