(Minghui.sk) Nedávno sa v našom regióne vyskytla séria zatýkaní a zasahovania. Hlavným dôvodom je príliš veľa hraníc, ktoré sa vytvorili medzi praktizujúcimi. To spôsobilo izoláciu medzi praktizujúcimi, ktorí sa stali ľahkým terčom prenasledovania starých síl.
Každý praktizujúci Dafa má pole spravodlivých myšlienok. Keby neboli medzi nami žiadne hranice, potom by naše pole spravodlivých myšlienok bolo spojené ako jedno obrovské energetické pole. Keby chcelo zlo prenasledovať niekoho z nás, muselo by preraziť cez naše kolektívne pole spravodlivých myšlienok. Preto by bolo pre zlo veľmi ťažké dotknúť sa kohokoľvek z nás. Ale keď si vytvoríme príliš veľa názorov a predsudkov medzi praktizujúcimi, potom je to akoby sme sa od seba oddeľovali. Keď sa zlo chytí nedostatkov nejakého praktizujúceho, je preň veľmi ľahké uspieť v prenasledovaní. To je hlavný dôvod častých prípadov prenasledovania v našom regióne počas posledných dvoch rokov.
Takže ako by sme mali riešiť tento problém? Odpoveď leží v každom praktizujúcom: mali by sme byť tolerantní a súcitní k nedostatkom iných praktizujúcich; plne pochopiť odlišné názory a správanie praktizujúcich; nevytvárať stereotypy; nevyčleňovať žiadneho praktizujúceho; nehovoriť ľahkovážne o nedostatkoch iných praktizujúcich ani neklebetiť počas zdieľania skúseností medzi praktizujúcimi, aby sme zabránili dôsledkom širších hraníc a medzier.
S každým slovom, ktoré povieme a so všetkým, čo robíme, by sme mali zvážiť dopad na celkové telo. Praktizujúci zachraňujú vnímajúce bytosti a každý z nás je veľmi šťastný, keď zachráni jednu vnímajúcu bytosť. Keby sme mali nezničiteľné celistvé telo a udržali si svoje kultivačné úrovne, boli by sme schopní mať väčší dopad pri zachraňovaní vnímajúcich bytostí. Na druhej strane, i keď individuálne zachraňujeme vnímajúce bytosti, keď naše slová a činy podkopávajú jedno telo, ovplyvní to záchranu viacerých vnímajúcich bytostí.
Všetci vieme, že praktizujúci Dafa sú stále v procese kultivácie. Každý praktizujúci má oblasti, kde sa kultivuje dobre a oblasti, v ktorých kultivačne zaostáva. V období osobnej kultivácie je to len otázka stúpania v úrovniach. Avšak počas obdobia nápravy Fa sa to týka celého tela. Čím sme tolerantnejší, tým harmonickejšie jednotné telo vytvoríme.
Tolerancia nie je prehliadanie nedostatkov praktizujúcich alebo nezodpovednosť voči kultivácii praktizujúcich, ale skôr správny postoj mysle voči iným praktizujúcim. Keď vidíme nedostatky praktizujúcich a vezmeme praktizujúcich do svojich sŕdc, sme jedným telom. Budeme sa nimi zaoberať z hĺbky nášho srdca a skutočne im pomáhať vystúpiť. Naše srdcia potom budú súcitné a výsledok bude dobrý. Majster povedal:
„Často hovorievam, že ak jediné, čo človek chce je blaho ostatných a keď je to bez najmenšej osobnej motivácie alebo osobného pochopenia, to čo povie, pohne poslucháča k slzám.“ (Jasná myseľ, Základy pre ďalší pokrok)
Ale ak si vytvoríme stereotypy keď vidíme nedostatky praktizujúcich, potom sú v našich srdciach hranice. Bez ohľadu na to, ako tvrdíme, že pomáhame praktizujúcim, chýba nám sila súcitu. Obviňovanie a dokonca odsudzovanie druhých sa nevyhnutne objaví v našom správaní pri kontakte s druhými. Táto hranica zabráni, aby naše slová pohli praktizujúcimi. Pamätám si, že raz bol konflikt medzi dvoma praktizujúcimi a ja som sa snažil urovnať situáciu. Na začiatku som nemal žiaden predsudok voči žiadnemu z nich, pomyslel som si, že nenechám konflikty medzi praktizujúcimi ovplyvniť naše jednotné telo a skutočne som pomáhal obom praktizujúcim pozrieť sa dovnútra a stúpnuť, takže ma boli ochotní počúvať. Ale neskôr, potom čo som počul veľa negatívnych informácií o jednom praktizujúcom, i keď som nezažil nič z toho, vytvoril som si o tom praktizujúcom názor. Počas neskorších rozhovorov s dotyčným praktizujúcim som jasne cítil, že som nemal silu súcitu a nebol som schopný pohnúť ním. Keď máme nesprávny postoj a praktizujúci sa s tým nevie vhodne vyrovnať, môžu sa vytvoriť väčšie deliace hranice, ktoré ovplyvnia jednotné telo.
Musíme umožniť praktizujúcim robiť chyby a upozorniť ich na pripútanosti, ktoré neodstránili. Praktizujúci neprestajne stúpajú, takže prečo nemôžeme odložiť toto bremeno? Ak by mal tento postoj ovplyvniť ostatných praktizujúcich, spôsobí to väčšie medzery.
Tu je môj pohľad na to, ako by sme sa mali kultivovať čeliac rôznym názorom a kritike od iných praktizujúcich. Necítime sa príliš dobre, keď praktizujúci vidia naše nedostatky a keď používajú ostré slová, alebo nesúhlasíme s tým, čo povedali a máme pocit, že zveličujú. Avšak, to je presne spôsob, akým môžeme nájsť svoje pripútanosti a spraviť pokroky. Keď čelím tejto situácii a zistím, že nie som pokojný, necítim sa dobre alebo mám pocit krivdy, pozerám sa do seba a hľadám pripútanosť, ktorá spôsobuje problém. Zbavujem sa každej pripútanosti, ktorú nájdem. Nehľadám žiadne ospravedlnenia, ani sa nesnažím ochraňovať seba; namiesto toho sa svojho ega zbavujem. Kedykoľvek som emocionálny a nezvažujem, či druhý praktizujúci má pravdu, je to preto, že je zasiahnutá moja pripútanosť.
Iba keď je moje srdce pokojné, môžem hodnotiť slová druhého praktizujúceho racionálne na základe Fa. Ak je kritika mojich nedostatkov opodstatnená, pripustím ju a napravím to. Ak nie, nebudem ju ponechávať vo svojej mysli, ale budem aj tak vďačný tomu praktizujúcemu. Pretože či majú pravdu alebo nie, sú zodpovední voči mojej kultivácii a voči celému telu, keď ma na ten problém upozornia. Keď počas toho procesu nájdem u praktizujúcich nejaké nedostatky, potichu si to zapamätám zhovievavým prístupom a hľadám v budúcnosti príležitosť ako tomu praktizujúcemu pomôcť. Niekedy nemôžeme očakávať od praktizujúcich zmenu po jednom zdieľaní pochopení. Keď je náš východiskový bod dobro celého tela a nedbáme sa seba, potom sú naše srdcia naplnené skutočne túžbou po dobre každého praktizujúceho. Pamätám si, keď raz praktizujúci zdieľal so mnou svoje skúsenosti a poukázal na moje nedostatky. I keď to nebolo presné, nebránil som sa. Bol som šťastný, že ten praktizujúci bol schopný pozrieť sa na tieto veci z tejto perspektívy, pretože pokročil v pochopení tej veci.
Byť tolerantný je nanajvýš dôležité pre pokrok praktizujúcich, ktorí sú koordinátormi. Mali by sme byť tolerantní bez ohľadu na to, aké veľké sú konflikty alebo ako sa praktizujúci sťažuje, alebo ako odlišné sú názory druhého praktizujúceho. Z hĺbky nášho srdca by sme nemali mať žiadne hranice medzi praktizujúcimi. Byť tolerantný vo všetkom je procesom našej kultivácie a vzdávania sa svojho ja. Všetci sme Majstrovi žiaci a Fa je najdôležitejší. Ako môžeme nechať naše vlastné emócie ovplyvniť jednotné telo? Pri strete s akýmkoľvek praktizujúcim, bez ohľadu na to, koľko sa sťažuje, stále som si vedomý väzieb, ktoré máme ako „spolupraktizujúci“.
Ďalším bodom je pozerať sa na silné stránky iných praktizujúcich. Z pohľadu spolupráce, iba využívaním silných stránok každého praktizujúceho sa môže každý z nás harmonizovať s inými a posilniť jeden druhého. Napríklad, niektorí praktizujúci majú jasné pochopenie princípov Fa a môžu prísť s rôznymi dobrými myšlienkami v rôznych projektoch potvrdzujúcich Fa, ale nemusia byť zahrnutí v ich vykonávaní kvôli ich rodinnej situácii, strachu, alebo iným dôvodom. Na druhej strane, niektorí praktizujúci sú dobrí v tvrdej práci a málo sa boja, ale nemusia mať hlbšie pochopenie princípov Fa alebo dobré nápady. Keď môžeme vzájomne využívať naše silné stránky, mať jasné pochopenia princípov Fa, prísť s realizovateľným plánom a tvrdo pracovať, nepridá sa to k snahám jedného tela? Najmä naši koordinátori by mali uvažovať týmto spôsobom.
Z pohľadu osobnej kultivácie, pozeranie sa na silné stránky praktizujúcich nám umožňuje nájsť ich medzery a rýchlejšie sa zlepšiť.
„Božstvo: Tieto problémy sa už stali veľmi vážnymi. Bolo by dobré, keby mohli pátrať vo svojom vnútri po veciach, ktoré boli schopní nájsť v iných.“ (Rozhovor s Časom, Základy pre ďalší pokrok)
Uvedomil som si z toho, že by sme mali merať naše vlastné slová, skutky a myšlienky na základe Fa namiesto toho, aby sme nimi merali našich praktizujúcich. Pozeranie sa dovnútra je požiadavka Fa, zatiaľ čo hodnotenie druhých znamená pozeranie sa von. Keď sa niekto často pozerá von a vytvorí si názory na spolupraktizujúcich, nie je to to isté ako byť bežným človekom?
Keď klebetíme o praktizujúcom, či už je to skutočná situácia praktizujúceho alebo úplné nepochopenie a dezinterpretácia, spôsobí to, že naše názory sa budú šíriť a vytvoria sa medzery v našom tele. Je celkom bežné, že sa niečo o praktizujúcom rozšíri široko ďaleko vo veľmi krátkej dobe, počas ktorej niektorí rozprávajú s emóciami, sťažujú sa, alebo obviňujú, čo vedie k šíreniu klebiet. Tieto fámy sa šíria medzi praktizujúcimi ako divoký oheň, vytvárajúc medzery a trhliny, ktoré rozdeľujú jednotné telo.
Potom aký je správny spôsob harmonizácie s jednotným telom praktizujúcich? Môžeme priamo hovoriť s praktizujúcim, ktorý ma problém, otvoriť naše srdcia a hovoriť pravdivo pre dobro praktizujúceho. Alebo môžeme nájsť pár ľudí, ktorí sú v blízkom vzťahu s tým praktizujúcim a spolu so súcitom diskutovať o riešení. Učeníci Dafa napĺňajú misiu záchrany vnímajúcich bytostí zatiaľ čo negujú prenasledovanie a to často závisí od celkovej koordinácie. Preto nemôžeme dopustiť, aby naše slová a skutky podkopávali jednotné telo.
Aby sme znížili straty z prenasledovania a zosilnili celkovú silu záchrany vnímajúcich bytostí, každý praktizujúci musí kultivovať viac súcitu a zhovievavosti a dosiahnuť úroveň, keď sa pozerá na problém z perspektívy jedného tela.
Článok v čínštine:http://www.minghui.org/mh/articles/2011/6/1/就本地近期发生连续迫害与同修切磋-241748.html
