Príspevok k 13. máju, medzinárodnému dňu Falun Dafa, zaznamenané iným praktizujúcim z ústneho podania
(Minghui.sk) Majster začal šíriť Falun Gong na jar 1992. Mal oblečený šedý sveter a všetky jeho šaty boli dosť staré. Jeho dcéra Meige bola s ním a Majster si vždy priniesol obed v obedovom obale. Majster zniesol mnoho ťažkostí. Prvá trieda bola na južnej strane Opičej hory v Parku víťazstva, Changchun. Majster tam rozprával 5-6 ľuďom, a potom ich začal učiť cvičenia. Hneď ako sa to stalo, niekoľko desiatok ľudí sa pridalo a potom Majster začal robiť semináre.
Jedným z Majstrových prvých študentov bol učiteľ zamestnaný v Piatej strednej škole v Changchune. Prenajal si triedu a Majster tam mal prvý seminár. Lístky stáli len 10 jenov. Môj otec umrel tri dni predtým, ako začal seminár. Povedal som Majstrovi, že mi zostalo len niekoľko jenov a nestačí to na lístok. Majster povedal, že sa môžem zúčastniť zdarma. Majster vyberal málo peňazí, len na to, aby mohli tlačiť knihy.
Keď Majster viedol seminár, jeho dcéra Meige sa hrala pred triedou. Staral som sa o svojho vnuka, takže sa hral spolu s Meige. Raz som im priniesol nanuky, ale Meige si ho nechcela vziať. Povedal som, že tvoj otec je môj učiteľ, takže sme ako rodina v jednej škole. Keď Meige zjedla nanuk, potichu poťahala Majstra za roh košele. Majster jej dal nejaké peniaze a ona kúpila nanuk späť môjmu vnukovi. Meige je veľmi dobré dieťa. Povedala, že Majster sa ničoho nebojí, ale je utrápený, keď vidí, že vnímajúce bytosti trpia. Vždy keď videl ľudí trpieť, mal v očiach slzy. Počuli sme, že Majster potrebuje publikovať knihy, takže sme iniciatívne darovali peniaze. Niektorí darovali 100 jenov, niektorí dali 50 jenov. Niektorí ľudia sa ani neučili prax, ale aj tak darovali peniaze, pretože videli, že Majster je taký dobrý človek. Dokopy asi 40 až 50 ľudí darovalo peniaze. Knihu neskôr publikovali ako Falun Gong, stála osem jenov.
Začiatkom jari 1992 ešte nepraktizovalo mnoho ľudí, ale v roku 1993 bolo toľko ľudí, že východný, južný a západný svah Opičieho vrchu boli pokryté novými praktizujúcimi. Majster viedol niekoľko tried, jedna z tých tried bola v Leteckom klube, vo výrobnej časti pre vozidlá, toho som sa zúčastnil ja. Bolo tak mnoho ľudí, že všetky miesta boli plné. Mnoho ľudí prišlo zvonka mesta, dokonca cudzincov. Hotel leteckých síl neďaleko Parku víťazstva bol plný. Jedna staršia dvojica chcela prísť, žene sa to aj podarilo, ale jej manžel musel zostať doma starať sa o vnuka a veľmi plakal. Vidíte, ľudia vedeli, že toto je najlepšia prax s hĺbky ich srdca! Bola tam aj sedliačka, ktorej sa raz snívalo, že príde Majster s menom "木子" (Majstrovo priezvisko sa skladá z týchto dvoch znakov), takže tiež prišla do mesta Changchun.
Jedného dňa jeden dobrovoľný pomocník priviedol Američanku, asi 20 ročnú. Prezrela si ma a pozdravila ma v Heshi (spojenými rukami pred hruďou). Mnoho ľudí počulo o tom, že mi spadla na hlavu kovová tyč a že som v poriadku. Môj dom sa nachádzal neďaleko staveniska. Jedného dňa, ako som tadiaľ prechádzal, kovová tyč zrazu spadla zhora na moju hlavu. Udrela mi do hlavy a potom sa zapichla do zeme pri mne. Na hlave som mal malú priehlbinku, ale žiadne krvácanie ani bolesť. Povedal som: "Kto ma to potľapkal?" Keď som sa obzrel, videl som biely Falun, ako sa otáčal a stúpal nahor! Táto prax je taká dobrá, naozaj tomu verím.
Bol som väčšinou prvý, kto každé ráno prichádzal na miesto praktizovania v Parku víťazstva. Odchádzal som z domu medzi 2 a 3 hodinou ráno, v ruke som mal metlu a lopatu. Vôbec som neváhal. Začal som cvičiť hneď ako som prišiel a za úsvitu som skončil. Ja a ďalší v našej skupine sme potom miesto pozametali. Mnoho učeníkov bolo takýchto. Jedna staršia pani žila v štvrti Tiebei, vstávala každý deň o polnoci a išla pešo do parku (tak skoro nechodil žiaden autobus). Ďalšia staršia pani žila v časti Jinqianbao, veľmi odľahlej štvrti severne od Changchunu. Vyrazila pešo každý deň o 3 hodine ráno na naše cvičebné miesto. Vtedy sme boli chudobní a nemali sme futrované kabáty. Nosili sme len hrubé bavlnené košele a nohavice. Boli sme takí oddaní praxi! Majster viedol cvičenia na schodoch Opičieho vrchu, my učeníci sme ich robili v južnom lese.
Neskôr chcel Majster vyberať len 20 jenov za každý lístok na seminár. Čchi-kungová asociácia nesúhlasila a povedala, že všetci ostatní vyberajú 50 jenov, prečo by ste vy mali vyberať iba 20? Majster povedal: "Ja potrebujem len peniaze na tlačenie kníh." Nakoniec Majster súhlasil s tým, že bude vyberať 30 jenov. Čchi-kungovej asociácii by nevadilo, keby ste vyberali veľa peňazí, ale zasahovali do Majstra, pretože Falun Gong vyberal menej.
Počas Majstrovho šírenia Fa sa stalo mnoho zázrakov. V Leteckom klube bol jeden muž na barlách. Majster povedal: "Prineste ho na pódium." Nevidel som, že by Majster robil niečo na povrchu, počul som len, ako Majster povedal: "Vstaň." Vstal. Majster potom povedal: "Choď!" Potom dokázal chodiť. Majster povedal: "Zíď dole z pódia." On zišiel sám dole. Bol som taký dojatý!
Jeden študent spravil na našom cvičebnom mieste fotku. Na fotke bolo vidieť dvoch bielych drakov na hlave študenta, ktorý robil druhé cvičenie. Ďalšia staršia pani, ktorá nosila vlasy v drdole (v starodávnom štýle), dostala opäť svoju periódu. Priateľ môjho syna vedel, že som vyzdravel po praktizovaní a odporúčal ho svojim rodičom. Jeho rodičia praktizovali pol roka. Jednej noci počas Čínskeho nového roka prišlo ku nim veľa ľudí hrať Ma-jong. Stará pani sa nedokázala ovládať, hrala príliš veľa a prestala praktizovať Falun Gong. Umrela doma na rakovinu žalúdka. Jej rodina si ju plánovala nechať tri dni kvôli bohoslužbám, ale ona ožila na tretí deň. Vstala, vyzliekla si smrteľný háv, preobliekla sa do bežných šiat a najedla sa. Potom okamžite začala robiť druhé cvičenie. Zdala sa byť zdravým človekom a neustále hovorila iným: "Falun Gong je dobrý" Prišla som späť, aby som vám povedala, že Falun Gong je dobrý! Nekultivovala som sa dobre, nemala som pravdu." Tri dni potom, ako ožila, opäť umrela. Priezvisko jej manžela je Chen. Prišiel na naše cvičebné miesto, aby nám všetkým povedal: "Falun Gong je dobrý! Kultivujte sa dobre! Táto prax je skutočne zázračná!" Niektorí učeníci s otvoreným tretím okom videli, že nad naším miestom praktizovania boli červené oblaky a Majstrovo telo zákona sedelo na vrchu. Majster nás osobne vyučoval cvičenia a napravoval naše pohyby.
Každý deň čítam knihu a robím cvičenia a nemám problémy so zdravím. Moji synovia všetci hovoria, že moje zdravie je lepšie ako ich. Vysielam spravodlivé myšlienky, aby som odstránil zlo a pomohol našim zadržiavaným praktizujúcim uniknúť z tých brlohov zla. Píšem "Falun Dafa je dobrý" na bankovky, aby som zachránil ľudí. Moja jediná myšlienka je, že mi chýba Majster a Meige. Plačem, vždy keď si pomyslím na Majstra. Keď zapaľujem vonnú tyčinku pre Majstra, pozerám sa dlho na Majstrovu fotku. Hoci som stále doma, mám pocit, že v skutočnosti som s Majstrom v Parku víťazstva. Som veľmi silný a čakám na Majstrov návrat. Chcem byť Majstrov svedok, všetko, čo som povedal, je pravda. Som žijúcim dôkazom. (Starý učeník sa rozplakal.)
