Západný praktizujúci: Kultivácia v procese stávania sa reportérom

(Minghui.sk)

Vážený Majster! Vážení praktizujúci!

Rád by som zdieľal niekoľko vecí. Najprv by som rád hovoril o mojich skúsenostiach pri objasňovaní pravdy v práci reportéra.

Pre noviny som začal písať v roku 2006, len niekoľko mesiacov potom, ako som začal praktizovanie so skupinou. Žil som v San Diegu, kde noviny potrebovali reportérov.

O žurnalistike som nevedel nič, nemal som na písanie žiadne predpoklady, mal som len trocha vzdelania nad strednou školou a už po niekoľko rokov som ani nečítal noviny či webové správy. Avšak veril som, že Majster a Dafa mi dajú schopnosti, ktoré sú potrebné na vykročenie vpred.

Vo Vyučovaní Fa v Los Angeles Majster povedal:

„Učeníkom Dafa sa stalo mnoho zázrakov. Môžete sa ísť naučiť nejaké veci. To samozrejme nie je problém. Ale ak plánujete stráviť mnoho času – povedzme mesiace či roky – učením sa niečoho a potom sa vrátiť a potvrdzovať Fa, potom by som povedal, že veci sa dovtedy skončia. (Obecenstvo sa smeje) Učili by ste sa to nadarmo. Preto si myslím, že keď príde na určité záležitosti, mali by ste si veci premyslieť a sami ich zvážiť. Ako učeník Dafa, mali by ste uvažovať o týchto veciach tak, ako praktizujúci.“

Sľúbil som si, že napíšem jeden článok týždenne a že začnem ihneď. Zo začiatku to bolo ťažké, no veci sa začali hýbať. Niektoré týždne som nemohol nájsť dobrý príbeh, tak som len vybral najlepšiu udalosť, ktorá bola dostupná a išiel som o nej spraviť správu. Často to boli príbehy, ktoré sa stali najlepšími.

Raz som strávil písaním článku mnoho času. Bol som naň naozaj hrdý a myslel som si, že je jedným z mojich najlepších. Ale keď mi zavolal môj vydavateľ oznámil mi, že článok nevyjde, pretože sa nehodí na miestnu stránku, pre ktorú som ho písal. Bol som taký nahnevaný, že som rozmýšľal o tom, že skončím. Keď som sa pozrel dovnútra, pochopil som, že som zabudol na to, prečo píšem. Zabudol som, že to robím pre spásu ľudí, a že to nie je o mojej povesti, alebo o nejakej povrchnej práci.

Ako sa moje schopnosti zlepšovali, zabudol som skutočnú príčinu písania a začal som sa príliš sústreďovať na povrchovú formu. Zabudol som, že to nerobím pre iných praktizujúcich v redakcii, alebo pre svoju povesť, ale pre zachraňovanie ľudí a pre pomáhanie Majstrovi v náprave Fa.

Vo Vyučovaní Fa v Los Angeles Majster povedal:

„Vezmime si napríklad náboženstvá. Tí, čo naozaj chápu veci, používajú formy prevzaté tými náboženstvami na svoju kultiváciu, pričom tí, čo im nerozumejú, obhajujú formy tých náboženstiev. Inými slovami, to, čo chcú bohovia, nie sú tie formy, ktoré používa ľudstvo, ale to, aby ste ich použili a vystúpili. Ak vystúpite použitím tých foriem, potvrdzujete Fa, potvrdzujete bohov a zachraňujete vnímajúce bytosti, je tak? (Potlesk) Kultivovanie sa učeníkov Dafa v rôznych povolaniach je potvrdzovaním bytostí v tých systémoch a je spasením všetkých tých životov.“

Onedlho potom ako som to pochopil, mi môj vydavateľ povedal, že článok vyjde v celonárodnom vydaní, čo bola pre mňa vtedy veľká vec.

Neskôr som sa dopočul, že v New Yorku chýbajú reportéri a premýšľal som o tom, že by som tam išiel pomôcť. Jediným problémom bolo, že som nechcel opustiť San Diego. Bol som tam naozaj šťastný a cítil som sa tam dobre. Vedel som, že keď odídem, budem to všetko musieť zanechať. Najväčším trápením bola pre mňa myšlienka, že mám opustiť svoju rodinu.

Nejaký čas som to volanie ignoroval, avšak neustále som dostával znamenia. Ľudia mi počas konverzácie spomínali New York, dokonca sa zdalo, že to už počujem zovšadiaľ. Nakoniec ma teta zavolala, aby som prišiel k dverám. Na našom pozemku pristál obrovský žeriav (vták, nie stroj). Nikdy predtým som takého nevidel. Bol naozaj veľký a na krku mal trblietavé modré pierka. Spomenul som si na príbehy o taoistoch, ktorí cestovali na žeriavoch a pochopil som, že to bolo ďalšie znamenie, no zase som ho ignoroval.

O deň neskôr sa žeriav vrátil. Skúšal som to ignorovať a šiel som do svojej izby. Nato mi zavolala praktizujúca, ktorá ma požiadala, aby som prišiel do New Yorku. Počas nášho rozhovoru som na stole zbadal novinársku pozvánku, na ktorej stálo: „Nikto neodmieta pozvanie od Faraóna.“

Vzdychol som si a súhlasil som, že pôjdem. Kúpil som si letenku na let asi o týždeň či dva a odišiel som. Onedlho po mojom príchode som zistil, že noviny začínajú vychádzať denne a pochopil som, že toto je dôvodom, prečo som musel ísť. Rozhodol som sa zostať v New Yorku a pomôcť.

Onedlho potom som stretol milú mladú ženu, takisto praktizujúcu a čoskoro sme sa vzali. Usporiadania boli také, že som mohol pracovať pre noviny na plný úväzok.

Čoskoro som zožal vlnu kritiky za svoje písanie. Vyzeralo to tak, že moje zručnosti sa nezlepšujú, alebo len veľmi pomaly. Bol som z toho znechutený a myslel som si: „Pre noviny som písal po taký dlhý čas. Ak moje písanie stále nevyhovuje štandardu, možno by som mal odísť.“

Keď som o tom chvíľu premýšľal, pochopil som, aké nesprávne zmýšľanie som mal. Došiel som k pochopeniu, že keď som hovoril o tom, že sa nechcem zlepšiť, alebo som si myslel, že sa nemôžem zlepšiť, bolo to isté akoby som si hovoril, že sa nechcem kultivovať. Chápal som, že ako praktizujúci, keď sa v nejakej oblasti nečiním dobre, mal by som sa v tom činiť lepšie a zlepšiť tú oblasť. Odísť preto, lebo nedokážem dosiahnuť vyšší štandard, by bolo ako skončiť pre neschopnosť kultivovať sa.

Vo Vyučovaní Fa v San Franciscu 2005 Majster povedal:

„V obrovskom kozmickom tele, ktoré je dosť ďaleko, je pozdvihnutie životov veľmi odlišné od toho, ako to chápu životy v kozmickom systéme, v ktorom ste vy. Oni sú udržovaní svojimi zručnosťami a neustálym zlepšovaním tých zručností. Bohovia na vyšších úrovniach potom zviazali to, či životy na nízkych úrovniach môžu vynájsť veci a či môžu vyrábať veci, s pozdvihnutím ich ríš. Keď je ríša osoby pozdvihnutá, jej múdrosť sa otvorí a bude mať dovolené vyrábať veci, vytvárať veci a pozdvihnúť sa. Keď sa pozdvihne, znova a znova si uvedomí, že tie veci môže dosiahnuť iba preto, že si zvýšila svoju morálku a uvedomí si, že je schopná pozdvihnúť sa iba preto, že jej vlastná ríša sa pozdvihla.“

Po pozeraní sa dovnútra som objavil mnoho pripútaností, ktoré sa odrážali v mojej práci – súťaživosť, závisť, pripútanosť k povesti a predvádzanie sa. Tiež som si uvedomil, že som bol príliš pripútaný k svojej práci. Vnímal som to ako svoje umenie, takže som na to bol veľmi citlivý.

Potom, čo som si to uvedomil, sa moje schopnosti veľmi zlepšili a práca mi išla omnoho lepšie.

Toto však nakoniec viedlo k vytvoreniu ďalšej pripútanosti. Začal som byť veľmi arogantný a namyslený, mysliac si, že moja práca je veľmi dobrá. Keď som písal o Shen Yune v New Yorku, prišiel Majster a hovoril s praktizujúcimi, ktorí tam boli. Prišiel som neskoro a zameškal som väčšinu z toho, čo Majster povedal. Keď som sa potom spýtal praktizujúcej, čo som zameškal, trochu na mňa vyštekla a nazvala ma protivným.

Bol som šokovaný. Pozrel som sa dovnútra a pochopil som, akým povýšeneckým som sa stal. Pýcha je veľmi zlá pripútanosť. Podľa môjho pochopenia môže spôsobiť, že sa praktizujúci povýši nad ostatných a umiestni sa mimo tela praktizujúcich. Bol som vďačný za objavenie tejto pripútanosti.

Časť 2: Spolupráca

Rád by som zdieľal niekoľko vecí, ktoré som videl v iných dimenziách a ktoré sa týkajú spolupráce medzi praktizujúcimi. Toto bolo veľkou časťou mojej kultivácie v posledných mesiacoch.

Hovoril som o niektorých týchto veciach s praktizujúcimi v malej skupine, ale rád by som to tu zopakoval, keďže si myslím, že by mohli pomôcť praktizujúcim lepšie spolu pracovať.

Počas vysielania spravodlivých myšlienok alebo počas meditácie (nepamätám si presne), som videl, že istý praktizujúci má mnoho rúk, jednu nad druhou.

S každou rukou, sa ten praktizujúci držal za ruku s iným praktizujúcim. Bolo to ako spojenia, ktoré ho udržiavali v tele praktizujúcich.

Keď sa ruky nedržali, znamenalo to, že praktizujúci mal konflikt s iným praktizujúcim, alebo že mal o ňom zlé myšlienky. Niektorí, ktorí sa držali len za niektoré ruky, vyzerali trochu nestabilne a boli v nebezpečenstve.

Potom som videl niečo, čo vyzeralo ako pohybujúca sa čierna, prekrútená ruka, ktorá sa snažila oddeliť ruky praktizujúcich. Mal som pocit, že ak bude schopná úplne oddeliť ruky praktizujúceho od iného, bude to akoby bol ten praktizujúci vytiahnutý z tela praktizujúcich a bolo by omnoho jednoduchšie ho zničiť.

Preto som začal veriť tomu, že keď sme si navzájom blízko, môžeme pomôcť iným, ktorí začínajú zakopávať. Keď majú niekedy praktizujúci konflikty s ostatnými, mnohí majú tendenciu udržiavať si od dotyčných odstup.

Keď sa obzriem späť na praktizujúcich, ktorých som videl odísť od Dafa, boli to vždy tí, ktorí si mysleli, že sú inteligentnejší a lepší než všetci ostatní, a odmietli spolupracovať, alebo tí, ktorí si vyvinuli mnoho zlých myšlienok a konfliktov s ostatnými.

Vo svojom poli som videl, že niekoľko rúk bolo oddelených a bol som veľmi znepokojený. V tej chvíli som to chcel z hĺbky svojho srdca napraviť.

Počas toho, ako som sa na to pozeral, sa mi v mysli vynorila myšlienka o jednom praktizujúcom. Potom som uvidel niečo, čo je veľmi ťažko opísateľné. Bolo to, akoby mal každý praktizujúci inú farbu a svet, ktorý ho obklopoval. Každý jeden bol neuveriteľne odlišný od ďalšieho.

Pomyslel som si, že každý z nás prišiel zo vzdialeného kozmického tela. Chápem to tak, že v každom z týchto kozmických tiel majú bytosti svoj vlastný spôsob stúpania a svoj vlastný spôsob uvažovania a robenia vecí, ktoré sú veľmi rozdielne od tých v iných kozmických telách a aj keď niektoré veci môžu byť nesprávne v iných kozmických systémoch, sú úplne správne tam, kde sú.

Pri inej príležitosti som vysielal s iným praktizujúcim spravodlivé myšlienky potom, ako sme spolu študovali Fa, pričom som videl zaujímavé scény. Praktizujúci v miestnosti všetci vyzerali ako králi a každý mal svoju vlastnú prekrásnu farbu. Keď som to videl, pomyslel som si, aké je to úžasné, že môžu byť všetci takto spolu.

Potom som videl bežných ľudí, tí vyzerali tmavo a špinaví od blata. Praktizujúci medzi nimi chodili ako žiariaci králi. Redakcia novín vyzerala ako kráľovstvo.

Potom som videl noviny. Je ťažké opísať, aké nádherné boli.

Boli to vrstvy a vrstvy farebných drahokamov, zložito poprepletaných. Bolo to ohromujúce. Premýšľal som vtedy o tom, že dokonca aj predávať niečo tak neoceniteľné nie je správne. Musel som si pripomínať, že je to pre záchranu vnímajúcich bytostí, že to dávame bežným ľuďom. Avšak aj tak je to úžasné, že ľuďom dávame niečo tak cenného.

Chvíľu bolo o novinách množstvo diskusií, niekedy mali praktizujúci o ich kvalite zlé myšlienky. Aj ja som mal takéto myšlienky. Napadol mi citát zo Základov pre ďalší pokrok.

Majster povedal v článku „Čo je slepá viera (mi xin)?“

„Bez slepej viery v disciplínu by vojaci nemali bojové schopnosti, bez slepej viery vo svoje školy a učiteľov by študenti nezískali vedomosti, bez slepej viery vo svojich rodičov by sa deti nenechali vychovávať, bez slepej viery vo svoje povolanie by ľudia neodvádzali dobrý výkon v práci. Bez viery by ľudské bytosti nemali morálne štandardy, ľudská myseľ by nemala dobré myšlienky a bola by prekonaná skazenými myšlienkami.“

Rozumiem tomu, že bez slepej viery (mi xin) v našu prácu a v projekty, na ktorých pracujeme, sa nebudeme schopní činiť dobre.

Uvedomil som si, že mať slepú vieru (mi xin) alebo pravú vieru v to, čo robím, alebo v noviny, je priamo späté s tým, ako dobre sa môžem zlepšiť a ako dobre môžem naplniť svoje poslanie zachrániť vnímajúce bytosti pomocou tejto práce.

Ďakujem vám všetkým.

Kľúčové slová: