Kultivujúci musia sledovať každú myšlienku

(Minghui.sk) Som praktizujúca Falun Dafa zo západnej oblasti Číny. Bola som uväznená päť rokov, bez akýchkoľvek materiálov Falun Dafa, a bez prístupu k iným osobám. Bolo to akoby som bola izolovaná v horskej jaskyni.

Chránená v nočnej tme

Raz mi jedna väzenská dozorkyňa uštipačne povedala: „Vie tvoj Učiteľ, že si v tomto kúte sveta?“ Jasne som pochopila, že zámerom zla bolo zničiť moju silu vôle, pretože to, čo mi povedala, skutočne zasiahlo citlivé miesto. Bola som obkolesená tmou a nemala som dovolené študovať Fa. Keď som bola v minulosti zasiahnutá myšlienkou na opustenie opravdivej cesty, cítila som, že som sa dopustila veľkého hriechu. Dokonca aj dnes ma tieto myšlienky prenasledujú. Nejasne som si pamätala, že Majster povedal, že samota je najťažším utrpením. Veľakrát sa mi snívalo, ako som hľadala knihy a konferencie Falun Dafa a že som prosila Majstra so slzami v očiach.

V jednu noc som v mojom sne začula silný hlas: „Miluj svojho nepriateľa. Chceš to urobiť, odvážiš sa to urobiť?“ Po prebudení som premýšľala: „Ak by som nechcela, je to ako keby som nechcela nič obetovať. Ak sa neodvážim, je to ako keby som mala strach zo straty niečoho. Nie je to to isté ako sebeckosť?“ Vedela som, že by som sa mala úplne vzdialiť od egoizmu starého vesmíru.

Po prepustení z väzenia ma vyhodili z práce, takže som sa vrátila do mojej vzdialenej dediny, kde neboli žiadni praktizujúci, odkedy 20. júla 1999 začala ČKS prenasledovanie Falun Gongu. Rozprávať ľuďom o Falun Dafa a o prenasledovaní bolo veľmi ťažké. Moji príbuzní boli pod veľkým tlakom, pretože dedinčania sa báli počuť pravdu o Falun Dafa. Keďže som mnoho rokov neštudovala Fa, bolo ťažké to robiť. Niektorí dedinčania ma udali a bola som uväznená a odvedená do miestneho záchytného centra. Moji príbuzní sa natoľko báli, že sa mi vyhýbali. Keď som stála zoči-voči toľkému nešťastiu, začala som sa čudovať, čo som spravila zle, pretože som neverila, že by to usporiadal Majster. V čom som pochybila?

Majster usporiadal, aby som sa mohla stretnúť s inými praktizujúcimi. Potom ako som obnovila štúdium Fa som začala postupne lepšie rozumieť princípom Falun Dafa. Bola som si istá, že som Majstrova učeníčka a že tu nie som na to, aby ma prenasledovali. Som tu, aby som pomohla Majstrovi v náprave Fa a v spáse vnímajúcich bytostí. Mala by som spasiť ľudí, ktorých stretnem. Vzťah medzi nami je ten, že oni sú tu, aby boli spasení a ja ich spasím. Toto je mojou zodpovednosťou.

Prvého októbra som vzala svojho syna na farmársky trh, aby sme rozdávali informácie o Falun Gongu. Znova niekto zavolal políciu. Ako som stála pred malým stánkom, povedala som si: „Ujdi do inej dimenzie“. Policajné auto odišlo. Hneď sme sa bez problémov vrátili do dediny. Môj posledný leták som dala jednému dedinčanovi na okraji cesty. V tom momente, jeden mladík na motorke narazil do môjho syna. V okamihu som si pomyslela: „Môj syn by nemal byť zranený!“ Ten mladík vyzeral, že chce nezodpovedne ujsť, dokonca bez ospravedlnenia. Takže som mu povedala: „Narazil si do človeka. Prinajmenšom by si sa mal zastaviť a ospravedlniť sa za to, čo si urobil!“ Zastavil a opýtal sa, či je môj syn zranený. Odpovedala som mu: „Je v poriadku. Teraz môžeš ísť.“ Samozrejme, že môj syn bol v poriadku, vedela som, že zlé elementy sa mi pokúšajú ublížiť prostredníctvom syna, pretože sú vystrašené.

Krátko po návrate domov, ma prišla polícia zatknúť. Odišla som a nemohli ma nájsť. Zvolali oddiel a hľadali ma po niekoľko dní. Hľadali vo všetkých domoch v mojej oblasti. Dokonca hádzali do trávy, kríkov, stromov a polí petardy, pre prípad, že by som tam bola ukrytá. Jazdili hore dole po cestách na ich motorkách. Sedela som v mojom úkryte a premýšľala: „Majster, vnímajúce bytosti v tejto oblasti potrebujú byť spasené, neodídem!“ Nakoniec odišli, potom ako všetkých v oblasti rozrušili.

V jeden deň, krátko po polnoci, niekto búchal na moje dvere. Vyskočila som z postele a rýchle som šla do podkrovia, s políciou za chrbtom. Ležala som blízko farmárskeho náradia a hovorila som si: „Majster, prosím Ťa, zachráň ma!“ Polícia svietila priamo na mňa, ale aj tak ma nemohli vidieť. Povedali: „Nikto tu nie je!“ Napokon odišli. So slzami na tvári som si opakovala: „Ďakujem Majster! Ďakujem Majster! Ďakujem Majster!“

Objasňovanie pravdy uprostred trápení

Po tomto incidente som nehľadela do svojho vnútra, aby som našla svoje nedostatky. Preto som bola zakrátko zatknutá a odvedená do záchytného centra. Povedala som si: „Majster, akékoľvek je Tvoje usporiadanie , mojou prácou je spasiť ľudí.“ Moja myseľ bola tak v pokoji. Študovala som Fa, robila som cvičenia, vysielala spravodlivé myšlienky a objasňovala pravdu každému, kto mi prišiel do cesty. Šli ma premiestniť. Kým som čakala, vyprázdnila som svoju šálku a s čajovými lístkami som na stôl napísala „Falun Dafa je dobrý.“ Pri nástupe do vlaku som sprievodcovi s úsmevom povedala: „Falun Dafa je dobrý.“ Všetkým, s kým som prišla do kontaktu, som povedala: „Falun Dafa je dobrý.“

Po dvoch dňoch únavnej cesty vo vlaku sme prišli do nášho cieľa. Polícia tam mi príjemne stisla ruku a ubytovali ma v hosteli, napriek nesúhlasu polície, ktorá ma sprevádzala. Myslela som na Majstra, ktorý nám povedal, ako ovládať skazené bytosti. Preto som vysielala silné spravodlivé myšlienky. Dvaja policajti sa prestali hádať o tom, ako by mali so mnou zaobchádzať.

Mala som tam príležitosť stretnúť niekoľkých ľudí, jedným z nich bol aj šéf výchovy. Povedal mi: „Viem, že Falun Gong je dobrý, lenže Čínska komunistická strana (ČKS) mi dáva pracovné miesto, ako aj peniaze a auto.“ Uvedomila som si, že ho ovládajú zlí duchovia ČKS, takže som ihneď vysielala spravodlivé myšlienky na rozloženie tých zlých duchov. Napokon si povzdychol: „Nerozumiem však tomu, že bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujem, vždy som len šéfom výchovy a nič viac.“ Hneď som mu povedala: „Samozrejme, že je tam štandard pre pozíciu vysokého úradníka ČKS. Pozrite sa, čo urobil Jiang Zemin. Pozrite sa, ako klamal na svojej ceste nahor, ako zabil nevinné osoby, napríklad tých demokratických študentských aktivistov a praktizujúcich Falun Gongu a pozrite sa ako ilegálne predal územie Číny Rusku. Za týchto okolností, najlepším spôsobom ako sa dostať hore, je ignorovať svoje svedomie.“ Chvíľu mlčal a neskôr vybuchol smiechom. Skrátka povedané, po desiatich dňoch som sa vrátila domov.

Po návrate domov, som hneď šla na policajnú stanicu. Pri hlavných dverách som sa stretla s policajtom, ktorý ma zatkol. Bežal do kancelárie šéfa polície a kričal: „Šéfe, ona sa vrátila!“ Šéf sa ho opýtal: „Kto sa vrátil?“ On odpovedal: „Faun Gong!“ Kým sa rozprávali, prišla som do ich kancelárie. Šéf sa len na mňa bojazlivo pozrel.

Odstraňovanie pripútanosti k sebeckosti

V tom čase som mala skryté pripútanosti k bytiu vzrušenou, predvádzaniu sa a k závislosti od ostatných. Zabralo mi to mnoho času, kým som to pochopila.

Raz som bola znova zatknutá. V záchytnom centre som si opakovala: „Falun Dafa je dobrý.“ Avšak po viac ako mesiaci som tam stále bola a potom ma premiestnili do tábora nútených prác. Opäť som si myslela, že keď budem kričať: „Falun Dafa je dobrý“, že sa neodvážia prijať ma. Avšak, mýlila som sa. Uväznili ma a izolovali. Neustále som silne verila tomu, že sa môže stať zázrak, pokiaľ budem úprimne recitovať „Falun Dafa je dobrý.“ Kričala som „Falun Dafa je dobrý“ a oni mi zalepili ústa páskou. Keď som napísala „Falun Dafa je dobrý“, spútali ma a mlátili. Bola som zmätená, pretože som nerozumela prečo sa to deje.

V jedno ráno som začula jenu väzenkyňu, ako sa pýta druhej: „Bolí ťa rameno?“ Potichu odkryla svoj rukáv a ukázala opuchnuté rameno. Tá, čo sa to spýtala, znepokojene zakričala: „Vedela som, že keď ťa niekto udrie, budeš mať napuchnuté rameno. Obe sú opuchnuté!“ Po vypočutí si ich sa moje oči naplnili slzami. „Oni sú tí, čo sú najviac prenasledovaní. Ja som myslela len na odchod, aká hrozná pripútanosť, ktorú si ešte vždy uchovávam.“ Keď som recitovala “Falun Dafa je dobrý“, robila som to kvôli úteku, pre svoje vlastné dobro, čo bolo neúctivé k Dafa a nebolo to to, čo som mala robiť.

Majster povedal:

„Niektorí ľudia hovoria o vyvíjaní nadprirodzených schopností praktizovaním čchi-kungu. V skutočnosti nadprirodzené schopnosti nie sú vyvinuté; sú to jednoducho ľudské vrodené schopnosti. Ide iba o to, že s pokrokom ľudskej spoločnosti sa ľudia viac sústreďujú na hmatateľné veci v našom fyzickom svete, a tak sa stali závislejšími na našich moderných pomôckach. V dôsledku toho naše ľudské vrodené vlastnosti neustále degenerovali, až sa napokon stalo, že sa úplne stratili.“ (Čuan Falun)

Pripútanosť k závislosti od ostatných spôsobí, že sa naše vrodené schopnosti vytratia. Tento druh pripútanosti spôsobuje, že sa praktizujúci zabúdajú kultivovať. Ako môže byť naša kultivácia úspešná ak sa spoliehame, že Majster za nás všetko vyrieši a objavia sa nejaké skratky? Odhalila som v sebe sebeckosť. Keď premýšľam o starých silách, ako spôsobili veľkú pohromu len kvôli vlastnej záchrane, myšlienka, že robím niečo podobné, ma dosť vydesila.

V tej chvíli som si uvedomila, že som tu na Zemi, aby som odstránila zlo a zachránila ľudí. Nebola to veľká príležitosť, byť tam, kde som a byť schopná zničiť zlo?

V jeden deň niektorí spolupraktizujúci vysielali spravodlivé myšlienky, zatiaľ čo niektorí väzni čítali knihy proti Dafa. Pokúsili sme sa ich zachrániť a taktiež sme im povedali, že by nemali čítať tento druh kníh, pretože to nie je pre nich dobré. Zotrvali sme vo vysielaní spravodlivých myšlienok, až kým sa niektorí z nich nezačali správať čudne, a potom sa upokojili a knihy pustili. Pre nás bolo jasné, že zlí duchovia, ktorí ich kontrolovali, boli odstránení.

Netrvalo dlho a povedali mi, aby som sa zbalila a šla domov!