(Minghui.sk) Prednedávnom som sa zúčastnil skupinového štúdia Fa, kde sme čítali ôsmu lekciu Čuan Faluna. Prichádzali sme ku koncu lekcie a bol som na rade. Premýšľal som o kultivácii rozprávania a vyšiel na mňa posledný odsek „Kultivácie rozprávania“. Keď som čítal, vynechal som dva znaky, ktoré znamenajú „my“. Uvedomil som si, že by som mal dobre kultivovať svoje rozprávanie.
Vždy keď som šiel niečo koordinovať so spolupraktizujúcimi, často poukazovali na nedostatky iných a spomínali, že by sme mali kultivovať rozprávanie. Stále som zabúdal myslieť z pohľadu Fa a nasledoval som ostatných v rozprávaní o iných v ich neprítomnosti. Neskôr som si uvedomil čo som spravil a ľutoval som to. Včera jeden praktizujúci znova spomenul kultiváciu rozprávania. Premýšľal som, prečo som nemohol nasledovať Majstrove požiadavky. Cítil som, že moje dôvody boli nasledujúce: mal som predsudky k ostatným a predsudky k ich správaniu, ktoré nebolo v súlade s mojimi štandardmi. Takže som vždy meral ostatných praktizujúcich pomocou Fa a pozeral sa von. Keď som zdieľal svoje myšlienky s praktizujúcimi, bol som šťastný ak so mnou súhlasili. Ak nie, hádal som sa a dokonca som používal Fa na podporu svojich tvrdení. Keď som o tom premýšľal, cítil som, že sa nesprávam ako praktizujúci a cítil som sa sklamane.
Uprostred bežných ľudí, doma alebo medzi bratmi a sestrami sa mi taktiež páčilo rozprávať o ostatných. Doma som po celý čas rozprával o starých záležitostiach. Zdalo sa mi, že bez toho by sme sa nemali o čom rozprávať. Po nejakom čase sa niektoré zlé substancie pridali do mojej dimenzie a zabudol som na kultiváciu rozprávania medzi praktizujúcimi, čo vytvorilo medzery a ovplyvnilo ostatných. Vedel som, že by som sa mal pri konfliktoch zlepšiť lenže keď daná situácia nastala, zabudol som na to. Niekedy som na to nezabúdal ale cítil som, ako nejaká substancia ma necháva rozprávať keď som počul klebety ostatných. Po rozprávaní som cítil ľútosť.
Omylom som sa dvakrát uhryzol počas jedenia a pritom som si uvedomil, že moje nedostatky v kultivácii rozprávania môžu byť veľmi vážne. Dlho sa mi páčilo počúvať príjemné veci, predvádzal som sa, bol som pripútaný k zachovaniu si tváre a oddával som sa sebeckosti. Vedel som, že by som sa mal pozerať dovnútra, keď sa vynoria problémy. Keď som to robil, našiel som mnoho pripútaností, lenže nevykopal som ich, ani som ich neodstránil. Zmenil som sa na povrchu a nie vo svojej mysli.
Taktiež som začal zanedbávať bezpečnosť. V skupine štúdia Fa sme sa všetci dobre poznali. Zvykol som hľadieť na pripútanosti ostatných praktizujúcich počas štúdia Fa namiesto pozerania sa do svojho vnútra na rovnaký problém. Keď praktizujúci poukázali na môj problém, cítil som sa nešťastne.
Majster povedal,
„Preto sa hovorí, že ak sa neustále kultivujete akoby ste práve začali, určite dosiahnete pravé ovocie.“ („Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii metropolitnej oblasti New York 2009“)
Keď som prvý krát získal Fa, vždy som v rozprávaní nasledoval Majstrov Fa a bol som na seba prísny vo všetkých ohľadoch, lenže počas týchto rokov som sa stal viac šikovným v bežnom svete. Kultivácia má svoj vlastný štandard a klamal som sám seba. Keď som čítal články praktizujúcich na Minghui, cítil som sa zahanbene. Títo praktizujúci ukazovali veľa usilovnosti a pevnosti. Keď uvažujem o Majstrovej súcitnej spáse a jeho prednáškach, je mi veľmi ľúto mojich nedostatkov.
