(Minghui.sk) Dr. Shen Yueping začala praktizovať Falun Dafa v roku 1996. Predtým pracovala ako ošetrujúca lekárka v Zdravotnej nemocnici matiek s deťmi v meste Yuxi, provincia Yunnan. Vyhrala veľa ocenení v meste a v provincii a získala si medzi pacientami a kolegami dobrú povesť.
Čínska komunistická strana (ČKS) prenasleduje Falun Gong od roku 1999. Dr. Shen mala z praktizovania Falun Dafa fyzický aj duševný prospech, takže v októbri 2000 išla so svojím manželom Pu Zhimingom a synom Pu Danom na námestie Tiananmen, aby zdvihli plagát s nadpisom „Falun Dafa je dobrý“. Polícia ich zatkla a priviezla ich späť do mesta Yuxi. Dr. Shen bola ilegálne odsúdená na tri roky väzenia. Zadržali ju v ženskom nútenom pracovnom tábore Dabanpiao v meste Kunming. Jej manžel bol odsúdený na dva roky väzenia a zadržali ho v nútenom pracovnom tábore Dapingba v okrese Lufeng.
28. decembra 2004 policajti He Xiaopei, Zhang Xiangyu a iní z okresu Hongta policajného oddelenia v meste Yuxi išli na obchodnú výstavu a zatkli tam Dr. Shen Yueping, jej manžela Pu Zhiminga a ďalších dvoch praktizujúcich Falun Gongu o približne 10:00 popoludní. Pod vedením miestneho politického a súdneho výboru a Úradu 610 mestský okresný súd Hongta odsúdil týchto štyroch praktizujúcich do pracovného tábora na jeden až päť rokov. Dr. Shen bola odsúdená najprv na 4 roky väzenia. Syn pani Shen, Pu Dan, bol študentom strednej školy č. 1, ale polícia ho spútala a vyhrážala sa mu tri dni. Ona pred súdom hovorila o tomto zlom správaní polície z mestského okresu Honta. Jej trest bol následne ilegálne predĺžený o ďalší rok, bola odsúdená na 5 rokov. Poslali ju do Druhého ženského väzenia v provincii Yunnan. Jej manžel Pu bol odsúdený na štyri roky väzenia. Bol prenasledovaný v Prvom väzení provincie Yunnan.
Spočiatku mohla pani Shen a jej manžel Pu každé dva mesiace spolu navzájom komunikovať poštou. Avšak Pu naposledy dostal od svojej manželky list koncom roka 2006 a odvtedy od nej nepočul. Jej členovia rodiny mali tiež odmietnuté právo navštíviť ju. Nikto o Shen už nepočul, až do 11. hodiny ráno 12. mája 2009, keď pánovi Pu zavolal telefonicky dozorca z Druhého ženského väzenia. Dozorca mu povedal, že nemocnica vydala „vyhlásenie o kritickom stave“ a spýtal sa ho, či by ju chcel navštíviť v nemocnici. Pu sa ponáhľal do Druhej nemocnice pri Kunming lekárskej univerzite a stretol sa so Shen asi okolo 14:00. Shen bola na operačnej miestnosti. Bola utýraná a vychudnutá. Bola len kosť a koža. Sotva dýchala a sotva dokázala držať otvorené oči, ani nehovoriac o tom, aby mohla hovoriť. Hneď potom ako prišiel Pu, požiadali ho, aby podpísal „vyhlásenie o kritickom stave“, ktoré bolo vystavené po druhý krát. Prvé už podpísal väzenský dozorca.
Aby sa vyhli drahým účtom za nemocnicu, väzenskí dozorcovia presunuli Dr. Shen do Centrálnej nemocnice pre Úrad pre prevýchovu prácou, nemocnice, ktorá má veľmi slabé lekárske vybavenie a slabé podmienky. Pu mal dovolené navštíviť Shen len na päť minút denne. 15. mája väzenskí dozorcovia dohodli s nemocnicou prepustenie Shen zo zdravotných dôvodov. Rodina Shen ju presunula ešte v ten deň o približne 10:00 ráno do Tretej ľudovej nemocnice v meste Kunming. Shen tam zostala až do svojej smrti 16. júla o 11:30 popoludní. Počas tohto obdobia požiadali Pu podpísať „vyhlásenie o kritickom stave“ po tretí a štvrtýkrát.
Počas svojho pobytu v nemocnici bola Shen celý čas na prístrojoch, keďže bez nich nedokázala dýchať. V neskoršom období bola pripojená na umelú ventiláciu pľúc a nemohla už hovoriť. Keď Shen dokázala hovoriť, povedala svojej rodine o tom, čo sa jej stalo vo väzení. Povedala: „Každý deň som musela sedieť na tvrdej lavici prinajmenšom 15 hodín. Keď som nesedela vzpriamene, spoluväzni ma štípali do rúk, pichali do mňa ihlami alebo ma začali okamžite trápiť. Verbálne urážky boli bežné. Sprchovať som sa mohla len raz za dva týždne a nemala som dovolené umyť si tvár alebo nohy v žiadnom inom čase. Na záchod som mohla ísť len trikrát denne, bez ohľadu na okolnosti. Takže som musela obmedzovať pitie vody. Počas obdobia menštruácie mi nedovolili kúpiť si žiadne hygienické potreby, takže som musela použiť namiesto nich toaletný papier. Na každé jedlo som mala asi len 175g ryže, ale žiaden nálev alebo pečivo, hoci som si ich chcela kúpiť. Nedali mi vôbec žiadne mäso, iba na 3 veľké sviatky. Často ma nútili brať neznáme lieky, hoci som nebola chorá. Keď som si vzala liek, nemohla som prestať kašľať, dňom i nocou. Kašľala som tak silno, že som mala veľké bolesti. Keď som lieky odmietla brať, dozorcovia mi ich dali do jedla.“
Po ôsmich mesiacoch sa v pľúcach Dr. Shen vytvorili dierky, ako v opotrebovanej bavlnenej podšívke. Toto povedal lekár, keď si prezrel röntgenové snímky jej pľúc. Doktor sa jej spýtal, prečo sa neprišla liečiť skôr, keď je sama lekárka. Keď bola vo väzení, Shen raz odpadla a zostala v bezvedomí viac ako päť hodín. Počas prvých niekoľkých dní, potom ako bola prepustená z väzby z lekárskych dôvodov, jej väzenský dozorca dával len jednu misku ryžových rezancov alebo misku ovsenej kaše každý deň. Hladovala od obeda do ďalšieho dňa. Jej rodina jej priniesla do väzenia potraviny a ovocie, avšak nič z toho sa ku nej nedostalo.
Povedali nám, že za prenasledovanie praktizujúcich sú zodpovedné tri dozorkyne v Druhom ženskom väzení. Jedna z nich je pani Wang Lei, vedúca oddelenia prevýchovy (jej mobil je 86-13888510112) a väzenská doktorka s menom Ding.
