Mladý praktizujúci rozpráva o pozeraní sa dovnútra

(Minghui.sk) Čas letí. Trinásť rokov prešlo a ja som vyrástol na mladého praktizujúceho Falun Dafa obdobia nápravy Fa. Keď som na svojej kultivačnej ceste mal konflikty so spolužiakmi, učiteľmi či rodičmi, pozeral som sa dovnútra a vždy som našiel svoje pripútanosti.

Jedného rána som prišiel neskôr než zvyčajne. Prišiel ku mne chlapec a začal ma obťažovať. Povedal: „Ukradol si mi včera peniaze. Vráť mi ich!“ Ignoroval som ho a čítal som si knihu. Nevzdal sa: „Rýchlo! Vráť mi ich!“ Nebol som ním pohnutý a pokračoval som v čítaní. Potom sa začal nudiť a odišiel. Keď som sa zo školy vrátil domov, povedal som o tom mame. Pochválila ma a cítil som sa veľmi dobre.

Ten istý chlapec prišiel ku mne o pár dní znova so slovami: „Včera si mi ukradol peniaze.“ Na začiatku som nebol pohnutý, no potom som sa podráždil a odsekol som: „Nie, nevzal som tvoje peniaze!“ Zákerne sa uškrnul: „Ale áno, vzal.“ Znervóznel som a začal som sa hádať: „Nie, nevzal! Choď si ich pohľadať!“ Nahnevane som kričal.

Moji priatelia ku mne hneď prišli, aby ma utešili. Jeden z nich povedal: „Minule si si s ním poradil, prečo nie aj teraz?“ Okamžite som sa prebral. Je to tak. Prečo som tou skúškou minule prešiel a tentoraz nie?

Hľadal som vo vnútri a bol som šokovaný, keď som si spomenul na môj stav mysle v ten deň. Keď som hovoril s mamou, pocítil som silnú chuť predvádzať sa a prílišné nadšenie. Myslel som si: „Pozri, prešiel som skúškou! Aké úžasné! Mám taký dobrý charakter.“ Toto bola veľmi nečistá myšlienka. Prečo som ju potom neodstránil? Prečo som si ju ponechal? Dôvodom bola moja pripútanosť k predvádzaniu sa. Chcel som predviesť ako dobre som sa činil v porovnaní s ostatnými, takže som ju neodstránil. Potom som si pomyslel: „Zašiel som priďaleko, keď som sa s tým chlapcom hádal? Mal by som sa mu ospravedlniť?“

Nasledujúceho rána, len čo som prišiel do školy, som chlapcovi povedal: „Nemal som včera ne teba kričať, nebolo to správne. Aj keď si ma provokoval, nemal som sa k tebe správať neúctivo.“ Usmial sa a zvesil hlavu.

Z tohto incidentu som si uvedomil, že predvádzanie sa je veľmi škodlivé, pretože môže rozvinúť pripútanosť k prílišnému nadšeniu, alebo k vyhľadávaniu pohodlia.

V skutočnosti žiadna ľudská pripútanosť nie je dobrá. Sú tu pre nás, aby sme sa ich mohli zbaviť. Keď vytrváme v kultivácii, zbavíme sa ich a zlepšíme si charakter. Či je to doma, alebo v škole, mali by sme využiť každú príležitosť na zlepšenie svojho charakteru. Konflikty s rodičmi, učiteľmi, alebo so spolužiakmi sú základnými príležitosťami na kultiváciu. Pozeráme sa dovnútra, aby sme našli naše pripútanosti. Potom sa tých pripútaností vzdáme a zlepšíme si charakter. To je kľúč.

Keď máme konflikty s bežnými ľuďmi, prečo sa nepozrieť dovnútra ešte hlbšie? Prečo si neudržiavať v mysli Majstrovo učenie? Ak v mysli nemáme Majstrovo učenie, nebude nás viesť žiaden zákon. Ako to môže byť dovolené? Vo vážnejších prípadoch si človek bude robiť veci po svojom a odmietne prijať akúkoľvek radu.