Napravovanie seba samého
(Clearwisdom.net) Koncom októbra 2007 som začala pracovať v novej práci ako asistentka riaditeľa oddelenia v súkromnej spoločnosti. Môj šéf bol hnevlivý človek s výbušnou povahou. Vyzeralo to tak, že mu robí doslova potešenie urážať svojich podriadených. Ani ja ako asistentka som sa tomu nevyhla. Na povrchu sa zdalo, že ma kritizoval kvôli môjmu nedostatočnému pracovnému výkonu. Keď mi nadával, zvyčajne som to nebrala osobne a udržovala si vyrovnanú myseľ.
Skúšala som sa pozerať na situáciu z perspektívy praktizujúceho: Nemám veľa pracovných skúseností a neodviedla som dobrú prácu. Mrzelo ma, že som to nevedela spraviť lepšie. Kvôli môjmu povrchnému chápaniu situácie som si myslela, že je v poriadku, keď na mňa kričí. Niekedy som to vnímala tak, že tieto náročné situácie boli vytvorené pre zlepšenie môjho charakteru. Keď sa tieto veci diali, naučila som sa vydržať drsné slová a zvýšiť svoju znášanlivosť. Napriek tomu som v niektorých prípadoch nedokázala zniesť tú potupu a vyhŕkli mi slzy.
Jedného dňa na mňa opäť nakričal pre nejakú drobnosť. Naša kancelária je otvorená, takže všetci kolegovia to mohli počuť. Vtedy sa ma to tak dotklo, že mi začali stekať po tvári slzy. Utiekla som na toaletu a plakala som ako malé dieťa. Vedela som, že praktizujúci by nemal kvôli takému niečomu plakať. V duchu som si recitovala Majstrovu báseň "Jasná myseľ" zo zbierky "Hong Yin II":
"Učeníci Dafa, slzy si utrite
Démon Satan sa rozpadol úplne "
Čím viac som si recitovala tú báseň, tým väčšiu bolesť som cítila. Chcelo sa mi plakať nahlas, aby som vyjadrila svoje pocity, ale dokázala som sa ovládať, aby to ostatní nepočuli. Všetky tie skľučujúce zážitky, ktorými som prešla, sa ku mne vrátili ako film. "Ak by ČKS neprenasledovala Falun Gong, udržala by som si svoje miesto učiteľky a už by som bola profesorkou na nejakej prominentnej univerzite." Ale teraz som musela hľadať akúkoľvek prácu. A tak som tu, ja uznávaná odborníčka, a trpím poníženia pri práci sekretárky. Čím viac som sa cítila ako obeť, tým viac bolesti som cítila. Stála som tam a plakala takmer hodinu. Zrazu som si niečo uvedomila: "Táto nešťastná žena nie som ja. Som žiačkou Falun Dafa a nemala by som mať takéto pocity. Praktizujúci by nemal prepadať sebaľútosti.
"Tieto pocity nie sú moje." Uvedomila som si, že tieto bolestivé pocity boli v skutočnosti zlé myšlienky, ktoré ma ťahali dole. Pokúšali sa mi pokaziť život a zničiť moju predurčenosť, a ja som si uvedomila, že by som ich nemala nasledovať. Povedala som tým bolestivým pocitom: "Vy nie ste ja. Odmietam vás vlastniť. Viem, že ma chcete zraniť, ale ja to nebudem nasledovať. Som praktizujúca Dafa a som ten najšťastlivejší človek na Zemi. Mala by som sa usmievať." Po týchto myšlienkach som sa usmiala. Cez moje telo prešiel silný prúd energie, niečo ako elektrina. Náhle som pocítila uvoľnenie a moje slzy zmizli. O niekoľko minút sa moje myšlienky upokojili a znovu som nadobudla rovnováhu. Keď som vyšla, nikto by nepovedal, že som ešte pred chvíľou plakala.
Pokračovala som v práci so šéfom v priateľskom tóne, akoby sa nič nestalo. Zároveň som začala posudzovať všetko na základe spravodlivých myšlienok. Zistila som, že mi chýbala nevyhnutná sebadôvera. Keďže moja pracovná história bola sporadická kvôli prenasledovaniu, vždy som cítila, že potrebujem viac skúseností a že ostatní boli viac schopní ako ja. Uvedomila som si, že tento nedostatok sebadôvery nebol celkom spravodlivý. Ako praktizujúca, prečo by som nemohla mať viac sebadôvery? Ako by sa mohol praktizujúci cítiť menejcennejším ako ostatní ľudia? S týmto novým pochopením som postupne získala sebadôveru. Veci sa začali dariť, no môj šéf na mňa stále z času na čas kričal.
Jedného dňa, keď mi začal nadávať, som si pomyslela: "Prečo je stále takýto? Kde robím chybu? Zaslúžim si urážky kvôli nedostatočnej práci?" Keď som sa uchádzala o túto prácu, spýtal sa ma: "Mám zlú povahu a často kričím na svojich zamestnancov. Bude vám to vadiť ako mojej asistentke?" Ja som odpovedala: "To je v poriadku, je normálne mať trošku prchkú povahu. Nebude mi to vadiť." Uvedomila som si, že moja odpoveď mu dala zelenú, aby na mňa kričal a to bolo nesprávne. Musela som napraviť tento nesprávny názor.
Ďalej som zistila, že som o ňom prechovávala nedobré myšlienky. Odo dňa, keď som ho stretla mi pripadal ako špinavý, chlipný muž. Aj keď to druhí takto nevnímali, ja som ho kvôli tomu nemala rada. Ale ako praktizujúca by som nemala uvažovať týmto spôsobom. Neničili ho moje negatívne myšlienky? Uvedomila som si, že to bolo nesprávne a že by som nemala prechovávať takéto myšlienky. I keď on o nich netušil, podvedome to mohol cítiť. Preto bol po celý čas na mňa nahnevaný.
Zároveň som si uvedomila ďalšiu vec. Ja sama som tiež mala v sebe žiadostivosť. V mojich vlastných dimenziách nebola celkom vyčistená. Aj keď som mohla rozlíšiť žiadostivosť od mojej pravej povahy, nebola som schopná sa jej celkom vzdať. Nečisté myšlienky ma stále občas ovplyvňovali. Kedykoľvek som videla nezadaného muža, prejavili sa a moja myseľ bola plná nemiestnych myšlienok. Šéf zhodou okolností tiež nemal ženu, preto, keď som ho prvýkrát stretla, tie nečisté myšlienky ma začali obťažovať. Aj keď som ich dokázala zahnať, stále sa vracali. Hanbila som sa za to. Robila som, čo som vedela, aby som napravila svoju myseľ a vysielala som spravodlivé myšlienky na odstránenie nečistých myšlienok kedykoľvek sa objavili. Taktiež som poprosila Majstra, aby mi pomohol. Ako sa moja myseľ postupne zlepšovala, môj šéf prestával na mňa kričať. O niekoľko mesiacov neskôr odišiel z firmy. Pri našom poslednom rozhovore sa ospravedlnil: "Keby sme mali ďalšiu šancu spolupracovať, nikdy by som už na teba nekričal." Dala som mu nejakú literatúru o Falun Gongu. Keď si zistil, že ho praktizujem, vyjadril svoju vďačnosť a prezradil mi, že si vždy myslel, že som "výnimočná osoba po každej stránke".
Moja zmena ju ovplyvnila
Riaditeľka ľudských zdrojov našej firmy, slečna Yang, bola známa svojou výbušnou povahou, ale keďže som pracovala v inom oddelení, neprichádzala som s ňou veľmi do styku. Moje prvé dojmy zo slečny Yang prišli od mojich kolegov. Jeden z nich mi stále hovoril, aká je skúpa a panovačná, samé negatívne veci. Keď som o nej prvýkrát počula, musela som sa premáhať, aby som si o nej nespravila nejaký záver. To som nechcela, pretože som ju vlastne ani nepoznala. Ale čím viac klebiet som počula, tým väčšiu pozornosť som im začala venovať. Niekedy som sa dokonca prichytila, ako sa na ňu pýtam druhých ľudí a moje predsudky o nej sa zväčšovali. Často som ju videla zosmiešňovať svojich podriadených pred ostatnými. Jej slovný prejav bol dosť vulgárny a dokonca aj v rámci normálnej konverzácie používala neslušné slová. Môj odpor voči nej rástol čím ďalej tým viac. Aj keď som nedala najavo svoj názor, vycítila to a začala mi robiť ťažkosti. Počas schôdze vedúcich ma otvorene strápnila a vzájomná averzia medzi nami narástla.
Moje skúšobné obdobie malo podľa zmluvy trvať tri mesiace. Týždeň po jeho skončení som obdržala hodnotenie svojej doterajšej práce. Bolo práve pred Novým rokom a práca na mojej zmluve o trvalom zamestnaní sa dočasne odložila. Mesiac nato som začala byť netrpezlivá a žiadala som šéfa, aby sa o mne porozprával so slečnou Yang, no ona môj prípad stále odkladala. Ako praktizujúca by som nemala byť k tomu pripútaná, ale ja som bola. Čím viac odkladala môj prípad, tým viac nevraživosti som voči nej cítila. Vedela som, že mala napätý vzťah s mojím šéfom, takže mi zámerne robila ťažkosti. Ja som k nej takisto bola dosť nepriateľská. Vedela som, že to nebolo správne, ale nedokázala som to ovládnuť.
Po práci som sa cítila strašne a vedela som, že by som sa nemala takto správať. Večer som sa upokojila a prehodnotila svoje myšlienky. Objavila som jeden nesprávny názor. Nesprávala som sa k ľudom so súcitom. Nikdy som nemala mať voči nej negatívne myšlienky. Ako praktizujúca, keď o druhých uvažujem negatívne, môže im to ublížiť, a tak som sa rozhodla, že sa jej ospravedlním. Nasledujúce ráno som vošla do jej kancelárie a ospravedlnila sa jej. Povedala som, že som sa naozaj nesprávala vhodne a neuvedomila som si, že je v ťažkej situácii a dúfam, že som ju tým nezranila. K môjmu prekvapeniu mi priateľským tónom povedala, že tou vecou sa ani príliš nezaoberala. Povedala, že ma vždy považovala za príjemnú osobu a schopnú pracovníčku. Moja pracovná pozícia sa rýchlo zmenila. Po tomto incidente sa môj negatívny názor úplne rozplynul. Čo bolo ešte prekvapujúcejšie, viac som ju ani nevidela kričať na svojich podriadených. Uvedomila som si, že moja zmena vyvolala zmenu aj u nej.
Vzdávanie sa ľudského srdca
Majiteľ firmy bol takisto muž s nie veľmi dobrou povahou a často kričal na svojich manažérov, používajúc niekedy aj dosť drsné slová. Bolo zábavné, že som predtým pracovala vo viacerých rôznych spoločnostiach, ale nikdy som nevidela toľko náročných šéfov v jednej firme. Keď som začala pracovať pre jeho spoločnosť, vynadal mi niekoľkokrát. Najhoršie to bolo práve v deň mojich narodenín. Ostal v práci do ôsmej večer a kritizoval moju pracovnú morálku. Podľa neho som nespravila za prvých šesť mesiacov pre firmu nič. V skutočnosti som toho spravila veľa a bola som aj pod tlakom, len on o tom nevedel. Nebol príliš vzdelaný a vôbec neoceňoval moju kvalifikáciu.
Krátko po nastúpení do zamestnania som začala mať z neho obavy. Najprv našiel nejaké chyby v mojej práci. Čím viac som sa snažila odviesť dobrú prácu, tým viac chýb som robila a kvôli tomu, že som sa v novom prostredí ešte dobre neorientovala, spravila som nejaké hlúpe chyby. Zakaždým vyjadril svoju nespokojnosť a ja som sa ho postupne začala "báť". Mal tiež vo zvyku žiadať od ľudí, aby to, čo robili, spravili ešte raz a neustále menil názory. Len čo som dokončila nejakú úlohu, úplne zmenil svoj názor a dal mi to prerobiť. Pri jednej príležitosti ma požiadal, aby som mu dohodla stretnutie s klientom. V priebehu hodiny stihol osemkrát zmeniť miesto a čas, takže som tomu klientovi nakoniec musela päťkrát volať. Napokon už ani nemal prehľad o tom, čo dal komu spraviť. Každý si myslel, že je ťažké s ním pracovať a ja som nebola výnimkou. Vyhýbala som sa mu ako sa len dalo.
Keď ma pokarhal, cítila som sa veľmi frustrovaná. Pracovala som usilovne a dlho a stále ma kritizoval, že nič nerobím. Aj som mu vysvetľovala, čo všetko som spravila. Keď si uvedomil, že mám pravdu, nepovedal nič. Keď som večer išla domov, cítila som sa strašne. Vedela som, že by som sa mala pozerať dovnútra, aby som hľadala svoje vlastné problémy a ich príčinu a zároveň som si uvedomila, že môj strach nebol správny. Takýto postoj by som mať nemala. Po dôkladnom preskúmaní svojho vnútra som zistila, že môj strach mal viacero zdrojov. Strach z nedostatočného výkonu, strach z kritiky, strach, že si niekto môže myslieť, že som nespravila dosť a strach, že by som mohla stratiť prácu a príjem. Bola som prekvapená, čoho všetkého som sa bála.
Snažila som sa napraviť svoje nesprávne názory. Musela som nadobudnúť sebadôveru, odstrániť zo seba strach, a nezaoberať sa prípadnými chybami. Každý predsa robí chyby a ja nie som výnimkou. Na mojom strachu zo straty práce som si uvedomila, že i keď firma patrila jemu, tá pracovná príležitosť bola zostavená mojím Majstrom. Iba Majster mohol rozhodnúť ako dlho som tam mala pracovať, nie majiteľ firmy. Na druhej strane som si taktiež uvedomila, že založil túto firmu takmer sám a z ničoho a mohol to byť záväzok z jeho minulého života, že mi poskytne prácu.
Uvedomila som si aj ďalšiu vec. To, že bol na mňa stále nahnevaný kvôli mojim chybám, bola v skutočnosti len moja predstava. Všetko to boli moje obyčajné ľudské myšlienky a vôbec neboli správne. V skutočnom živote sa veci vyvíjajú podľa našich myšlienok. Keď som si tento problém uvedomila, pevne som tieto názory odmietla. Postupne moje strachy odišli. Vysielala som aj spravodlivé myšlienky na odstránenie zla zasahujúceho do majiteľa našej firmy. V minulosti som si myslela, že to boli obyčajné situácie a nevyžadovali žiadne spravodlivé myšlienky. Teraz už takto neuvažujem. Ako žiačka Dafa viem, že nič nie je náhodné. Hlavne počas nápravy Fa by sme nemali brať tieto veci na ľahkú váhu. Mali by sme všetko riešiť so spravodlivými myšlienkami, hoci to môže vyzerať ako obyčajná vec.
Keď som napravila svoje vlastné myslenie, majiteľ firmy sa zmenil. Nielenže na mňa prestal kričať, ale dokonca ma pred druhými chválil. Začal byť ku mne veľmi zdvorilý. Dokonca i keď nemal dobrú náladu, neprejavil svoj hnev. Nikdy viac mi nedal niečo úplne prerobiť. Moja zmena v postojoch viedla k zmene v jeho správaní.
Článok v angličtine: http://clearwisdom.net/emh/articles/2008/10/31/101897.html
