Zlatý Budha (s komentárom Majstra)

Pred niekoľkými dňami som čítal článok od praktizujúceho „Nazeranie na kultiváciu v období nápravy Fa s čistou a jasnou mysľou“, ktorý obsahoval príbeh o otázke rýdzosti želania človeka praktizovať kultiváciu. Príbeh bol nasledovný: Mäsiar stretol dvoch ľudí, ktorí kultivovali budhovstvo. Títo dvaja mu povedali, že sú na ceste na západ, aby navštívili Budhu a pokúsili sa presvedčiť mäsiara, aby šiel s nimi. Mäsiar povedal: „Ja som príliš špinavý a nehodný. Ale vezmite prosím so sebou moje úprimné srdce.“ (Toto ukázalo, že hoci povolanie tohto človeka nebolo dobré, stále mal úprimné srdce, ktoré si vážilo Budhu a túžilo po ňom.) Takže mäsiar si vybral srdce a dal ho tým dvom ľuďom. (Toto ukazuje, že mäsiar nemal žiadne výhrady a pochybnosti vo vzťahu k Budhovi a túžbe po Budhovi.) Dvaja ľudia, kultivujúci budhovstvo súhlasili a vzali jeho srdce na západ. Keď potom prišli k Budhovi, Budha ukázal na obrovský kotol naplnený variacou sa vodou a požiadal ich, ak sa odvážia, skočiť dnu. Obaja cítili mnoho váhania, takže si pomysleli: Možno by bolo najlepšie, ak hodíme do toho kotla to srdce a uvidíme, čo sa stane? (Toto ukázalo, že títo dvaja kultivujúci nemali úplnú vieru v slová Budhu a stále ich hodnotili s ľudským srdcom.) Takže hodili do kotla mäsiarovo srdce a stal sa z neho zlatý Budha. (Odraz stavu vnútorného sveta bytosti toho človeka.) Keď to videli, obaja ľudia okamžite tiež skočili dovnútra. (Toto ukazuje, že títo ľudia mali veľmi slabú kvalitu osvietenia a boli zaseknutí v mentalite „verím tomu, čo vidím“. Spravili to, čo povedal Budha len potom, keď videli, aké zisky z toho plynú.) Výsledok bol, že sa z nich stali dva kusy smaženého cesta, odraz vnútorného sveta ich bytostí.

V ďalšom článku, „Nemať na konci žiadne ľudské myšlienky“ praktizujúci tiež hovoril príbeh o dvoch ľuďoch. Jeden človek mal nádherný zovňajšok. (Robil všetko dobre a poriadne a každý ho chválil.) Keď zomrel a ľudia ho otvorili, uvideli, že vo vnútri bol špinavý a prehnitý, a tak každý o tomto človeku hovoril ako o „navonok veľkolepo žiari, no vo vnútri je prehnitý a špinavý“ (Všetky zlé veci v jeho vnútri boli zakryté a neboli očistené na základnej úrovni.) Druhý človek mal veľmi bežný zovňajšok a nevynikal v žiadnej špeciálnej oblasti. Spáchal samovraždu potom, keď nebol schopný rozriešiť banálnu záležitosť. Po jeho smrti, keď ho ľudia otvorili, zistili, že tento človek vo vnútri jasne žiaril zlatým svetlom. Všetci ľudia krútili hlavami od ľútosti nad týmto človekom a hovorili, že tento človek bol „prostý a nevýrazný na povrchu, ale nádherný vo vnútri.“ Všetci cítili, že bola škoda, že tento človek sa vzdal všetkého, čo dosiahol. V skutočnosti sa tento človek kultivoval dosť dobre, len to jednoducho nemohol vidieť. Kvôli tomu, že spáchal samovraždu pre banálnu záležitosť, ktorú nemohol prekonať, boli všetky jeho predchádzajúce úspechy v kultivácii úplne zbytočné.

Keď som si prečítal tieto dva príbehy, mal som pocit, že mne a všetkým dobre pripomínajú, aby sme si lepšie kultivovali náš charakter a lepšie chápali Zákon. Z prvého príbehu som si uvedomil, že dlhodobo robiť prácu Dafa bez toho, aby človek myslel na ostatné veci, nutne neznamená, že má požadovaný stav mysle učeníka Dafa. Čo sa týka toho, ako naozaj kráčať po našej ceste dobre a spravodlivo, nie je to niečo, čo sa dá okamžite jasne a úplne pochopiť.

V minulosti v čase osobnej kultivácie bolo mnoho známych vedúcich asistenčných centier, asistentov a praktizujúcich-veteránov, vrátane praktizujúcich, ktorí boli často okolo Majstra – v Číne aj v zahraničí – ktorí spravili mnoho vecí pre Dafa a boli veľmi schopní, ale niektorí z nich mali očividné problémy so svojím charakterom. Napríklad, často neštudovali Zákon, alebo neštudovali Zákon s mysľou praktizujúceho (považovali Zákon len za zdroj informácií alebo študovali Zákon zo zvedavosti, alebo ako druh výskumu atď.), alebo nemali súcitné srdce, mali byrokratický postoj bežného človeka alebo silný zmysel pre hierarchiu, boli naplnení sami sebou, závistliví, súťaživí, príliš zameraní na zisky a straty atď. Samozrejme, kultivovali sa, takže sa neusilovali o veci bežných ľudí. Ale medzi praktizujúcimi a v spoločenstve kultivujúcich, keď príde na to, čo považovali za „zisky“, zjavne po nich túžili, ale nerozmýšľali o tom. Tieto typy problémov tiež existujú u tých praktizujúcich, ktorí nie sú na zodpovedných pozíciách – napríklad závidia alebo slepo obdivujú určitých „známych ľudí“. Toto následne podporuje ich nečisté mentality, ale pretože nie sú na pozíciách zodpovednosti, necítia, že by to bolo také dôležité. V skutočnosti je toto odrazom ich vlastnej mentality hierarchie svetského človeka, pretože kultivácia v Dafa sa pozerá len na srdce človeka a nie na povrch, nezáleží na tom, či ste „známa osoba“ alebo nie.

Keď 20. júla 1999 začalo prenasledovanie, všetci vedúci asistenčných centier a „známi ľudia“ okamžite museli čeliť obrovskému tlaku. Časť z nich veľmi skoro odpadla; niektorí prešli úplne na opačnú stranu a niektorí zabŕdli na dlhý čas do démonického trápenia. V tom čase to pre niektorých praktizujúcich prinieslo mnoho zmätku a zasahovania a mnou to tiež veľmi otriaslo. Myslel som si: „Je to pravdepodobne preto, že mali príliš veľa každodennej práce a nezamerali sa na využitie času na dobré študovanie Zákona, takže základ pre ich charakter a kultiváciu nebol dobre vytvorený. Všetci by sme sa mali poučiť z tejto lekcie a študovať viac Zákon.“

V tom čase bolo študovanie Zákona zamerané hlavne na udržiavanie kvantity, namiesto vedomého zamerania sa na pevné spojenie študovania Zákona a kultivovania charakteru. Takže mnoho problémov sa nedalo vyriešiť, pochopenie princípov Zákona pevne nenarastalo a niekedy tam bolo pri študovaní Zákona mnoho zasahovania. Neskôr, ako Učiteľ prednášal čoraz viac o náprave Zákona, postupne som získal hlbšie pochopenie tejto otázky. Po prvé, títo ľudia pravdepodobne nevedome premiešali pracovné nadšenie bežného človeka so svojimi vlastnými úlohami v kultivácii Falun Dafa. Neuvažovali o tom, že ešte stále majú základné pripútanosti a nekultivovali sa opravdivo, keď sa stretli s konfliktami, ktoré boli vyvolané ich vlastnými charakterovými chybami. Naopak, obvykle si mysleli, že sú „mimoriadni“ alebo „privilegovaní“, namiesto toho, aby si uvedomili, že vlastne za niečo bojujú alebo po niečom túžia. Po druhé, niektorí z týchto ľudí boli usporiadaní starými silami s cieľom skúšania a odstránenia praktizujúcich, ktorí majú silnú mentalitu bežných ľudí. Niektorí boli usporiadaní, aby mali negatívny vplyv v kritických momentoch a nerobili svoju prácu preto, že by bol ich charakter lepší ako niekoho iného. Ale Majster chce spasiť všetky vnímajúce bytosti, takže nechával bežať mnohé z týchto vecí a obrátil to naopak – zmenil základnú povahu vecí v týchto usporiadaniach a zničil usporiadania starých síl. Po tretie, keď robili nejaké veci v kruhu praktizujúcich, zasahovala do nich pripútanosť k sláve a zisku. Neboli schopní dobre sa správať so silným hlavným vedomím. Toto teda viedlo k objaveniu sa a k stupňovaniu pripútaností k sláve a zisku, súťaživosti a závisti, čo viedlo k novým problémom pri samotnej práci, ako aj v kultivácii.

Takže počas štyroch rokov kultivácie pri náprave Zákona praktizujúci v Číne vykonávali vec potvrdzovania Dafa a zachraňovania vnímajúcich bytostí formou „Veľká cesta nemá formu“. Každý človek je zodpovedný k svojej vlastnej kultivácii a práci Dafa, ľudia sa koordinujú navzájom sami a dá sa povedať, že v skutočnosti sa každý človek počas kultivácie pri náprave Zákona stal človekom so zodpovednosťou. Hoci v zahraničí sú asociácie Falun Dafa a asistenčné centrá, je mnoho projektových tímov a objavilo sa mnoho ľudí so zodpovednosťou, tieto veci, ktoré majú konkrétnu formu, sú tu len preto, aby zodpovedali formám bežnej spoločnosti. Keď príde na opravdivú kultiváciu v náprave Zákona, je vlastne každý učeník Dafa zodpovedný sebe, Majstrovi a Zákonu, a k vnímajúcim bytostiam. V tomto procese, myslím, že všetci naši noví a starí „ľudia so zodpovednosťou“ by sa mali poriadne poučiť zo skúseností, o ktorých sme hovorili vyššie, aby neboli ovplyvnení pripútanosťami k sláve a zisku alebo konceptmi bežných ľudí o „známych ľuďoch“ alebo o hierarchiách, a neprišli k záveru, že sa určite kultivujú, pretože sú takí zaneprázdnení prácou. Iba ak môžeme opravdivo v každom momente a na každom mieste položiť Zákon do našich sŕdc, aby sme sa ním neustále merali a našimi srdcami rozmýšľali o tom, ako byť zodpovední k Zákonu, k vnímajúcim bytostiam a k našej vlastnej kultivácii, potom môže každý z našich „ľudí so zodpovednosťou“ spraviť každý krok dobre a spravodlivo.

Druhý príbeh mi pripomenul niečo iného. Keď bežný človek spácha samovraždu, vytvorí to mnoho karmy a má to zložité následky. Keď však spácha samovraždu praktizujúci, spáchal hriech zabitia Budhu a následky sú ešte zložitejšie a vážnejšie. Existuje príbeh z kultivácie Budhu Milarepu. Keď Milarepa vydržal mnoho druhov obrovského fyzického a duševného utrpenia počas hľadania spravodlivého Zákona, zdalo sa mu, že jeho karma je pravdepodobne príliš veľká a nebude schopný vo svojom živote získať spravodlivý Zákon. V nesmiernych mukách premýšľal o samovražde. Takže povedal: „Pretože Marpa a Marpova žena majú obaja problémy kvôli mojim hriechom a keďže s týmto súčasným telom neuspejem v kultivácii, ale si len nazhromaždím ďalšie hriechy, zabijem sa.“ Vytiahol teda svoj nôž, aby spáchal samovraždu. V tom momente ho chytil lama Ngokpa a povedal mu so slzami stekajúcimi po tvári: „Nerob to! Naše vrodené schopnosti a vedomie sú božské, toto by bol hriech zabitia Budhu. Nie je vo svete väčší hriech než samovražda. Dokonca v exoterickej tradícii sútier nie je väčší hriech ako siahnutie na svoj vlastný život. Keďže to vieš, opusti myšlienku na svoje zabitie.“ Toto bolo len s ohľadom na vlastnú situáciu kultivujúceho počas obdobia osobnej kultivácie. Keď o tom hovoríme z iného hľadiska, kultivácia pri náprave Zákona od nás vyžaduje, aby sme v každej situácii najprv brali ohľad na iných a kultivovali spravodlivé osvietenie tým, že budeme úplne nesebeckí a budeme neustále umiestňovať iných pred seba. Navyše, učeníci nápravy Fa majú mimoriadne historické úlohy, takže keď znášame utrpenie v trápeniach, rozmýšľali sme o znášanlivosti Majstra a o bolestiach, ktoré niesol Majster a o čakaní a prianiach vnímajúcich bytostí?

Ako napísal ten praktizujúci: „Som prenasledovaný, mnoho učeníkov bolo prinútených chodiť z miesta na miesto a stratilo svoju prácu. Z pohľadu bežného človeka títo ľudia nemajú žiadnu kariéru a nemajú nič, čo by bolo zvláštne. Ale z pohľadu kultivujúcich a Bohov títo ľudia robia najsvätejšie a najveľkolepejšie veci potvrdzovania Dafa a zachraňovania vnímajúcich bytostí. V poslednom historickom období nápravy Zákona vesmíru vôbec nemôžeme živiť žiadne z pripútaností bežných ľudí, ani si nemôžeme dovoliť nebyť usilovní pri našej kultivácii len preto, že nemôžeme vidieť ovocie našej vlastnej kultivácie - alebo ešte horšie, vzdať sa kultivácie a mať nakoniec všetko v okamihu zničené.“

Študovaním Zákona som pochopil, že je tu ďalšia vrstva významu, to jest, v skutočnosti kultivácia pri náprave Zákona nie je o tom, čoho sme sa vzdali pre Dafa, čo chceme spraviť pre Dafa, alebo koľko sme spravili – je to o tom, či môžeme alebo nemôžeme opravdivo spoznať obrovské vnútorné významy nápravy Zákona a či si vieme alebo nevieme ceniť a pokorne prijať budúcnosť, ktorú pre nás vytvoril Majster. Bez Majstra by nebola opravdivá náprava Zákona. Bez Majstrovej nápravy Zákona by žiadna z vnímajúcich bytostí starého vesmíru nemala budúcnosť; náprava Zákona je bezhranične milosrdná a súčasne neporovnateľne posvätná a vážna. Náprava Zákona nemôže byť použitá žiadnou bytosťou alebo ľudskou pripútanosťou.

Od učeníka z USA, Zhang Yana

 


 

Majstrov kometár:

Odporúčam, aby si všetci učeníci Dafa prečítali tento článok.

Li Hongzhi

1. november 2003